Kadetku policajnej školy postrelil inštruktor, ktorý nesmel učiť streľbu. O jeho ruskej minulosti rektorka nevedela

Vladimir Šeparnev pracoval do minulého týždňa v Akadémii Policajného zboru ako inštruktor sebaobrany. Budúcich policajtov podľa rektorky Lucie Kurilovskej učil hmaty, chvaty, nasadzovanie pút či obranu pri napadnutí nožom.

„Keď som prišla na hospitáciu, vždy som bola spokojná. Vnímala som ho ako dobrého pedagóga, ktorý mal k študentom ľudský prístup. Pre školu bol prínosom,“ vraví rektorka Kurilovská.

Šeparnev nemal oprávnenie viesť strelecké kurzy. Podľa Kurilovskej mohol síce ukazovať kadetom manipuláciu so zbraňou, ale nie už streľbu samotnú. Platné nariadenie ministra vnútra totiž hovorí, že učiť streľbu môžu len profesionálni policajti. Šeparnev bol iba civilným zamestnancom, mal týmto inštruktorom nanajvýš asistovať.

Napriek tomu mal začiatkom marca v priestoroch školy privátny kurz so zbraňou, došlo k výstrelu projektilu a ten vážne zranil jednu z kadetiek. Dvadsaťročná žena ležala niekoľko dní v umelom spánku a podľa dostupných informácií jej hrozí ochrnutie.

Kurilovská už vo štvrtok pre Aktuality.sk povedala, že Šeparnev mal takýto kurz zakázaný od nového šéfa katedry telocviku. Napriek tomu ho viedol pre skupinu študentov, ktorí sa ho zúčastnili po vyučovaní v rámci voľného času.

„Povolenie mal od bývalého vedúceho katedry, ktorý už u nás nepracuje,“ vysvetlila Kurilovská.

Inštruktor z Ruska

So Šeparnevom už škola rozviazala pracovný pomer. Krátko po incidente týždenník Plus 7 dní napísal, že ide o rodeného Rusa, ktorý minulosti pravdepodobne pôsobil aj v ruských ozbrojených zložkách. Napísali, že sa údajne zúčastnil vojny v Čečensku a bol vraj inštruktorom ruských špeciálnych jednotiek Specnaz.

V Rusku vyštudoval telesnú výchovu na štátnom pedagogickom inštitúte. Na Slovensku žije minimálne od roku 2010.

O týchto informáciách sa na Facebooku bližšie rozpísal aj bloger Radovan Bránik. Zverejnil fotografiu z roku 2010, kde Šeparnev pózuje na kurze bojových umení v Nemecku, pričom stojí v skupinke, ktorá drží sovietsku vlajku.

Podľa Bránika to len dokresľuje, že bývalý zamestnanec slovenskej policajnej školy môže mať názorovo blízko k ideológii súčasného ruského režimu. K odkazu Sovietskeho zväzu sa dlhodobo hlási aj Vladimir Putin, podľa ktorého bol rozpad tohto impéria „najväčšou geopolitickou katastrofou storočia“.

Z Čarnogurského školy

Rektorka Kurilovská hovorí, že o tejto minulosti bývalého podriadeného nevedela. Na policajnej akadémii začal pôsobiť ako externý pedagóg v roku 2013, ešte pred jej menovaním do funkcie, interným zamestnancom sa stal v roku 2018.

„Nemám prečo skúmať jeho minulosť. Už keď som ho prijímala, mal slovenské občianstvo aj trvalý pobyt na Slovensku, takže už vtedy museli preveriť všetko, keďže sa stal naším občanom. Nemá ani dvojaké občianstvo, len slovenské,“ povedala Aktualitám.

Šeparneva v prvom rade vnímala ako kvalifikovaného pedagóga, ktorý už predtým učil na inej vysokej i strednej škole na Slovensku.

Podľa týždenníka Plus 7 dní pôsobil okrem iného na bratislavskej Paneurópskej vysokej škole, kde vyštudoval psychológiu.

Bolo to ešte v čase, keď túto školu aj pomocou ruského kapitálu prevádzkoval Ján Čarnogurský. S bývalým premiérom navyše podľa Plus 7 dní podnikala aj Šeparnevova manželka Ekaterina Borisovová.

Čarnogurský patrí dlhodobo k obhajcom záujmov Kremľa na Slovensku. Okrem iného je aj šéfom Slovensko-ruskej spoločnosti a jediným slovenským členom medzinárodného Valdajského klubu, ktorý sa pravidelne schádzal v Rusku za prítomnosti Putina.

Previerku nemusel mať

Rektorka Kurilovská hovorí, že nemá informácie o tom, že by Šeparnev dával pred študentmi najavo akékoľvek ideologické preferencie. „Ani sa nič také o ňom na škole nešírilo. Vnímali sme ho len ako dobrého inštruktora,“ opakuje Kurilovská.

Šeparnev podľa rektorky nepotreboval ani žiadnu bezpečnostnú previerku, aby mohol učiť budúcich policajtov. Jej slová potvrdilo aj ministerstvo vnútra, ktoré za fungovanie tejto inštitúcie zodpovedá.

„Menovaný predložil všetky relevantné dokumenty oprávňujúce ho vykonávať pedagogickú činnosť v zmysle príslušných predpisov. Na vykonávanie predmetnej činnosti nebola potrebná bezpečnostná previerka,“ napísal tlačový odbor ministerstva.

Konkrétne personálne otázky už podľa ministerstva spadajú do kompetencií rektorky.

Krúpa: Mohol mať prehľad o polícii

Katedra telocviku policajnej akadémie, kde Šeparnev pôsobil, nepatrí medzi tie najviac exponované – na rozdiel napríklad od katedry vyšetrovania. Aj podľa niektorých ľudí z prostredia akadémie, s ktorými sme hovorili, by cez toto svoje zaradenie nemal mať prístup k citlivým informáciám.

Mohol však nadväzovať rôzne neformálne kontakty. Podľa poslanca a predsedu výboru pre obranu a bezpečnosť Juraja Krúpu (SaS) môžu pracovníci akadémie získať podrobný prehľad napríklad o tom, kde pôsobia konkrétni policajti, ktorí prešli touto školou.

Krúpa preto na utorok zvolal mimoriadne rokovanie bezpečnostného výboru, na ktoré pozval aj rektorku Kurilovskú a ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO).

„Okrem iného sa budeme pýtať, ako je možné, že človek s podozrivou minulosťou pôsobil na Akadémii Policajného zboru, kde mohol získať podrobný prehľad o našich policajných zložkách,“ hovorí Krúpa.

Človek z ŠtB, Blaha i Chmelár

Šeparnev je pritom len ďalším pedagógom Akadémie Policajného zboru, ktorý vzbudil pozornosť buď pre svoju minulosť, alebo pre svoje inklinácie k Putinovmu Rusku.

V septembri minulého roka Hospodárske noviny napísali, že na Katedre vyšetrovania učí bývalý operatívec komunistickej ŠtB Ladislav Šimon.

Ako pedagógovia na škole do januára 2021 pôsobili aj poslanec Smeru Ľuboš Blaha či publicista Eduard Chmelár. Obaja sú súčasťou slovenskej prokremeľskej scény, ktorá sa aktuálne usiluje napríklad o to, aby Ukrajina nedostávala vojenskú pomoc a bola nútená sa vzdať agresorovi.

Ako tieto personálne nominácie komentuje rektorka Kurilovská?

K bývalým spolupracovníkom ŠtB uviedla, že podľa zákona nemôže niekoho neprijať alebo prepustiť len preto, že má takúto minulosť. Pedagóg Šimon po revolúcii roky pracoval ako vyšetrovateľ, a preto ho podľa Kurilovskej akadémia zamestnala.

Chmelára a Blahu zase akadémia zamestnala na vyučovanie politologických predmetov. Mali úväzky na určitý čas, ktoré im škola nepredĺžila – podľa Kurilovskej z dôvodu zníženia rozpočtu.

Do politiky sa zapojila aj rektorka Kurilovská, v roku 2020 kandidovala v parlamentných voľbách za stranu Tomáša Druckera Dobrá voľba.

Nikoho neobvinili

Postrelenie študentky vyšetruje polícia, ktorá napriek jej ťažkému zraneniu ani po desiatich dňoch nikoho neobvinila. Stíhaný teda nie je ani Šeparnev.

Pôvodne ho zobrali do cely predbežného zaistenia a urobili u neho prehliadku, pri ktorej mu podľa televízie JOJ zaistili legálne držané zbrane vrátane ostreľovacej pušky, následne ho však prepustili.

„Vyšetrovanie naďalej pokračuje, obvinenie voči konkrétnej osobe doposiaľ vznesené nebolo. Bližšie informácie vzhľadom na súčasný stav vo vyšetrovaní nie je možné k prípadu poskytnúť,“ napísal v piatok hovorca bratislavskej polície Michal Szeiff.

Okrem toho prešetruje prípad aj Úrad inšpekčnej služby ministerstva vnútra. Ani v súvislosti s touto kontrolou zatiaľ nie sú známe bližšie informácie.

Ako došlo k streľbe?

Hlavná otázka momentálne znie, ako sa do pištole, ktorú na nepovolenom kurze používal Šeparnev, mohol dostať ostrý náboj. S ostrými nábojmi sa totiž na policajnej akadémii cvičí len na strelnici, kde tieto streľby organizujú profesionálni policajti.

K ťažkému poraneniu študentky však došlo v takzvanom polygóne. Ako napísal denník SME, ide o pomerne veľký hangár, kde učia policajtov taktický pohyb v priestore alebo im tam simulujú napríklad zásah v aute či zásah v tme. V polygóne by sa tak mali používať výlučne cvičné náboje.

Rektorka Kurilovská hovorí, že postrelenie študentky sa jej veľmi dotklo, necíti však zaň osobnú zodpovednosť.

„Došlo k zlyhaniu jednotlivca, voči ktorému sme okamžite vyvodili dôsledky,“ dodala.