Voľby by vyhral Smer, Hegerovi Demokrati majú takmer 5 percent a posielajú Matoviča mimo parlamentu (prieskum Ipsosu)

Nová strana Demokrati povereného premiéra Eduarda Hegera nezačína zle. Vo volebnom modeli agentúry Ipsos pre Denník N – teda vôbec prvom meraní, kde sa strana objavila – dosiahla takmer 5 percent.

Ipsos začal zbierať dáta bezprostredne po utorkovej tlačovke, na ktorej Heger predstavil názov strany, jej víziu a ľudí, ktorí ju budú zastupovať. To mohlo číslam strany pomôcť, keďže v čase zberu sa o nej diskutovalo v médiách a na sociálnych sieťach.

Respondenti mali pomôcku – pri názve „Demokrati“ bolo napísané, že ide o „novú stranu spojenú z Modrej koalície, Eduarda Hegera a iných politikov“. Takáto formulka sa zvykne uvádzať pri nových stranách len v prvých meraniach – a pri voľbách, pochopiteľne, pri žiadnej strane nebýva.

Podľa očakávaní Demokrati oslabili najmä hnutie OĽaNO Igora Matoviča, z ktorého Heger odišiel v pondelok. To by získalo rovnako 4,8 percenta, a teda skončilo pod 5-percentným kvórom.

Smer a Hlas, Progresívne Slovensko a nové strany

Volebný model Ipsosu priniesol aj ďalšie prekvapenia. Tým najväčším je, že Smer je na prvom mieste – prvýkrát po vyše dvoch rokoch v sondážach relevantných agentúr predbehol Hlas Petra Pellegriniho.

Ficova strana predstihla Pellegriniho len tesne, rozdiel je na úrovni štatistickej chyby. Smer by volilo 16,2 percenta voličov, Hlas 16 percent. Smer v Ipsose v porovnaní s januárom narástol o takmer tri percentuálne body, vtedy však nečakane klesol v porovnaní s decembrom.

Na treťom mieste by skončilo Progresívne Slovensko so ziskom vyše 11 percent hlasov.

Nasledujú strany Republika a Sme rodina, obe by obstáli s výsledkom okolo 8,5 percenta hlasov.

Do parlamentu by sa potom dostali už len dve strany: SaS Richarda Sulíka s podporou 6,4 percenta hlasov a KDH so ziskom vyše 5 percent hlasov.

Veľmi tesne by na poslanecké mandáty nedosiahli Demokrati Eduarda Hegera a OĽaNO s rovnakým výsledkom 4,8 percenta. Maďarská Aliancia a SNS Andreja Danka by získali okolo troch percent hlasov, podobne ako strana Za ľudí.

Ipsos meral aj podporu strany Modrí – Európske Slovensko, na ktorú chce vyzbierať podpisy expremiér Mikuláš Dzurinda so svojím tímom. Volili by ju necelé dve percentá voličov.

Zámer založiť úplne novú stranu prezentoval Dzurinda v pondelok, po krachu projektu Modrej koalície, ktorý koncom januára predstavoval s poslancom a predsedom strany Spolu Miroslavom Kollárom.

Kollár sa nakoniec rozhodol namiesto Dzurindu vytvoriť stranu s Eduardom Hegerom. Strana Spolu, medzičasom premenovaná na Modrú koalíciu, sa tak stala základom pre stranu Demokrati. Modrá koalícia dosahovala v prvých prieskumoch podobné čísla ako teraz strana Modrí, vo februári jej Focus nameral 2 percentá.

Aj v prípade strany Modrí bolo v prieskume uvedené, že ide o „skupinu okolo Mikuláša Dzurindu“.

Ipsos meral podporu politických strán formou internetových dotazníkov od utorka 7. marca do štvrtka 9. marca. Vzorku tvorilo 1017 respondentov.

Podobne ako Kiskova strana Za ľudí, veľký odchod od Matoviča

Po vzniku Hegerovej strany spadla podpora hnutia OĽaNO vo volebnom modeli Ipsosu o viac než tri percentuálne body. To je citeľný pokles, na ktorom sa síce mohli podieľať aj iné okolnosti, ale najpravdepodobnejším dôvodom je založenie Hegerovej strany.

„Hnutie OĽaNO je, zdá sa, zdrojom väčšiny podporovateľov novej strany povereného premiéra Eduarda Hegera,“ komentuje výsledky Jakub Hankovský, riaditeľ agentúry Ipsos.

Máme na to dostatok indícií. Ešte v januári sa agentúra Ipsos respondentov pýtala, či by zvažovali voliť Hegerovu stranu (vtedy ešte nebol známy jej názov). Jej voľbu by podľa tohto prieskumu spred mesiaca a pol určite zvažovalo asi 40 percent priaznivcov OĽaNO. Rovnaký počet sympatizantov hnutia by voľbu Hegerovej strany „skôr zvažoval“.

Matovič si je tejto hrozby dobre vedomý. Krátko po Hegerovom odchode z OĽaNO začal v mediálnych vyhláseniach premiérovu stranu spájať s liberálnymi voličmi, hoci Heger vraví, že chce Demokratov profilovať ako stredovú stranu, ktorá nebude otvárať kultúrno-etické témy.

„Najmä tí liberálni voliči by nás nevolili,“ vravel Matovič v utorok TA3. „Keď sa Edo Heger rozhodne ísť v ústrety týmto liberálnym voličom a dať ponuku alternatívnu voči SaS – lebo aj tam je strašne veľa voličov sklamaných z toho, čo SaS vyvádza – a vznikne tu tretí liberálny subjekt popri SaS a Progresívnom Slovensku, však to je len dobré.“

Hegerovi Demokrati štartujú s lepším úvodným výsledkom, ako mala v prvých prieskumoch Dzurindova Modrá koalícia.

Veľmi podobné čísla mala v úvodných prieskumoch strana Za ľudí exprezidenta Andreja Kisku. V úplne prvom prieskume v júni 2019 dosiahla podporu 5,2 percenta voličov.

Väčšinu by mal Hlas, Smer a Boris Kollár

Ak by voľby dopadli tak, ako ukazuje marcový model Ipsosu, Smer by v parlamente zastupovalo 34 poslancov a Hlas by mal 33 zákonodarcov.

To by bolo spolu 67 kresiel. Na vytvorenie väčšiny by tieto dve najväčšie opozičné strany potrebovali ešte jedného partnera. S Republikou či hnutím Sme rodina by ju dosiahli pohodlne, takúto vládu by v Národnej rade podporovalo 85, respektíve 84 poslancov.

Túto kalkuláciu komplikuje fakt, že Sme rodina zatiaľ vládnutie so Smerom odmieta.

Hlas Petra Pellegriniho v poslednom čase musí odpovedať na otázky o povolebnej spolupráci so Smerom a s Republikou.

Pellegrini jednoznačne nevylúčil povolebnú spoluprácu s Republikou, vyhlásenia predstaviteľov tejto strany však naznačujú, že to pre Hlas nebude prvá možnosť.

„Využijem svoju poslednú skúsenosť a dobrý rozhovor s pánom prezidentom Zemanom, ktorý som mal pri jeho rozlúčkovej návšteve na Štrbskom Plese,“ vravel Pellegrini v nedávnom rozhovore pre Nový čas. „On povedal jednu peknú vec, s ktorou plne súhlasím, a tú považujte aj za moju odpoveď. ‚Neexistuje horší alebo lepší neonacista. Všetci sú neonacisti.‘ Tak dúfam, že vám to bude stačiť.“

Pellegrini v tomto interview hovoril aj o tom, že sa mu nechce vládnuť ani s Robertom Ficom. Vravel, že by preferoval zmiešanú vládu. „Moja preferencia je, že na upokojenie spoločnosti, ktorá je rozdelená na dva znepriatelené tábory, by bolo najlepším riešením, keby vznikla vláda takého zmierenia, to znamená, že by to bol mix strán, napríklad Hlasu a niekoho zo súčasnej koalície, alebo nejaký budúci tvar.“

Na väčšinu by určite nestačila trojkombinácia Hlasu, SaS a PS, o ktorej často hovorí Igor Matovič a najnovšie aj Robert Fico. Tieto tri strany by mali v parlamente spolu 67 poslancov. S 12 poslancami za KDH by už väčšinu dosiahli.

Rôzne možnosti koalícií si môžete vyklikať v nasledujúcom interaktívnom grafe, čiara v strede zobrazuje väčšinu 76 hlasov.

Smer s väčším potenciálom ako Hlas

Ipsos zvykne v rámci svojho volebného modelu skúmať nielen aktuálnu podporu jednotlivých strán, ale aj ich široký potenciál a voličské jadro. Vzhľadom na to, že predčasné voľby budú až 30. septembra, môžu byť tieto dáta indíciou, kam sa môže podpora strán ďalej uberať.

V prieskume mohol volič menovať viacero strán, ktoré zvažuje – takzvanú druhú či tretiu voľbu. Všetky tieto zvažované strany agentúra započítala do takzvaného širokého potenciálu. Ide o vyjadrenie maximálneho percenta ľudí, ktorí by boli ochotní stranu voliť.

Naopak, takzvané jadro reprezentuje voličov, ktorí deklarujú, že určite prídu voliť, a zároveň sú pevne presvedčení o strane, ktorú budú voliť.

Najväčší potenciál mal v marci Smer, takmer 29 percent, na druhom mieste skončil Hlas s 25 percentami. To je zaujímavý poznatok. Ešte v januári dosahoval potenciál Hlasu takmer 30 percent hlasov a prevyšoval potenciál Smeru. Teraz je to naopak, navyše pri takmer zhodných voličských preferenciách na úrovni 16 percent.

Smer sa navyše môže spoľahnúť na veľmi silné, takmer 13-percentné voličské jadro. To znamená, že veľká väčšina jeho súčasných priaznivcov v tejto chvíli ani len neuvažuje o možnosti voliť inú stranu.

Veľký potenciál má aj krajne pravicová Republika, dosiahol už nad 18 percent (v januári to bolo 15 percent). Je to približne na úrovni potenciálu Progresívneho Slovenska, ktoré má o dva a pol percentuálneho bodu vyššie preferencie.

Jakub Hankovský označuje Republiku a ešte aj SNS Andreja Danka za skokanov v meraní širokého potenciálu.

Potenciál novovzniknutých Demokratov dosiahol vyše 12 percent. Okrem asi piatich percent voličov, ktorí stranu uviedli ako svoju prvú voľbu, teda existuje ešte o niečo väčšia skupina voličov, pre ktorých je druhou či treťou voľbou.

„Demokrati oslovili najmä voličov vo veku 35 až 44 rokov, kde získali až 14-percentnú podporu,“ vraví Hankovský.

Kde ešte môže brať Heger

Pozrime sa na potenciál strán o niečo podrobnejšie. Smer môže ďalších voličov získavať z prostredia voličskej základne Hlasu, ako druhú či tretiu voľbu uvádza Ficovu stranu až tretina sympatizantov Petra Pellegriniho.

Pokračovaním v ostrej radikálnej rétorike môže predseda Smeru zlákať aj podstatnú časť voličov Republiky. Takmer polovica z nich pripúšťa, že by za istých okolností mohli voliť Smer.

Čoraz menej voličov Smeru pripúšťa ako svoju druhú či tretiu voľbu stranu Hlas. Ešte v januári to bola tretina priaznivcov Smeru, dnes už je to len 20 percent. Keďže má Smer vysoké preferencie, v absolútnych číslach je to stále nezanedbateľný voličský rezervoár. Hlas by bola ochotná zvažovať aj desatina voličov Sme rodina či desatina priaznivcov SaS.

Veľký potenciál Republiky je daný najmä blízkosťou jej voličov s voličmi Smeru. Neplatí len fakt, že takmer polovica voličov Republiky by bola ochotná voliť Smer. Je to aj naopak. Až 40 percent voličov Smeru uviedlo ako svoju druhú či tretiu voľbu Republiku. V predchádzajúcich modeloch to bolo väčšinou okolo štvrtiny priaznivcov Roberta Fica.

Potenciál Progresívneho Slovenska okrem voličov tejto strany dotvára necelá polovica sympatizantov SaS či necelá pätina priaznivcov Demokratov.

A kde by ešte mohol získavať Eduard Heger? Ako druhú či tretiu voľbu uviedla stranu Demokrati pätina voličov PS, asi 15 percent voličov SaS, ale najmú tretina voličov OĽaNO (čiže tých, ktorí hnutiu zostali po poklese zapríčinenom vznikom novej strany) a asi 20 percent priaznivcov KDH.