Neurobili ste pre práva LGBTI+ ľudí nič, vyčítajú Slovensku európski odborníci na ľudské práva

Európski odborníci už šiestykrát monitorovali, ako Slovensko postupuje v zlepšovaní ľudských práv. Výsledkom je správa, ktorú v piatok zverejnila Európska komisia proti rasizmu a intolerancii (ECRI).

Slovensko sa podľa nej vôbec nepohlo v zlepšení práv queer ľudí. Naopak, sú znepokojení z toho, že akékoľvek debaty v parlamente o právach LGBTI+ ľudí prinesú spŕšku neznášanlivosti. Odborníci tvrdia, že slovenský parlament je platforma na vyhlásenia o neznášanlivosť voči LGBTI ľuďom (political LGBTI-phobic hate-speech).

Dôsledkom správy nebude žiadna sankcia, ale sociológ Michal Vašečka hovorí, že „Slovensko začína dostávať obraz krajiny, ktorá nie je otvorená a tolerantná k LGBTI+ ľuďom“.

Odborníci z komisie, ktorá patrí pod Radu Európy, na druhej strane oceňujú, že Slovensko urobilo aspoň čiastočne pokrok pri vzdelávaní detí z marginalizovaných rómskych komunít. „Sme krajina, ktorá je schopná v komplikovanej téme práv Rómov urobiť nejaký pokrok, ale pri právach LGBTI+ ľudí krajina stojí na mieste už celé roky,“ komentuje Vašečka, ktorý je zástupca Slovenska v ECRI pri Rade Európy.

Podľa sociológa môže mať toto hodnotenie pre Slovensko reputačné dôsledky. Európske inštitúcie či dokonca investori môžu zvážiť svoje pôsobenie na Slovensku aj na základe takýchto hodnotení, tvrdí. „Nie tak dávno zvažovala jedna z agentúr Európskej únie príchod na Slovensko (Európska lieková agentúra, pozn. red.). Jej zamestnanci protestovali s tým, že by im na Slovensku neboli uznané ich zväzky rovnakého pohlavia. Do Bratislavy nechceli ísť a agentúra nakoniec funguje v Amsterdame,“ hovorí Vašečka.

Keď poslanci diskutujú o právach LGBTI+ ľudí, robia viac škody, ako keby boli ticho

Dokopy 47 odborníkov hodnotilo, ako Slovensko plní záväzky, ku ktorým sa prihlásilo. Pripomínajú, že Slovensko zlyhalo vo vypracovaní akčného plánu pre LGBTI+ ľudí na roky 2016 až 2019, vtedy ešte pod vedením bývalej vlády Smeru.

Sociológ Michal Vašečka dodáva, že terajšia vláda sa nesnažila o opak a vypracovanie dokumentu úplne vyškrtla z legislatívneho plánu. „Keď už to nie je v legislatívnom pláne, tak je schválenie ešte menej pravdepodobné,“ vysvetľuje.

Komisia si všimla, že všetky snahy o zrovnoprávnenie partnerstiev LGBTI+ ľudí parlament rázne odmietol. Či už návrh Tomáša Valáška (Progresívne Slovensko) z októbra 2021, alebo návrh SaS na životné partnerstvá z októbra 2022.

Slovenský parlament nielenže odmietal návrhy týkajúce sa práv LGBTI+ ľudí, podľa komisie samotnými debatami v parlamente politici skôr škodia, než pomáhajú. Odborníci kritizujú spôsob, akým poslanci o téme diskutujú. „V správe je jasne pomenované, že parlament funguje ako nenávistná platforma a odznievajú tam výroky, ktoré sa dajú považovať až za šokujúce,“ vysvetľuje Vašečka.

Komisia preto otvorene tvrdí, že teroristický útok pred Teplárňou je výsledkom neznášanlivosti voči LGBTI+ ľuďom, ktorá dlho pretrváva aj v politickom diskurze.

Odborníci si všimli aj usmernenie o tranzícii, ktoré minulý týždeň prijalo ministerstvo zdravotníctva. V ňom stanovuje, ako môžu transrodoví ľudia podstúpiť tranzíciu a do občianskeho preukazu si môžu dať zapísať iné pohlavie aj bez chirurgického zákroku.

V čase písania správy ešte nebolo jasné, či bude usmernenie schválené, keďže od mája 2022 sa v jeho prijatí rezort zdravotníctva nijako neposunul. Európski odborníci vyzývali Slovensko, aby čím skôr k jeho prijatiu pristúpil.

Usmernenie podpísal odchádzajú minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský, no všetky jeho rozhodnutia pred odchodom z rezortu sa ešte budú preverovať, povedal premiér Eduard Heger. Nie je jasné, či sa platnosť usmernenia nezruší.

„Slovenské vlády sú opakovane upozorňované, že v téme práv LGBTI+ ľudí neplnia prakticky nič, k čomu sa zaviazali,“ hovorí Vašečka. Dodáva, že pochopiteľne rastie netrpezlivosť queer ľudí, pretože Slovensko opakovane neplní to, čo navonok sľubuje.

Segregácia rómskych detí ostáva medzi učiteľmi a rodičmi

O niečo lepšie Slovensko obstálo v snahe priniesť kvalitnejšie vzdelávanie deťom z marginalizovaných rómskych komunít. Odborníci chvália, že Slovensko od roku 2021 zaviedlo povinnú materskú školu pre deti od piatich rokov. Takisto aj snahu zaviesť garanciu, že štát musí každému dieťaťu od troch rokov zabezpečiť miesto v škôlke.

Návrh schválila vláda vo februári, na marcovej schôdzi by o nej mal rokovať parlament. Ide o záväzok z plánu obnovy, podľa ktorého by malo vzniknúť vyše 12-tisíc nových miest v materských školách.

Rada Európy podľa Vašečku vidí zmeny k lepšiemu a kvituje ich. „To je veľká vec pre Slovensko, pretože zlepšovanie práv pre Rómov bolo vždy kritizované a Slovensko v nich nerobilo pokrok,“ komentuje Vašečka.

Odborníci však vyčítajú, že vo vzdelávaní naďalej existuje segregácia rómskych žiakov, a to najmä na neoficiálnej úrovni. Varuje, aby zmeny v školskom zákone neviedli k ďalšej segregácii a vytváraniu čisto rómskych tried. V školskom zákone sa nastavujú pravidlá pre inklúziu či zavedenie odlišného vyučovania slovenčiny pre deti, pre ktoré to nie je prvý jazyk. Odborníci preto konštatujú, že Slovensko v zrovnoprávnení prístupu ku vzdelaniu urobilo iba čiastočný posun.

Vašečka vysvetľuje, že ECRI si uvedomuje, že nestačí vložiť slovo segregácia do zákona, lebo oddeľovanie rómskych žiakov naďalej pretrváva medzi rodičmi či učiteľmi. Ide napríklad o fenomén „white flight“ – keď rodičia odhlasujú svoje deti zo škôl, kde začne narastať počet detí zo sociálne znevýhodneného prostredia.

„Je to vážny problém. Štát sa odvoláva na to, že je to vôľa rodičov alebo učitelia to majú zvládnuteľnejšie, keď sú žiaci podelení. Niektorí ľudia však stále nechcú počúvať, že o ľudských právach sa nemôže vyjednávať. Aj keby to bolo proti vôli väčšiny,“ uzatvára.