Denník N

Bieloruský denník: Lukašenko priznal, že v Bielorusku vybuchlo ruské lietadlo – a riadne ho to štve

Alexandr Lukašenko. Foto - TASR
Alexandr Lukašenko. Foto – TASR

Roky útlaku neprinášajú výsledky.

Napriek masívnym represiám a zatýkaniam začali po zmanipulovaných voľbách Bielorusky a Bielorusi protestovať každú nedeľu proti režimu Alexandra Lukašenka. V ten istý deň nám píše svoj Bieloruský denník Maks z Minska. Vzhľadom na vyhrotenú situáciu, v ktorej sa ocitli miestni novinári, sme sa rozhodli, že nezverejníme jeho celé meno.

V predchádzajúcej epizóde:

  • V Bielorusku na vojenskom letisku Machulišče poškodili neznámi útočníci drahé a dôležité lietadlo ruskej armády. Slúžilo na koordináciu leteckých útokov na Ukrajinu. Zakaždým, keď vzlietlo, bol na Ukrajine vyhlásený letecký poplach.
  • Štátna propaganda a Lukašenko niekoľko dní vôbec nepriznávali, že sa niečo stalo. Až na štvrtý deň po výbuchoch štátna televízia oznámila, že lietadlo je údajne v poriadku. Avšak po tejto reportáži lietadlo odletelo z Bieloruska na servis – a už sa nevrátilo.
  • Medzitým nepriame prejavy potvrdili bombardovanie a vážne škody: v krajine sa začali prehliadky majiteľov dronov, v dedine pri letisku došlo k sérii zadržaní a na cestách v okolí letiska sa istý čas dôkladne prehľadávali vozidlá.
  • Zodpovednosť za sabotáž prevzala organizácia ByPol, zložená z bývalých príslušníkov bieloruských bezpečnostných služieb.

A o týždeň neskôr, 8. marca, diktátor počas blahoželania ženám vyrukoval s odhalením sabotáže na vojenskom letisku.

Prejav bieloruského diktátora Alexandra Lukašenka bol emotívny. Nevyhol sa epitetám na adresu tých, ktorých zo sabotáže obvinil. Zdalo sa aj, že diktátor sa celkom úprimne čuduje, prečo v Bielorusku stále existujú ľudia, ktorí s ním nesúhlasia a sú odhodlaní po dva a pol roku represií aktívne konať. A práve preto vyhlásil sprísnenie represií.

Tu sú kľúčové citáty z prejavu Alexandra Lukašenka.

Osobne si to odniesol aj samotný ukrajinský prezident Vladimir Zelenskyj: „Kedysi som si myslel, že Ukrajina potrebuje mier, že Zelenskyj je zástancom svojho národa. Prezident Zelenskyj je jednoducho hovädo. Je to proste hovädo! Takéto operácie sa neuskutočňujú bez súhlasu lídra a najvyššieho veliteľa krajiny. Hovorím vám to ako prezident.“

Pri všetkej zúrivosti však Lukašenko povedal, že to nie je dôvod na útok na Ukrajinu: „Ak si myslíte, že nás touto výzvou zajtra zatiahnete do vojny, ktorá už dnes prebieha v celej Európe, tak sa mýlite. Ešte raz chcem zdôrazniť, najmä miestnej spodine a tým, ktorí utiekli: všetkých sme identifikovali, my si ich nájdeme, tam, v zahraničí. A dezertérom opakujem: pripravte sa, prídeme k vám. A nezavýjajte. Máme pevné nervy, vieme, čo máme robiť.“

A napokon samotné oznámenie novej vlny represií: „Sedia a na niečo čakajú. Bude to ako v roku 1941, čo by sme tu tajili: keď sem prišli nacisti, tieto komunity už existovali, existovali tu kolaboranti. A potom si dali na ruku šatku, na rameno ‚Schmeissera‘ a konali spolu s týmito fašistami. Nič sa nezmenilo. Preto ich musíme nájsť. Naši chlapci sú na prahu, nech sa pripravia. Najlepšou voľbou by bolo, keby prišli sami. Ruky hore, príďte a vzdajte sa. Bude to ich záchrana. Všetkých ich zrátame. Jednoducho ich vytriedime z našej spoločnosti.“

Čo to všetko znamená?

  1. Lukašenko sa zjavne necíti sebaisto, že by mal situáciu pod kontrolou. Už vyše dva roky zatvára, znásilňuje, vyháňa z krajiny, a napriek tomu sa tým Bielorusom a Bieloruskám jeho politika nepáči. Stále sú totiž odhodlaní protestovať – a ešte viac ako predtým.
  2. Lukašenka desí strata kontroly. Na jednej strane sa Putin cíti byť v Bielorusku pánom: využíva toto územie na akékoľvek vojenské aktivity a všeobecne plánuje krajinu skôr či neskôr pohltiť. Lukašenko môže opakovať, že miluje Rusko a Putina, koľko len chce, ale moc miluje viac. Na druhej strane bezpečnosť svojmu priateľovi Putinovi bieloruský diktátor už nedokáže zaručiť – došlo k sabotáži na vojenskom letisku, pri ktorej poškodili dôležité bojové lietadlo ruskej armády.
  3. Lukašenkova neochota poslať bieloruskú armádu do vojny. Napriek všetkej svojej zúrivosti diktátor jasne uvádza (hoci svojským spôsobom), že na Ukrajinu nezaútočí.
  4. Obmedzené množstvo reakčných prostriedkov. Lukašenko sa môže vyhrážať novou vlnou represií (niežeby sa tá predchádzajúca skončila), môže vynášať rozsudky „na diaľku“ tým, ktorí odišli, môže opäť kričať, že sa nenechá zatiahnuť do vojny – ale to všetko už bolo. Keď sa nevie dostať k previnilcom, aspoň sa snaží predstierať, že zareaguje nejakým špeciálnym spôsobom. V skutočnosti však nemá čo nové ponúknuť.

Sledujeme vývoj situácie. Na pozadí takýchto Lukašenkových vyhlásení ukrajinskí predstavitelia len chvália bieloruských partizánov za ich odvahu a ďakujú im za takú dôležitú diverziu – zničené lietadlo okrem iného pomáhalo navádzať rakety na civilné ciele.

Týždeň v Bielorusku
v číslach, slovách a represiách

Rozsudok týždňa

Lukašenkov súd vyniesol rozsudok v „kauze Koordinačná rada“ – orgánu, ktorý po voľbách v roku 2020 zriadila Sviatlana Cichanovská s cieľom rokovať s diktátorovým režimom. Samotná Cichanovská dostala 15 rokov väzenia, Pavel Latuško 18 rokov v kolónii so sprísneným režimom, ostatných troch obžalovaných v tomto prípade odsúdili na 12 rokov v kolónii. Všetky tieto procesy sa konali na diaľku – obvinení Lukašenkovou diktatúrou sa, samozrejme, nachádzajú v zahraničí.

Číslo týždňa

V Bielorusku je najmenej 534 žien, ktoré Lukašenkov režim od roku 2020 potrestal z politických dôvodov. O túto štatistiku sa pri príležitosti Medzinárodného dňa žien podelili bieloruskí aktivisti za ľudské práva.

Citát týždňa

Bývalý britský premiér Boris Johnson na stretnutí so Sviatlanou Cichanovskou ocenil prínos bieloruských dobrovoľníkov a vyzval, aby sa nezabudlo na Bielorusko: „V súvislosti s tým, čo sa deje na Ukrajine, by sme mali pamätať aj na Bielorusko. Treba si všimnúť najmä odvahu a hrdinstvo bieloruských bojovníkov, ktorí bojujú na Ukrajine a oslobodzujú krajinu od Putinových vojsk.“

Extrémisti týždňa

Lukašenkov režim priznal Bieloruskej asociácii novinárov – najväčšiemu nezávislému združeniu zástupcov médií v Bielorusku a členovi medzinárodných federácií – status „extrémistickej formácie“. Je to názorný príklad toho, ako diktatúra zaobchádza s nezávislou žurnalistikou a ako sa pozerá na slobodu slova.

Z ruštiny preložila Diana Shvedová. Bieloruský denník vychádza s podporou SlovakAid.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Bielorusko a Lukašenko

Bieloruský denník

Vojna na Ukrajine

Svet

Teraz najčítanejšie