Denník N

Nedeľná nekázeň: Pokoj nie je pasivita

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Napätia, konflikty, hádky, ktoré nám z diania v spoločnosti sprostredkujú médiá, nás unavujú. Túžime po pokoji, ale…

Agresívna vojna Ruska proti Ukrajine pokračuje. Ukrajinci hľadajú medzi nami svoje miesto. Vedia, že sa do svojej krajiny tak skoro nevrátia. Vlna pomoci a podpory slabne. Časť spoločnosti, podporovaná niektorými politikmi, sa obáva, že utečenci znižujú náš životný štandard.

Lídri politických strán hovoria o hodnotách, ale nedokážu sa dištancovať od nenávistných prejavov a posmechu z transrodových ľudí, naopak, niektorí ich ešte podnecujú. Transrodoví ľudia a ich najbližší sú opakovane traumatizovaní.

Ženy v našej krajine stále nemajú rovnocenné postavenie ako muži, mnohé sú vystavené rodovo podmienenému násiliu. Demonštratívne gestá pri príležitosti MDŽ nestačia, v rodinách, školách a na pracoviskách očakávame zrovnoprávnenie a rešpekt.

Pred 5 rokmi boli zavraždení Ján Kuciak a Martina Kušnírová. Objednávatelia vraždy dodnes nie sú potrestaní, ďalší novinári a novinárky čelia útokom. Výsmech, útoky a napadnutia LGBTI ľudí pokračujú aj po vražde Juraja a Matúša na Zámockej.

Dá sa v krajine, kde sa akceptuje nerovnoprávnosť, sexizmus, pohŕdanie inakosťou, pokojne žiť? O akých kresťanských hodnotách sa hovorí, keď sa ľudia prehliadajú, biblické texty sa vytrhávajú z historického a kultúrneho kontextu a využívajú sa ako zbraň, namierená proti ženám a deťom, voči mladým, ktorí odmietajú mlčať o skúsenostiach zneužívaní v cirkvi, alebo proti queer ľuďom? O aké hodnoty ide kresťanom, ktorí chcú znemožniť prístup k vzťahovej a sexuálnej výchove žiakom v školách?

Nespravodlivosť a násilie nám predsa všetkým prekáža, poškodzuje nás aj iných. Vieme to, no stále sa zdráhame pripustiť si to a pomenovať. Nechceme sa hádať, nechceme polarizovať. Očakávame, že sa situácia zmení, ale robíme to v tichosti, mlčky, so strachom. „Pokojne.“ Takýto „pokoj“ vedie však k ničeniu, k likvidácii života!

Jedným z prvých dôležitých krokov k zmene je to, že uveríme obetiam, že prejavíme porozumenie pre ich hnev nad nespravodlivosťou, ktorú zažívajú, podporíme ich vzdor voči agresorom.

Prinesie to napätia a konflikty, žiada si veľa energie, ale tieto vklady sú a budú na ceste hľadania nového, dôstojného života a slobody nevyhnutné.

Veriť v Boha znamená vidieť v každom jednotlivcovi človeka na Boží obraz. Stáť pri ňom, tvoriť v jeho záujme nové. Mať odvahu vidieť a pomenovať túžby, strachy a zlyhania. Nezastať pri slovách, ale konať, v prospech človeka, v prospech života. Takáto viera obnáša kontinuálny a nekončiaci zápas v prekonávaní egoizmu.

Každá doba aj každá spoločnosť má svojich prorokov. Ľudí, ktorým nestačí vnímať a odovzdane, pasívne prijímať to, čo je, ale hľadať nové perspektívy – to, čo by mohlo byť. Skúmať, čo všetko sa dá vymyslieť a zrealizovať pre lepší, šťastnejší život tu a teraz.

Viera a presvedčenie prorokov a prorokýň nie je založené na fantáziách a snoch, ale na poznaní faktov a na ich neustálom vyhodnocovaní. Proroci a prorokyne hovoria nahlas to, čo si mnohí iní iba myslia. Veria totiž, že vždy má zmysel otvárať ľuďom oči, zápasiť o pravdu, pomenovávať lži, bezprávie a pokrytectvo. Do diania vo svete, v ktorom žijú, sa vkladajú naplno, a robia to napriek všetkým nepríjemnostiam, osočovaniam, vnútorným aj vonkajším konfliktom.

Ostať pri Bohu a žiť s Bohom znamená ostať pri človeku vo svete – vo všetkom, čo príde.

Ľudia z novinárskej obce či aktivizmu zápasiaci za ochranu životného prostredia, za ľudské práva pre všetkých, ale aj ľudia vymedzujúci sa voči arogancii mocných znášajú útoky, vyhrážky, posmech a nenávistné komentáre pre svoju principiálnosť. Preto, lebo sa na útlak, bezprávie a ľahostajnosť nemôžu len tak prizerať.

Ich presvedčivá angažovanosť je pre nás príkladom. Podnetom, aby sme si všímali, čo prežívajú ľudia okolo nás, učili sa byť citlivými na ich vnútorné zápasy.

Na to potrebujeme bezpečný priestor. Hľadajme si ho pre seba a vytvárajme ho, aby v ňom mohli o svojich zraneniach, odcudzeniach a nádejach hovoriť iní.

Dôležitejšie ako slová však je a stále bude konanie. Ono dáva slovám dôveryhodnosť. Ak povedie k rešpektu a láske, máme pred sebou dobrú budúcnosť.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Nedeľná nekázeň

Komentáre

Teraz najčítanejšie