Slováci chcú mať slovo v rakúskych obciach, kandidujú aj s podporou miestnych

Slovenská komunita v Rakúsku sa rozrastá a po nedeľných komunálnych voľbách možno prenikne aj do zastupiteľstiev troch pohraničných obcí neďaleko hlavného mesta.

Vo Wolfsthali doteraz Slováci nekandidovali, teraz si starosta Gerhard Schödinger zobral na kandidátku troch. Z 980 trvalo prihlásených obyvateľov žije v rakúskej dedine asi päť kilometrov od Bratislavy približne tristo Slovákov. V budúcnosti by mohol ich počet podľa starostu ešte narásť, odhaduje, že by ich v obci mohla napokon žiť asi polovica.

Dohovorí sa s nimi dobre aj po slovensky, ako riaditeľ policajného oddelenia, ktoré je kontaktné pracovisko medzi rakúskymi a slovenskými policajtmi, sa musel naučiť aj jazyk, navyše si za ženu zobral Slovenku.

Starosta Wolfsthalu sa so Slovákmi dohovorí aj ich jazykom. Foto N – Matej Dugovič

Slovákov chcú v miestnej politike

„Je dôležité, aby aj predstavitelia slovenskej menšiny boli v zastupiteľstve. Obyvateľov nerozdeľujeme, všetci, ktorí tu bývajú, sú Wolfsthalčania.“ Na starostu nekandiduje žiadny Slovák, v Rakúsku ho volia vždy noví poslanci. Voľby navyše nie sú ani v každej obci, napríklad v susednom Kittsee, ktoré patrí pod iný kraj, si volia poslancov neskôr.

Predvolebná kampaň sa aj tesne pred voľbami v rakúskych mestečkách zaobíde bez veľkých reklám. Na uliciach sú väčšinou riedko umiestnené štvornožky s volebnými plagátmi, Schödinger vraví, že v kampani stavia najmä na osobných návštevách. „To je najdôležitejšie, chceme sa rozprávať s ľuďmi a počuť, čo je pre nich dôležité.“

Vo Wolfsthali už ďalšie rozširovanie podľa Zuzany Ondrisovej, ktorá sa dostala na starostovu kandidátku, nechcú ani samotní Slováci. „Máme tu už všetko. Nemáme teraz problémy, ľudia chcú pokoj. Posledných desať rokov sme robili veľa vecí, ktoré musíme pomaly dokončiť,“ vraví Schödinger. Slovákov vníma ako usilovnejších a viac zameraných na kariéru a štúdium. Wolfstahl je pre nich miestom, kde žijú, Bratislava mestom, kde pracujú.

„To, čo máme, je dobré a nové, chceme napríklad viac podporovať turizmus a dostať do povedomia, že Wolfsthal je začiatok Jakubskej pútnickej cesty,“ vraví ďalší kandidát na poslanca Juraj Lovás.

Kampaň je na pohľad jednoduchá. Foto N- Matej Dugovič

Ako SDKÚ

Schödinger vysvetľuje, že jeho ľudová strana ÖVP je niečo ako slovenská SDKÚ, pričom sa smeje, že o SDKÚ sa teraz zaujíma viac ľudí vo Wolfsthali ako v Bratislave. „Sme pravicová strana, tí druhí sú socialisti.“

V posledných voľbách mali mimoriadne vysokú účasť, až 90 percent. Schödinger dúfa, že teraz to bude ešte viac, neobáva sa ani, že by ju mohlo znížiť to, že sa odvtedy prisťahovali ďalší ľudia zo Slovenska. „Voľby ich zaujímajú.“

Ondrisová hovorí, že záujem Slovákov o zastupiteľstvo je súčasťou prirodzeného vývoja. „Začalo to aktivitami s deťmi, sme v užšom kontakte s ľuďmi z obecnej rady. Spolupracujeme stále a chceme to posunúť ďalej.“ Do Rakúska sa presťahovala pred piatimi rokmi, keď hľadala kvalitné bývanie pri Bratislave.

Viacerí si život v pohraničí vybrali pre lepšie podmienky s perspektívou, že sa zo zahraničných obcí nestanú len ďalšie satelity s nezvládnutým stavebným boomom a zlou infraštruktúrou ako v okolí Bratislavy. Pravidlá sú v Rakúsku iné a už na prvý pohľad sa zdá, že ich väčšina ľudí dodržiava.

Miestni politici z Wolfsthalu, Bergu či Hainburgu nemusia veľmi voličom sľubovať čistejšie prostredie, kontrolovanú výstavbu či väčšie kapacity škôlok alebo obyčajné chodníky, to všetko tu už dnes väčšinou je.

Zuzana Ondrisová našla vo Wolfsthali lepšie bývanie blízko Bratislavy. Foto N – Matej Dugovič

Vysoké múry tak ľahko neprejdú

Integrácia Slovákov do rakúskeho prostredia prebehla vo Wolfsthali podľa Lovása veľmi dobre, no miestni mali menšie pochopenie pre tých, ktorí chceli stavať vysoké múry, aby mali súkromie, ako je to bežné na Slovensku. „Treba si uvedomiť, že žijeme v obci s vidieckym charakterom, ľudia sú zvyknutí, že sa stretávajú a pomáhajú si.“ Dnes už aj tu vydá obec povolenie len na nižší múrik a priehľadný plot.

Mladý Rakúšan z Wolfsthalu sa na kandidatúru Slovákov pozerá ako na súčasť ich integrácie a aj ako susedov ich vníma úplne normálne. V miestnej krčme v susednej obci Berg sa na Slovákov pozerajú inak. „Slováci majú iné záujmy ako my. Páčilo by sa vám, keby sme my prišli k vám a začali tam presadzovať naše veci?“

Viacerí sú proti rozširovaniu na „každú stranu“, je to podľa nich už prehnané. „Chcú svoje práva, ale povinnosti ich netrápia,“ zaznie v krčme ďalšia výčitka. Nepáči sa im ani to, že deti sa v škôlke rozprávajú veľa po slovensky a domov prídu s tým, že pochytili skôr niečo zo slovenčiny než z angličtiny.

Do Hainburgu a Kittsee chodí množstvo Slovákov na otočku nakupovať, najmä potraviny a lacnejší benzín. „Chodia tam tisícky Slovákov na nákupy. Mnohí nerešpektujú pravidlá slušnosti, cestnej premávky, pri obchodoch parkujú na miestach invalidov. Rakúšanom zvyknutým na poriadok to strašne kole oči,“ vraví hudobník Michal Oberman z Bergu. Ako jeden z mála Slovákov kandidoval už aj v predchádzajúcich voľbách, no neuspel.

Na začiatku Hainburgu vyrastá veľké nákupné stredisko, viacerí starší obyvatelia sa s rastom obce nestotožnili a odišli. Foto N – Matej Dugovič

Kandiduje, no uspieť nechce

Tvrdí, že zámerne je na nezvoliteľnom mieste, lebo kvôli práci by funkciu poslanca nestíhal. „Je to podpora pre stranu, aj na získanie hlasov od Slovákov. Kandidujem, lebo si myslím, že treba udržať zdravé napätie medzi dvomi politickými smermi v dedine, hoci v komunálnej politike našej obce majú veľmi podobné ciele.“

Rakúšania sú podľa neho tradicionalisti a vidno to aj v pohraničí. „Nemajú radi, keď niekto príde a nezaujíma sa o to, čo sa deje. Chápem však Slovákov, ktorí si kúpia dom, ťažko pracujú aj 12 hodín denne často aj cez víkendy a keď prídu domov, nemajú sily na aktivity v obecnom dianí či dobrovoľnú prácu v miestnych spolkoch. Tento fakt zas niekedy prehliadajú domáci.“

Lovás tvrdí, že v porovnaní so Slovenskom vidno, že v Rakúsku štát a jeho podpora funguje, obce sú čistejšie a majú vybudovanú infraštruktúru a v týchto mesiacoch napríklad majú aj lepšiu zimnú údržbu. „Sme v Rakúsku síce posledná obec, ale aj keď napadne len trochu snehu, zhŕňač príde viackrát doobeda a aj poobede.“

Vo vyše šesťtisícovom Hainburgu kandidujú z 1200 nahlásených Slovákov traja. Rastislava Pavlíka prišiel prehovoriť na kandidatúru starosta Josef Zeitelhofer na jednej z akcií, ktoré organizuje pre slovenskú komunitu a ďalších susedov. Väčšie mesto znamená aj väčšie problémy, podľa Pavlíka chcú obyvatelia čistotu, problémom je doprava, parkovanie a preťažené školské družiny. „Vo funkcii chcem robiť mosty medzi Slovákmi, Rakúšanmi a mestom.“

Foto N – Matej Dugovič

Domy nepribudnú, Slováci môžu

Ani Hainburg sa už nemá výrazne viac rozširovať, no rozostavaných pozemkov a domov tu je ešte pomerne dosť. „Je stavebná uzávera, Slováci síce stále prichádzajú, ale starší ľudia z Hainburgu zase odchádzajú a predávajú im domy.“ Pavlík vraví, že pre niektorých starších ľudí bol rast mesta príliš rýchly a vnímajú ho negatívne. „Trikrát sa mi stalo, že na mňa vykrikovali, prečo nehovorím nemecky, keď sa rozprávam s deťmi.“

Domáci však podľa neho chodievajú aj na Slovensko, zväčša na cenovo výhodnejšie nákupy, páčia sa im vianočné trhy, chutia im syrové nite a korbáčiky. V miestnom kostole sa rozoberá aj naše februárové referendum. „Farár na omši oslovil Slovákov, aby išli na referendum a modlili sa zaň.“

V Hainburgu sa stále stavia, no veľké rozširovanie ho už nečaká.

Foto N – Matej Dugovič