Ak máte dcéru tínedžerku, namiesto Ruže pre nevestu jej pustite triler so zombíkmi

Mám doma tínedžera, a tak mu niekedy podsúvam dobré veci, ktoré by si mal pozrieť. Počnúc filmami a končiac sociálnymi reklamami so silným posolstvom. Viem, že jeden silný emocionálny zážitok nás môže niekedy ovplyvniť viac ako hodinový rozhovor.

Pri sledovaní posledných častí seriálu The Last of Us som si uvedomila, že keby som mala dcéru, chcela by som, aby jej vzorom dnes bola hlavná ženská hrdinka z tohto seriálu – Ellie. Štrnásťročné dievča, ktoré nadáva, neusmieva sa, odvráva. Niekto by možno povedal, že sa správa ako drzý fagan.

Spolu so svojím sprievodcom po postapokalyptickom svete plnom infikovaných zombíkov, päťdesiatnikom Joelom, tvoria zo začiatku nesúrodú dvojicu. Stavila by som sa, že mnohí rodičia v Ellie v istých chvíľach spoznali svoje pubertálne deti. Je protivná, neposlúcha, berie, čo jej nepatrí, porušuje zákazy…

Tak v čom, preboha, môže byť vzorom pre dnešné dievčatá?

Len keby neboli také vážne!

„Boli super, ale pripadali mi také vážne.“ Tak zhodnotil televízny „ženích“ Tomáš mladé ženy, ktoré sa uchádzali o jeho priazeň, ale nakoniec od neho nedostali ružu pre nevestu, teda vstupenku do ďalšieho kola.

Aj keď sa reality šou Ruža pre nevestu snaží pôsobiť súčasne, pri jej sledovaní si pripadáte, že Markíza vynašla stroj času. Dobre situovaný muž si vyberá spomedzi žien, ktoré sa pred ním musia snažiť čo najlepšie „predať“. Ako prvý sa stále hodnotí výzor. Počuli ste už absurdnejší pokus o kompliment, ako keď moderátor povie dvanástim ženám naraz „dnes vyzerajú naozaj skvele“?

Mnoho divákov a diváčok netuší, že televízna šou je do veľkej miery len ilúzia, a tak keď Tomáš povie, že tie dievčatá boli príliš vážne, tak usúdia, že sa mu to naozaj na nich nepáčilo. Asi sa mužom nepáči, keď sa ženy neusmievajú. „Usmej sa! Čo sa toľko mračíš? Nerozmýšľaj toľko, budeš mať z toho vrásky.“

Doba však pokročila, a tak sa tvorcovia snažili, aby výsledok už na prvý pohľad nepôsobil ako priemerná súťaž krásy. Dali šancu nielen mladým ženám, ktoré by mohli robiť reklamu na kliniky estetickej chirurgie, ale aj tým ostatným. Odhadujem, že väčšina prihlásených žien neverí konceptu hľadania vzťahu v reality šou – išli tam skôr kvôli honoráru za účinkovanie, skúsenostiam, popularite. Aj preto tam vidíme youtuberku, speváčku, influencerky…

Niektoré z nich v tom môžu vidieť aj šancu zoznámiť sa so slovenským modelom, ktorý uspel v Ázii a na TikToku má vyše milióna sledovateľov (v tomto programe nás na to viackrát upozornia aj krikľavou grafikou – 1,1 milióna sledovateľov!). Pre neznalých – TikTok je presne tá sociálna sieť, ktorú už niektoré krajiny zablokovali, ale našim tínedžerom jej algoritmus ešte stále podsúva obsah o tom, že muži majú byť mačovia a ženy majú byť len ich usmievavou ozdobou.

Som si takmer istá, že aj v Ruži pre nevestu nakoniec zvíťazí „pravá láska“. Tomáš si vyberie mladú ženu, ktorá bude „najautentickejšia“, bude „sama sebou“ – napokon stále je to len variácia na rozprávku o Popoluške.

Ale záleží aj na tom, aká bude cesta k tomuto posolstvu.

Táto televízna šou nás stále učí, že ženy by sa mali hlavne snažiť prispôsobiť potenciálnemu partnerovi: usmievať sa, aj keď sa im do toho nechce, rozprávať na počkanie o svojich minulých vzťahoch (Ale čo ak zažili nejakú traumu?), smiať sa na jeho vtipoch, robiť mu príjemnú spoločnosť. Hlavne nebyť vážne.

Nebol by to krásny svet, keby sme sa na seba všetci celé dni len usmievali?

A teraz naspäť k zombíkom

Ellie zo seriálu Last of Us sa takmer vôbec neusmieva, a keď už, tak len v scénach, ktoré ukazujú jej minulosť, keď ešte zažila záblesky šťastia. Veď kto by sa aj usmieval v seriáli so zombíkmi? Najdrsnejšie scény sa však zaobídu úplne bez zombíkov – ľudia si v zle celkom vystačia sami.

Keď sa v jednom z posledných dielov kazateľ postapokalyptického kultu pokúsi Ellie znásilniť, tvorcovia sa neuchýlia k obľúbenému filmovému klišé a nenechajú jej sprievodcu Joela, aby ju v poslednej chvíli zachránil. Nie, Ellie si musí poradiť sama. Aj za cenu toho, že zrazu prestane byť dieťaťom a zmení sa na rozzúrenú ženu bojujúcu o život.

Joel prichádza až vtedy, keď je po všetkom. Detstvo je nenávratne preč. Aj preto je také šokujúco-dojímavé, keď tú večne protivnú tínedžerku zrazu osloví „Baby girl“ – „Dievčatko“.

Je to dojímavé aj preto, lebo sa ich vzťah od začiatku nebudoval ľahko. Akú cestu musíme spolu prejsť, aby sa nám niekto cudzí dokázal zdôveriť, aby sa s nami dokázal naozaj úprimne zasmiať? Aby nás bral naozaj takých, akí sme?

Platí to napokon o akomkoľvek vzťahu – partnerskom, priateľskom či o vzťahu otca a dcéry, lebo presne tak nakoniec pôsobí vzťah Joela a Ellie.

Aj keď to možno vôbec nečakáme, postapokalyptická fikcia nás dokáže naučiť o kvalitných vzťahoch viac ako televízna „realita“.