Denník N

Ako páchne bolesť v evakuačnej sanitke (úryvok z knihy Ostapa Slyvynského Slovník vojny)

Cherson, december 2022. Foto - Vladimír Šimíček, Denník N
Cherson, december 2022. Foto – Vladimír Šimíček, Denník N

Prvou knihou, ktorá vyjde v knižnej edícii Denníka N venovanej súčasným ukrajinským autorom a autorkám, je Slovník vojny Ostapa Slyvynského. Rozsahom útla, no mimoriadne silná kniha sa žánrovo pohybuje na pomedzí poézie a reportáže. Prečítajte si ukážku a prispejte na štart tejto edície.

Keď sa vo februári 2022 začala ruská invázia do Ukrajiny, ukrajinský spisovateľ Ostap Slyvynskyj pomáhal ako dobrovoľník na železničnej stanici v Ľvove, kde sa počas prvých mesiacov vojny premleli tisícky odídencov.

Pri rozhovoroch s nimi si uvedomil, že vojna nevstupuje len do životov ľudí, ale aj do ich slovníka: „…mení aj významy slov a tie potom treba definovať nanovo. Niektoré významy sa otupia a treba ich nabrúsiť. Iné, naopak, zaostria, až sa nimi možno poraniť. Niektoré slová nadobro odumrú a opadajú ako lístie, iné sa vynárajú z akejsi polozabudnutej minulosti, nadobúdajú významy a dôležitosť.“

Preto sa pokúsil zostaviť vlastný slovník vojny. Podobá sa na poéziu, no je skôr reportážou, pretože zachytáva skutočné udalosti odpočuté z rozhovorov a monológov utečencov.

„Ani jeden z predstavených textov nie je fikciou, ani výplodom mojej či cudzej fantázie,“ píše Slyvynskyj v predslove. Aj preto sme sa rozhodli knihu doplniť autentickými fotografiami Tomáša Benedikoviča, Gabriela Kuchtu a Vladimíra Šimíčka, ktoré vznikli počas posledného roka na Ukrajine. Knihu preložila Veronika Goldiňáková.

Hostomeľ, február 2023. Foto – Vladimír Šimíček, Denník N

Bolesť
Andrij, Ľvov

Ako páchne bolesť? Všetky nuansy tohto pachu sa zvyčajne najdokonalejšie miešajú v evakuačnej sanitke.

Pach bolesti v prvom rade pripomína čerstvé trhané mäso v mäsiarstve na tržnici. Páchne krvou, teda sladko so sotva citeľnou kovovou stopou.

Bolesť zároveň razí potom niekoľko dní neumytého tela, ku ktorému sa pripája aróma alkoholu, jódového roztoku a chlóru.

Buket uzatvára závan dymu z bojového poľa, kávy a cigariet.

Pach bolesti je nezabudnuteľný.

Vasyľkiv južne od Kyjeva, marec 2022. Foto – Gabriel Kuchta, Deník N

O knižnej edícii Ukrajina

V priebehu roka plánujeme vo vydavateľstve Denníka N publikovať prvé tri knihy:

Slovník vojny – texty Ostapa Slyvynského na prvý pohľad pripomínajú skôr poéziu ako reportáž. Autor v nich však zaznamenal autentické hlasy ľudí, ktorých ako dobrovoľník stretol na ľvivskej železničnej stanici v prvých mesiacoch po invázii. Ľudí, ktorí boli nútení opustiť svoje domovy a ktorých životy ovplyvnila vojna. Táto mimoriadne silná kniha bude doplnená reportážnymi fotografiami Tomáša Benedikoviča a Vladimíra Šimíčka.

Karbid – satirický príbeh mladého autora Andrija Ľubku nás zavedie do imaginárneho zakarpatského mesta, kde miestna elita pod zámienkou financovania fontány buduje tunel pod hranicou, ktorým chcú všetkých Ukrajincov odviesť do Maďarska, teda do Európskej únie. Tento tragikomický román hovorí o mentalite súčasných Ukrajincov viac ako seriózne publicistické texty.

Rádio Noc – Jurij Andruchovyč, známy spisovateľ, muzikant a aktivista o svojom najnovšom románe hovorí ako o hudobnom, dal by sa však nazvať aj poetickým, politickým či akčným. Andruchovyč v ňom naplno využíva svojho hrdinu, muzikanta a revolucionára na to, aby porozprával o politickom vývoji na Ukrajine za posledné desaťročia.

Všetky knihy budú dostupné v bežnej knižnej distribúcii, ale pri ich vydaní nám pomôže aj vaša podpora. Pokiaľ sa potvrdí záujem slovenského čitateľa o tieto tri knihy, radi vydáme aj ďalšie.

Byty
Dmytro, Kyjev

Pozerali sme sa na tie domy a videli sme porozbíjané kuchyne, pozostatky spální, postŕhané tapety v detských izbách a úlomky zrkadiel v kúpeľniach. Dívali sme sa na ne s vedomím, že majitelia niektorých tých bytov šetrili možno aj pol života, aby si ich obstarali a zariadili. Niektorí v nich možno plánovali prežiť aj celý život.

Oproti budove zrovnanej so zemou stojí bilbord s nápisom „Vlastné bývanie konečne na dosah“.

Zaporižžia, december 2022. Foto – Vladimír Šimíček, Denník N

Hviezda
Romana, Kyjev

Okná upevnené lepiacou páskou, aby sa pri výbuchu nerozleteli, vyzerajú ako hviezdy. Ja som si také spravila na svojich oknách: štyri pruhy krížom jeden cez druhý, z oboch strán, ako nám kázali. Keď je vonku pekne, ráno otvoríš oči a vidíš, ako slnko na steny maľuje hviezdy. Ľahučko sa vlnia.

Kiežby to bola moja jediná spomienka na vojnu.

Kúpeľňa
Maryna, Charkov

Nemali sme kryt, preto sme všetku nádej vkladali do kúpeľne. Nikdy by mi ani nenapadlo, že sa celý byt môže scvrknúť na priestor kúpeľne. Keď sa začalo bombardovanie – najskôr o pár ulíc ďalej, potom aj na susednej – postupne som prestala upratovať či vôbec utierať prach. Nad všetkým som skrátka mávla rukou. Všetko mi to pripadalo zbytočné. Kúpeľni som povedala: „Budeš ma chrániť, dobre?“

V kúpeľni som bola, aj keď trafili náš dvor. Vybilo všetky okná do jedného, vyleteli ešte aj rámy, celú kuchyňu aj spálňu zasypali črepiny. Po podlahe sa povaľovali kúsky skla a okenných rámov. Nemala by som sa kde inde schovať. Len v kúpeľni. A predstavte si, na ďalší deň pustili teplú vodu. Ani neviem načo. Bolo to ako za odmenu. Elektrina nie je, ale z kohútikov tečie horúca voda. Naplnila som vaňu a zapálila si sviečky. Našla som aj esenciálny olej. Cítila som sa ako hrdinka Tisíc a jednej noci. Ako Šeherezáda, lenže noci už nerátam.

Horenka, november 2022. Foto – Gabriel Kuchta, Deník N

Svadba
Vika, Mariupol

Keď sme vyrazili z Mariupola, viezli sme sa v dlhej kolóne áut. Kdesi pred nami išla sanitka. Napredovali sme pomaly a opatrne, autá boli plné detí a chorých a takmer všetky mali na rúčkach dverí či na spätných zrkadlách uviazané biele stužky. Celkom ako na svadbe! Prúd áut sa ponášal na dlhý svadobný sprievod. Akurát bez nevesty a bez hudby.

Zaporižžia, máj 2022. Foto – Gabriel Kuchta, Deník N

Zem
Halyna Dmytrivna, Bilopilľa, Sumská oblasť

Pravdaže som zasiala. Ako inak! Narobila som hriadky a zasiala. Rovno tam. Domova už niet, ale siať treba. Zem si už aj tak vytrpela dosť. Najprv tu padali granáty, potom prišli pyrotechnici a posielali ma preč: „Choďte bývať k synovi, babka, my sa vám o pozemok postaráme.“ Tunajší chlapci všetko vedia, všetkému rozumejú, ale teraz treba siať. Keď zem okopete a do nej zasejete, to je ako pre človeka pohladenie. Vravela som si: Ešteže najhoršie bombardovania boli v marci, kým zem ešte spala.

Berestianka, máj 2022. Foto – Tomáš Benedikovič, Denník N

Zvonenie
Daša, Mariupol

Dom mojich rodičov zničila bomba. Videla som to na fotke. Vonkajšie steny zostali stáť, no zrútili sa stropy a zletela strecha. Rodičia sú teraz v Dnipre, ale z nejakého dôvodu som im zavolala na pevnú linku v Mariupole. Naozaj neviem prečo. Skrátka si to číslo pamätám ešte od detstva, vytáčala som ho stovky ráz a akosi som ho naťukala znovu. Už som bola pripravená, že z druhého konca sa ozve len ticho. Malo sa ozvať len ticho. Či možno nejaká správa, že volaný účastník je momentálne nedostupný, neviem, čo sa teraz hovorí. Ale predstavte si, telefón dlho zvonil. Akoby len niekto pridlho nedvíhal. Neviem, ako je to možné. Určite sa nemohli zachovať káble ani telefón. Kde teda ten telefón zvonil a komu? Kto ho počul a nezdvihol?

Mykolajiv, august 2022. Foto – Tomáš Benedikovič, Denník N

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Knihy

Vojna na Ukrajine

Kultúra, Svet

Teraz najčítanejšie