Denník N

Nie sme Ukrajina, nemáme susedov, ku ktorým by sme ušli. Reportáž z výcviku civilnej obrany na Taiwane

Foto - Deník N/Magdalena Slezáková
Foto – Deník N/Magdalena Slezáková

Vonku je už dávno tma – je chladný zimný večer, neskoro po ôsmej hodine – a školské chodby zívajú prázdnotou. Napriek tomu sa v nich a v niekoľkých triedach svieti. Čo sa tu tak neskoro môže diať?

Keby sme vnútri narazili na školopovinné deti, nebolo by to také prekvapivé. Taiwanské mestské deti, podobne ako ich náprotivky z Číny, Japonska alebo Južnej Kórey, trčia v školských laviciach aj do desiatej večer.

Keď sa však k jednej z osvetlených tried priblížime a nazrieme do jej dokorán otvorených dverí, žiadne lavice ani v nich sediaci školáci vo vnútri nie sú.

Áno, vo vnútri sa učia. No žiaci nesedia pri stolíkoch, ale na zemi, ak teda vôbec sedia – niekto rýchlo chytá obväz, iný bezvládne leží na podlahe, ďalší sa pokúšajú premiestniť jeho nehybné telo na vedľajšie ležadlo.

V učebni sú rozostavané gumové valce telovej farby, ktoré vyzerajú, akoby do nich niekto zaťal sekeru; v rohu sa vŕši meter vysoká hromada teplých diek.

A do toho sa skúsene preplietajú učitelia. No košele s goliermi by ste na nich v tejto učebni hľadali rovnako márne ako deti v školských uniformách. Všetci tu, žiaci aj učitelia, sú dospelí, a ak už ich spája nejaký dress code, je ním tmavomodré tričko s veľkým bielym nápisom, ktoré na sebe niektorí z nich majú. Nápis na tričku je I Can Help (Môžem pomôcť).

Vitajte na výcviku civilnej sebaobrany na Taiwane. V krajine, kde

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Čína a Taiwan

Vojna na Ukrajine

Svet

Teraz najčítanejšie