Ako mi pri slovenskom dabingu Last of Us skoro ustrelilo dekel
[Vojna zásadne mení životy i významy slov. Spoznajte ich v novej knihe Slovník vojny.]
Po dlhom dni na konferencii v Štokholme som sa ocitol unavený v hotelovej izbe.
Sledovať švédsku televíziu je zábavné len nejaký čas. Po večerných správach nasledoval akýsi segment, kde na správy dňa reagovali školáci. Témou bolo zjavne Toblerone – nervózne si ho pohadzovali a niečo smutne rozprávali. Cítil som sa vinný, že sme im my Slováci ukradli radosť z obľúbenej čokolády.
Bolo príliš skoro na to, aby som išiel spať, na knižku som nemal náladu. Chcelo to niečo pasívnejšie. Napadlo mi: Veď je vonku nová epizóda Last of Us, to je presne tá hodinka, ktorú potrebujem zabiť.
HBO Max sa objavilo akési popletené, celé v slovenčine, asi preto, lebo som bol v inej krajine. Alebo možno jazyk na mojom profile omylom prehodil niekto, komu som požičal heslo. Last of Us sa zrazu volalo Posledný z nás a ja som v šoku zistil, že seriál je k dispozícii v slovenčine.
Páni, to môže byť bizarný zážitok. S priateľom sledujeme nové diely v origináli, nemám na výber – je Angličan. Na druhej strane si ani neviem predstaviť sledovať film či seriál s dabingom, zdá sa mi to ako zničiť pôvodný zámer tvorcov. Vymeniť zvuk je podľa mňa podobný zásah do diela ako vymeniť obraz – na akúsi lokálnu verziu.
Lenže tu som bol sám, v hotelovej izbe v Štokholme, slovenčinu som nepočul vlastne už veľmi dlho. Môže to byť zaujímavá koncovka dňa, vypočuť si tú jej zvláštnu televíznu verziu, možno ma pred spaním ukolíše, hovoril som si.
Ako hlboko som sa mýlil.
