Denník N

#MapaTýždňa: Pobaltské štáty a storočie boja proti ruskému imperializmu

Hora krížov v Litve sa stala symbolickým miestom protisovietskeho odporu. Foto N - Jana Čevelová
Hora krížov v Litve sa stala symbolickým miestom protisovietskeho odporu. Foto N – Jana Čevelová

Autor je veľvyslanec SR vo Veľkej Británii a bývalý štátny tajomník ministerstva obrany.
Text vznikol ako súčasť seriálu @Mapa týždňa,
ktorý autor uverejňuje na svojom facebookovom profile.

Cez víkend sme si pripomenuli 33. výročie znovuzískania litovskej nezávislosti. 11. marca 1990 bola vyhlásená obnovená litovská nezávislosť od Sovietskeho zväzu. Moskva pod vedením Michaila Gorbačova sa ju pokúsila potlačiť aj brutálnou silou (pamätáme sa na masaker pri televíznej veži vo Vilniuse v januári 1991), ale ríša už kolabovala a nebola schopná prekaziť nezávislosť pobaltských krajín. Moskva nakoniec bola nútená uznať ich nezávislosť 6. septembra 1991. Zavŕšil sa tým dlhý boj pobaltských národov o nezávislosť.

A keďže Litva podobne ako Estónsko a Lotyšsko je naším spojencom v NATO a partnerom v Európskej únii, je dôležité, aby sme poznali jej storočie trvajúci boj proti ruskému imperializmu.

Severná časť Pobaltia sa stala súčasťou ruskej ríše počas vlády Petra Veľkého začiatkom 18. storočia, keď Rusi obsadili súčasné Estónsko a severnú časť Lotyšska od Švédov. Zvyšok lotyšských území, ako aj Litva boli stále súčasťou Poľsko-litovského veľkokniežatsva, v tom čase najrozsiahlejšieho štátneho útvaru v Európe. Tie sa dostali pod nadvládu Moskvy počas delení poľského štátu medzi rokmi 1772 a 1795.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie