Dušan Mikušovič
Lucia Osvaldová
Zuzana Čaputová sa „zobúdza a zaspáva“ s úvahou, či sa o prezidentský mandát bude uchádzať aj v ďalšom volebnom období. Termín, kedy oznámi svoje rozhodnutie sa blíži – po prvý raz avizovala, že to bude v horizonte týždňov. Prezidentské voľby budú v marci 2024.
Hlava štátu to povedala počas prezidentskej debaty, ktorú zorganizoval slovenský Denník N a český Deník N v Slovenskom národnom divadle v Bratislave. Prezidentka Čaputová diskutovala s českým prezidentom Petrom Pavlom, ktorý sa funkcie ujal minulý týždeň.
Do Bratislavy zavítal na svoju prvú oficiálnu zahraničnú cestu.
Čaputová povedala, že zvažuje napríklad to, aby ju výkon verejnej funkcie neprerástol. „Človek musí veľmi silno zvažovať svoju energiu, svoju silu, vhodnosť a užitočnosť,“ vysvetlila.
„Áno, tých päť rokov, ktoré o rok dovŕšim, sú zároveň silnou skúsenosťou, ktorá sa nie ľahko zahadzuje. Všetky tieto aspekty treba veľmi citlivo vážiť a zvážiť, najmä to, do akej miery by som v mojom prípade mohla byť užitočná pre túto krajinu v danom čase.“
Video: Česko-slovenská prezidentská debata v SND
Navštívila by aj Babiša?
Obaja prezidenti sa v úvode diskusie vrátili k nečakanej návšteve Zuzany Čaputovej vo volebnom štábe Petra Pavla po skončení druhého kola českých prezidentských volieb. Pavel označil návštevu za mimoriadne prekvapenie. „Bola to atmosféra, ako keby prišla rocková hviezda,“ povedal.
Čaputová dostala otázku, či by rovnako ako Pavla navštívila aj jeho protikandidáta Andreja Babiša, ak by nakoniec zvíťazil on.
„Prieskumy verejnej mienky smerovali k víťazstvu pána Pavla, takže to nebola až taká veľká záhada, ale nebola to istota. To súhlasím,“ odpovedala a potom so žartom dodala: „Cestou do Prahy vychádzali ďalšie prieskumy, ktoré to potvrdzovali. Pre prípad, keby sa tak nestalo, Praha má množstvo krásnych miest, kam sa dá pozrieť.“
Video: Ako hovorili o Čaputovej návšteve vo volebnom štábe Pavla
Pavel prezidentkin žart použil v závere diskusie, keď dostal otázku, či by o rok – ak sa Zuzana Čaputová nakoniec rozhodne kandidovať – navštívil jej volebný štáb zase on. „Aj v Bratislave je množstvo zaujímavých vecí, na ktoré by som sa rád pozrel,“ povedal pred zaplnenou sálou scény opery a baletu Slovenského národného divadla prezident Pavel.
Počas celej debaty bolo cítiť, že si obaja prezidenti rozumeli. Všimol si to aj šéfredaktor českého týždenníka Respekt Erik Tabery, ktorý debatu sledoval. „Debata, rovnako ako celý prvý deň návštevy Petra Pavla ukázali, že sa nachádzame vo výnimočnom okne dejín, keď sú si najmä hlavy štátov názorovo aj ľudsky blízke. To je dobré nielen pre Česko a Slovensko, ale aj pre Európu a celý demokratický svet,“ myslí si.
„Ukázalo sa to najmä na otázkach súvisiacich s Ukrajinou. Už si skoro nepamätám dobu, keď som sa nemusel báť, že český prezident urazí susedov. Teraz už len tú príležitosť využiť. Inak si nešlo nevšimnúť, že obe krajiny sa nachádzajú v inej domácej situácii. Z výrokov pani prezidentky bola jasne badateľná obava o ďalšie smerovanie krajiny.“
Obaja prezidenti opakovali, že plánujú spoločnú cestu do Kyjiva. Český prezident Petr Pavel o nej v nedeľu telefonoval s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, uskutočniť by sa mala počas apríla. „Veľmi rada sa cesty zúčastním,“ avizovala Čaputová.
„Považujem to za silné a symbolické nielen pre ukrajinskú stranu. Je pár momentov počas mandátu, ktoré vás poznačia na celý život. Cesta, ktorú som absolvovala v júni minulého roka, bola určite jeden z nich. Bez neprimeranej emocionality, tam ide naozaj o život. My to síce vidíme sprostredkovane cez médiá, ale byť tam a vidieť spôsob života, ktorý tam prebieha pod neustálym potenciálnym útokom, to je veľmi silné.“
Čaputová v debate zopakovala, že podľa jej presvedčenia má Slovensko pomáhať Ukrajine aj vojensky. Petr Pavel v minulosti hovoril o realistickom pohľade na koniec vojny, keď vravel, že si Ukrajinci musia sami vyhodnotiť, či im v nejakej chvíli dobýjanie dosiaľ neoslobodených území bude stáť za ďalšie desaťtisíce životov.
V prezidentskej debate slovenského Denníka N a českého Deníka N zdôraznil, že toto rozhodnutie je výlučne na Ukrajine.
„Keby sme my Ukrajine hovorili, že má postúpiť svoje územie Rusku, bolo by to rovnaké ako po Mníchovskej dohode. A to by predsa robiť nechceme,“ povedal. „Je v našom záujme podporovať Ukrajinu, dokedy si to sama vyhodnotí. Ideálne do vytlačenia ruských síl z ich územia a obnovenia pôvodných hraníc.“
Pavel zároveň povedal, že je na slovenských poslancoch, či rozhodnú o presune uzemnených slovenských migov na Ukrajinu.
„Je pekné niekomu radiť, že má darovať, čo mi nepatrí,“ reagoval. „No zaznamenal som vôľu Slovenska migy darovať. Bol by to obdivuhodný krok, ktorý by Ukrajine pomohol. Slovensko má na ceste náhradu, nedošlo by k ohrozeniu obranyschopnosti. Výhodou pre Ukrajinu by bolo, že by migy mohli začať používať.“
Právomoci by príliš nemenili
Prezidenti oboch štátov sa počas hodinu a pol trvajúcej debaty dotkli viacerých tém vrátane prezidentských právomocí. Prezident Pavel by – na rozdiel od svojho predchodcu Miloša Zemana – veľké zmeny nerobil.
Zuzana Čaputová takisto považuje svoje kompetencie za primerané, ale drobnú úpravu v diskusii navrhla. Týkala by sa možnosti hlavy štátu brzdiť príliš časté pokusy poslancov o zmenu ústavy.
„Máme rovnako starú ústavu, ale na Slovensku ju máme menenú dvakrát väčším množstvom novelizácií ako v Českej republike,“ vysvetlila.
„Možnou úvahou je, že by prezident fungoval ako istá poistka pri podpisovaní novely ústavy. Teraz je to tak, že novelu ústavy nepodpisujem. Ústavné zákony tak nemôže prezident ani vetovať. Vyžadovalo by si to zváženie všetkých pre a proti, ale viem si predstaviť posilnenie právomocí napríklad v tomto bode.“
Prezidentka zároveň kritizovala ďalšie poslanecké pokusy o zmenu ústavy v období pred voľbami, ktoré sú už v parlamente. „Považujem za mimoriadne nebezpečné práve v tomto období politickej súťaže a volebnej kampane meniť ústavu rôznymi doplnkami cez poslanecké návrhy, teda nie riadnym legislatívnym procesom.“
Čaputová v diskusii vysvetlila aj to, prečo zatiaľ nemenovala úradnícku vládu. „Som pripravená tento krok urobiť, keď nastanú okolnosti. Hovorím o nich verejne od začiatku a stále rovnako – ak by nastali zásadné zlyhania vlády Eduarda Hegera,“ povedala. „Napríklad, ak premárnime šancu v pláne obnovy s míľnikmi tak, že už nebude možné ich naplniť a nebude to možné ani zvrátiť.“
Prezidentka spomenula dva dôvody, prečo s výmenou vlády otáľa. Prvým je fakt, že by na ministerstvá prišli noví ľudia, ktorí by sa museli znovu zoznámiť so svojimi rezortmi. Druhým avízo od väčšiny politických strán, že by úradnícka vláda nezískala v parlamente dôveru a zrejme by jej ani neprechádzali zákony.
„Tejto vláde stále prechádzajú mnohé zákony. K vláde, ktorú by som vymenovala, mi dokonca neverejne bolo povedané – pani prezidentka, my vám ju nemôžeme podporiť, pretože my vieme, že by bola lepšia ako tá naša. A to si nemôžeme dovoliť.“
Čaputová má obavy o budúcnosť
Pavel a Čaputová sa počas diskusie dotkli aj otázky Vyšehradskej štvorky a režimu maďarského premiéra Viktora Orbána. Pavel by takzvanú V4 prehodnotil, lebo podľa jeho názoru v súčasnej situácii nemá zmysel ako nástroj na koordináciu zahraničnej či bezpečnostnej politiky.
Spoločný formát Česka, Slovenska, Poľska a Maďarska vidí skôr ako fórum pre konzultáciu otázok, na ktorých sa tieto krajiny zhodnú.
Podľa slovenskej prezidentky V4 prechádza krízou identity. „Dnes nie je vnímaná ako jednotný politický blok,“ povedala. „Je to z toho dôvodu, že máme na veľmi dôležité oblasti rôzne názory, najmä ak ide o dodržiavanie princípov právneho štátu aj o aspekty v súvislosti s vojnou na Ukrajine. To sú hodnotovo zásadné a závažné témy.“
Čaputová zároveň vyjadrila obavy, či sa Slovensko po predčasných parlamentných voľbách v septembri 2023 nevydá cestou Viktora Orbána. „Niektorí politici otvorene hovoria, že vzhliadajú k jeho štýlu politiky,“ upozornila. „Niektoré vzorce alebo príklady politiky a prístupov, zdá sa, sú inšpiráciou aj pre iných populistických lídrov v Európe.“
Pavel s Čaputovou hovorili aj o tom, že v oboch krajinách vidno časť verejnosti s proruskými názormi. Na Slovensku je podľa výskumov takýchto ľudí výrazne viac, ale víkendová demonštrácia na pražskom Václavskom námestí ukázala, že ani v Česku nejde o zanedbateľnú časť populácie. Prezident Pavel kritizoval, že sa za vlastencov označujú ľudia, ktorí nosia ruskú trikolóru na čapici a vykrikujú, že by v ich krajine mal urobiť poriadok Vladimir Putin.
Podľa slovenskej prezidentky robí krajina pre obranu demokracie málo. „Povedala som v príhovore v Európskom parlamente, že demokracia môže zahynúť na naivitu demokratov,“ pripomenula. „Tu nikto nevolá po tom, aby sme obmedzovali slobodu prejavu, teda niečo, čo je výdobytkom Novembra 89. Ale pokiaľ demokraciu nebudeme chrániť a brániť demokratickými prostriedkami, tak môžeme byť poslednou generáciou, ktorá ju zažije.“
Vašečka: Bez hlúpych žartov
V sále SND počúval debatu sociológ Michal Vašečka. Po diskusii povedal, že netreba podceňovať konsenzus, ktorý medzi Zuzanou Čaputovou a Petrom Pavlom panuje. „Nie je to samozrejmosť. Za posledných tridsať rokov to naozaj samozrejmosť nebola,“ komentoval Vašečka.
„Po druhé, bolo to veľmi dôstojné. Bez nejakých žartov, ktoré, bohužiaľ, boli v minulosti typické pre rôznych prezidentov. Václava Klausa a Miloša Zemana v Česku či Ivana Gašparoviča a Rudolfa Schustera na Slovensku. Prinieslo to veľa nešťastných príbehov. Tu sa ukazuje, že predsa len víťazí monarchistický model prezidenta ako osobnosti, ktorá určuje pravidlá hry, ale aj to, aké budú štandardy správania.“
Podľa Vašečku však mohla byť debata trochu kritickejšia, v diskusii videl stretnutie priateľov. „Bola tu až adorujúca atmosféra, to sa nedá nevidieť.“
Za najsilnejší moment označil pasáž o Ukrajine. „Silne moralizovali, obidvaja, ale úplne namieste. Bolo to vlastne prevolanie k svojim národom,“ povedal sociológ. Za dôležité posolstvo považuje česko-slovenskú vzájomnosť.
„Niektorí by sa mohli oprávnene spýtať – prečo ste sa rozdeľovali? Po tridsiatich rokoch od rozdelenia a ťažkých obdobiach, ktorými si obe krajiny prešli, je čas napnúť všetky sily na to, aby liberálno-demokratický režim prežil. Česká republika ponúka Slovensku trošku pomocnú ruku.“
Komentátor Denníka N Martin M. Šimečka považuje za politicky najsilnejší moment časť diskusie o Vyšehradskej štvorke, počas ktorej sa Čaputová s Pavlom zhodli, že tento stredoeurópsky projekt už nemá spoločnú platformu. „Pani prezidentka povedala, že Západ už nevníma V4 ako jeden politický subjekt. To je dôležité posolstvo, takto to ešte veľmi často nezaznieva,“ povedal Šimečka.
Politologička Soňa Szomolányi bola v sále SND tiež. „Bolo vzácne, že hlavy štátu Česka a Slovenska dokážu v takejto zhode debatovať a artikulovať stanoviská, ktoré sú v zhode s princípmi Európskej únie a liberálnej demokracie.“
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
