Historička Evina Stein: Je mýtus, že ľudia v stredoveku boli barbarskejší, hlúpejší alebo zatemnenejší
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Medievalistka a latinčinárka Evina Stein sa dlhodobo venuje starovekej a stredovekej histórii. Práve so stredovekom, ktorý je často vnímaný ako „doba temna“ je podľa nej spojených veľa mýtov. Jedným z rozšírených stereotypov napríklad je, že v stredoveku si všetci ľudia mysleli, že Zem je plochá.
„Nie je to pravda, vedci si to rozhodne nemysleli. Veľmi dobre vedeli, že Zem je guľatá,” hovorí v rozhovore. „Iná otázka je, čo si myslel priemerný stredoveký človek a aj prečo si to myslel. Je pravdepodobné, že časť bežných ľudí si naozaj myslela, že Zem je plochá, lebo iná teória sa im zdala nelogická a priečila sa ich sedliackemu rozumu. Vedecké teórie vtedy neboli ľuďom bežne prístupné alebo im ľudia neverili. Presne tak ako dnes.“
Slávni českí herci Jan Werich a Miroslav Horníček hrali kedysi hereckú predscénu, v ktorej bola aj nasledujúca replika: „Stredovek si vymysleli ľudia žijúci v modernej dobe, aby zmiernili svoj komplex menejcennosti, aby získali pocty a uznanie, ktoré by možno získali až po smrti, ale nechcú čakať. A tak sa teda vysmievajú tomu, ako mysleli a pracovali ich pradedovia a prapradedovia a nazývajú to stredovekom. Zabúdajú, že touto metódou konca sa jedného dňa budú ich pravnuci a prapravnuci vo svojom novoveku pozerať na ich stredovek a povedia si: No, no, no!“ Čo si o tomto umeleckom pohľade na pojem stredovek ako medievalistka myslíte?
Môžem s nimi len súhlasiť. Stredovek je v podstate subjektívny termín, hodnotiaci výrok, ktorý vymysleli ľudia, aby označili niekoho druhého za spiatočníckeho alebo istým spôsobom menejcenného. Nie je to objektívny fakt o dobe, ktorá existovala v minulosti, do istej miery je v tomto pojme spomínaný komplex menejcennosti prítomný.
Pritom platí, že keby ste sa v danej dobe opýtali nejakého pre nás „stredovekého“ človeka, ako sa cíti, samozrejme, že by sa za stredovekého nepovažoval. Ľudia stredoveku sami seba označovali latinsky ako moderni, teda moderní ľudia.
Ako ste sa vlastne k stredovekým dejinám dostali?
Pomerne kľukatou cestou. Vyštudovala som latinčinu, motivoval ma záujem môcť si prečítať v origináli dielo svätého Augustína (staroveký kresťanský teológ a filozof – pozn. red.) a aj veľa dobových textov, ktoré nikdy do slovenčiny preložené neboli. Začínala som teda staršími textami a postupne som chronologicky prešla až do stredoveku, kde som ostala.
Musím však zároveň dodať, že osobne medzi starovekom a stredovekom nevidím veľký rozdiel, tieto obdobia sú si veľmi podobné. Starovekí a stredovekí ľudia sa od seba zásadne nelíšili.
V akom zmysle?
Vezmime si povedzme niekoho, kto žil v starovekom Ríme v prvom storočí pred naším letopočtom, niekoho z prvého storočia nášho letopočtu a niekoho tretieho z obdobia okolo roku 800, teda o 700 alebo 800 rokov neskôr. Všetci títo ľudia sa navzájom veľmi podobali – mentalitou, správaním, spôsobom života v spoločnosti aj pohľadom na svet.
Oproti tomu človek, ktorý žije v Ríme dnes, v roku 2023, je výrazne odlišný od ľudí staroveku aj stredoveku.
Čo nás zmenilo?
