Ľudia nám závideli príspevky od štátu aj dobročinné zbierky, spomína Ivana na boj dcéry s leukémiou
Po odbere krvi volala Ivane dcérina lekárka, aby sa zbalili a išli hneď do nemocnice. Výsledky sú vraj zlé, no možno je to omyl a krv sa iba zrazila.
„Keď sme prišli do nemocnice, na oddelení nás čakalo hádam aj pätnásť lekárov. Hneď mi bolo jasné, že to nebude dobré. Tušila som to, už keď sme sa doma balili,“ spomína Ivana Čerháková na deň, keď jej vtedy sedemročnej dcére Eme diagnostikovali leukémiu.
Keď Ema nastúpila do prvej triedy, spočiatku bolo všetko v poriadku. Až do novembra, keď začala domov nosiť krvavé zošity a tričká. „Učiteľka ma upozornila, že Emka často a silno krváca z nosa. Tak som ju vzala k lekárke,“ opisuje Ivana.
Doktorka Emkin stav pripísala „špáraniu sa v nose“. Na pár dní sa krvácanie zastavilo a Ivana považovala problém za vyriešený.
„Po niekoľkých dňoch sa Emka hrala v izbe. Zrazu skončila na zemi a tvrdila, že ju seklo v krížoch a nevládze. Opakovalo sa to viackrát a onedlho sa k tomu pridali aj bolesti brucha. Opäť sme išli na vyšetrenie,“ spomína.
Pri prehmatávaní brucha lekárka nenašla nič nezvyčajné. Keď sa o pár dní k Emkiným problémom pridalo vracanie, zdalo sa, že by mohlo ísť o črevnú virózu.
„Začiatkom decembra začala mať mierne zvýšené teploty. Bola strašne bledá a veľmi unavená. Po príchode zo školy vždy zaspala,“ opisuje Ivana. Podobne ako iné deti a dospelých s teplotou a únavou, aj Emu počas covidovej pandémie lekárka vyšetrila len telefonicky. Diagnóza na základe príznakov znela covid.
Slovo „leukémia“ nikto nevyslovil
Po Novom roku Ivane došla trpezlivosť. Emkin stav sa nezlepšoval a zvýšená teplota týždne neklesala.
