Jadrové ponorky s Južným krížom na vlajke. Austrália ide do elitného klubu

Austrália má veľké plány. Zaobstará si tri americké ponorky triedy Virginia s opciou na dve ďalšie a výhľadovo chce postaviť úplne nový typ britsko-austrálskej ponorky. Za 30 rokov to bude stáť 368 miliárd dolárov, píše austrálsky server ABC News.

Virginia nie je žiadnou zbraňou druhej kategórie. Američanom už slúžia spolu štyri triedy ponoriek, všetky s jadrovým pohonom – Ohio s balistickými strelami, protiponorková trieda Los Angeles, vybavená aj strelami Tomahawk, veľmi tichá a rýchla (a tiež výrobne drahá, takže vznikli len tri kusy) trieda Seawolf a práve Virginia – moderná náhrada za dva predchádzajúce typy.

Dôvod austrálskeho zbrojenia je jednoduchý a známy: Čína a jej stále väčšie ambície a agresivita. Admiráli z Pekingu velia ôsmim desiatkam ponoriek, z toho pätnástim s jadrovým pohonom. Väčšinu z tých ponoriek postavili v posledných rokoch.

„Uvedomte si, ako (čínsky prezident) Si zmenil austrálsku domácu politiku. Vzostup čoraz agresívnejšej Číny viedol k tomu, že ministerský predseda zo silne ľavicového krídla Labor Party ochotne prijíma zavedenie jadrových ponoriek,“ napísal web ABC News.

Inými slovami: Žiadna predstaviteľná vládna konštelácia v Austrálii nemôže byť teoreticky skeptickejšia k zbrojeniu. Napriek tomu sa zbrojí.

Austrália síce má toľko obyvateľov ako dve a pol Českej republiky, jej HDP je však len o trochu nižší ako napríklad ruský. Zdroje teda má relatívne značné, ide o to, ako ich chce využiť.

Jej námorníctvo teraz vlastní šesť ponoriek s klasickým dieslovo-elektrickým pohonom. Roky mali technické problémy, teraz sú hádam vyriešené, ale začína sa hlásiť vek.

Ponorky s klasickým pohonom pritom nemôžu zostať nasadené na hliadkových plavbách alebo v akcii neobmedzene dlho, pretože by im došlo palivo. Musia sa aj častejšie vynárať. Jadrový pohon sa zaobíde bez vzduchu, limitom je zásoba jedla pre posádku.

Austrália upraví prístavy

Celkové austrálske podmorské plány teda vyzerajú takto: od roku 2027 budú brehy krajiny strážiť aj americké a britské ponorky, pre ktoré Austrália upraví prístavy.

Začiatkom 30. rokov zaobstará Canberra tri americké ponorky triedy Virginia s opciou na dve ďalšie. Je to prechodné riešenie, kým na začiatku 40. rokov začne s Britmi stavať úplne nové ponorky s jadrovým pohonom.

Celkovo by ich Austrália mala postaviť osem, píše Sydney Morning Herald.

Nová dohoda má aj politický rozmer. Austrália, Británia a USA uzavreli v roku 2021 obranné partnerstvo, známe pod skratkou AUKUS.

Čína na vznik paktu reagovala kriticky, vplyvný čínsky denník Global Times v editoriáli dokonca napísal, že by sa Austrália mohla stať čínskym cieľom, aby si ďalšie štáty takéto správanie rozmysleli.

AUKUS tiež stopol pôvodnú austrálsko-francúzsku dohodu, podľa ktorej mala Canberra kúpiť práve francúzske ponorky. Francúzov to nahnevalo rovnako ako Číňanov, hoci „len“ z obchodných, nie z vojenských dôvodov.

Spolupráca je výhodná pre viacerých

Pre Austráliu, Britániu aj USA má táto spolupráca výhody. Austrálčania získajú špičkovú vojenskú techniku, navyše už o niekoľko rokov začnú ich brehy strážiť ďalšie americké a britské ponorky.

Briti si udržia svoj lodiarsky priemysel. Američania budú profitovať z peňazí za technológie, ktoré poskytnú na novú ponorku.

Vyslúžilý austrálsky generál Mick Ryan v ABC News poznamenal, že dohoda o jadrových ponorkách je jedným z najdôležitejších okamihov v dejinách Austrálie, presnejšie jej bezpečnostnej politiky.

Upozornil však, že Čína predstavuje hrozbu nielen na mori a že celý plán výrazne nezvyšuje samotnú austrálsku silu na mori do konca tejto dekády a môže obmedziť prostriedky, ktoré austrálske ozbrojené sily budú mať na rozvoj letectva a pozemnej armády.

Naznačil tiež, že austrálska vláda bude musieť vedieť svojmu národu vyargumentovať veľký obchod. Obhájiť sa bude musieť aj proti námietke, že v 40. rokoch 21. storočia už môžu byť veľké ponorky ľahko odhalené a ako technológie prekonané.