Extra daň pre elektrárne, Slovnaft aj SkyToll je v poriadku, pri bankách a Eustreame radšej brzdime

Autor je garant pre ekonomiku a verejné financie Progresívneho Slovenska, zakladajúci riaditeľ Útvaru hodnoty za peniaze

Ďalšie zemetrasenie v podobe marcovej parlamentnej schôdze sa blíži. Myslím si, že parlament by nemal schváliť nič, čo neprebehlo riadnou verejnou diskusiou. Na programe budú aj návrhy na špeciálne zdanenie vybraných firiem, v posledných týždňoch sme ich videli niekoľko. Niektoré sú oprávnené, iné, naopak, úplne mimo. Skúsme si aspoň upratať diskusiu, čo sú a nie sú legitímne dôvody a spoločnosti alebo sektory na takúto diskusiu.

Neočakávaný zisk (tzv. windfall profit) nastáva, keď firma nadobudne výrazný príjem, ktorý nie je výsledkom jej obchodnej stratégie, inovácií či šikovnosti, ale vyplýva z okolností mimo jej kontroly (z náhody). Spravidla tento zisk nie je súčasťou biznis plánu.

Príklad 1: Výrobcovia elektriny v energetickej kríze

Zisky výrobcov elektriny v súčasnej energetickej kríze sú príkladom neočakávaného zisku. Pred rokom 2021 cena elektriny na stredoeurópskej burze desaťročie neprekročila 60 €/MWh. Ceny v roku 2022 prekročili desaťnásobok tejto sumy a dlhodobo sa držia nad 150 €/MWh. Nárast cien bol výsledkom externých udalostí (ruská agresia na Ukrajine a súvisiace znížené dodávky). Výrobcovia elektriny sa teda k nadmerným ziskom dostali náhodou a neboli výsledkom ich firemných rozhodnutí. Ich zisky je teda možné považovať za neočakávaný zisk.

Európska komisia reagovala odporúčaním uvaliť daň z neočakávaných ziskov na výrobcov (vo výške 90 percent nad odporúčanou hranicou 180 €/MWh). Slovensko daň realizovalo v zákone koncom novembra 2022, pričom hranicu zdaňovania malo určiť uznesenie vlády. To bolo prijaté až koncom januára 2023, čím štát prišiel o výnosy z dane za december 2022 a január 2023 (očakávaný výnos za zvyšok 2023 je 107 miliónov eur). Nedostatkom návrhu EK bolo, že sa daň neuvalila na obchodníkov s elektrinou, ale iba na výrobcov, čím sa významne znížil objem výnosu z dane. Dodatočným argumentom, prečo je daň oprávnená, sú náklady štátneho rozpočtu na kompenzovanie cien energií (pre domácnosti, firmy a verejný sektor), ktoré priamo súvisia s nárastom ziskov výrobcov elektrickej energie.

Víťazom zdaňovania sú Slovenské elektrárne, a. s., porazeným mesto Bratislava. Stropy trhového príjmu (hranica, od ktorej sa zdaňuje) boli nastavené pre technológie produkcie elektriny jednotlivo. Jadrové a vodné elektrárne dostali vysoký strop 180 €/MWh (strop pre jadro v ČR je 70 €/MWh), elektrárne na spaľovanie odpadu 100 €/MWh. Bratislava vlastní jednu z dvoch slovenských spaľovní a v dôsledku dane príde o 14 miliónov eur, čo je vyše 10 percent z celkového očakávaného výnosu dane, aj keď vyrába iba 0,1 percenta slovenskej elektriny.

Príklad 2: Slovnaft využívajúci lacnú ruskú ropu

Slovnaft zarába stámilióny na lacnej ruskej rope, čo je ukážkový príklad neočakávaného zisku. Po začatí agresie Ruska na Ukrajine zaviedla EÚ embargo na dovoz ruskej ropy. Slovensko vyrokovalo výnimku pre Slovnaft, ktorý údajne nemôže spracovávať inú než ruskú (ťažkú) ropu. Embargo funguje a výrazne znížilo ceny ruskej ropy Urals, ktorá na trhoch dnes stojí o 30 USD za barel menej než britská ropa Brent (graf 1). Výrobky z ropy však kopírujú cenu drahšej britskej ropy Brent. Slovnaft teda vyrába z výrazne lacnejšej suroviny a predáva za vyššie ceny, čo mu prináša stámiliónové zisky.

Daň na petrochemický priemysel odporučila zaviesť Európska komisia vo výške minimálne 33 percent. Slovenský parlament ju pôvodne stanovil na 70 a neskôr znížil na 55 percent. Základ dane tvorí rozdiel medzi ziskom tento rok a priemerom ziskov v minulých rokoch. Výnosom v roku 2022 bolo 412 miliónov eur. Slovnaft proti dani argumentuje tým, že v jej dôsledku bude mať k dispozícii menej prostriedkov na investície do zmeny technológie na spracovanie ľahkej ropy a ekologizácie výroby. Tento argument je pravdivý iba čiastočne – Slovnaft má stále stámiliónové zisky (rovnako ako jeho materský MOL) a na ekologizáciu výroby bude môcť využiť verejné prostriedky z Modernizačného fondu, fondov EÚ a podobne.

Príklad 3: Eustream a „daň z rúry“

V parlamente navrhované zdaňovanie Eustreamu nie je formou dane z neočakávaných ziskov. Legitímna otázka ale je, či podnik prináša štátu dostatočnú dividendu. Štát by mal tvrdo presadzovať svoje vlastnícke práva a zasadzovať sa za čo najlepšie manažérske spravovanie Eustreamu.

Eustream, vlastník tranzitného plynovodu na území Slovenska, je dlhodobo jeden z najvýnosnejších podnikov na Slovensku, s ročným ziskom vyše 250 miliónov eur (pri tržbách 550 – 900 miliónov eur). Zdaňovanie Eustreamu však nie je formou windfall dane, keďže Eustream neťaží zo súčasnej situácie na trhu s energiami. Práve naopak, jeho tržby za rok 2022 boli najnižšie najmenej od roku 2016 (vzhľadom na menší objem tranzitu).

Poslanci zdaňovanie obhajovali aj tým, že Eustream neplatí daň z nehnuteľnosti na svoje potrubia. Výška dane je však pravdepodobne neprimerane vysoká, keďže jej výška by bola ročne 170 miliónov eur bez ohľadu na ekonomický výsledok firmy (základom dane by bola plošná platba za každý kilometer potrubia). Už dnes je časť zisku Eustream príjmom štátneho rozpočtu formou dividendy, keďže štát vlastní 51-percentný podiel. Daň nakoniec nebude zavedená, po vete prezidentky ju poslanci z novely vypustili.

Príklad 4: SkyToll nemá neočakávaný zisk, ale zdanenie by dávalo zmysel

SkyToll má vysoké zisky, ktoré sú výsledkom nevýhodnej zmluvy. Zisky SkyTollu sú ročne nad 20 miliónov eur, pri 70-miliónových tržbách. SkyToll sa k správe slovenského mýtneho systému dostal v roku 2009 za prvej Ficovej vlády, pričom viacerí odborníci podpísanú zmluvu považujú za nevýhodnú pre štát. V prvých rokoch SkyToll dostal takmer polovicu z každej platby na mýto a do roku 2022 zinkasoval za mýtny systém približne 1 mld. eur. Zmluva sa SkyTollu skončila v roku 2022. Napriek jeho pôvodným sľubom ju minister Doležal predĺžil minimálne do konca roku 2023 (SkyToll bude dostávať približne 20 % zo zaplatenej sumy za mýto).

Aj keď zisky SkyTollu nevyplývajú z neočakávaného zisku, dodatočné zdanenie by mohlo byť na mieste. Nová daň je jednou z možností, ako vrátiť štátu peniaze, ktoré sú jeho ušlým príjmom pre zlú zmluvu. Čiastočne podobná situácia nastala v Česku, ktoré v roku 2010 stanovilo dodatočnú daň pre výrobcov elektriny zo slnečnej energie. Tí dostávali privysokú podporu vo forme garantovanej výkupnej ceny (ešte vyššiu než na Slovensku). Česká vláda na týchto výrobcov uvalila 26-percentnú daň (neskôr zníženú na 10 percent). Arbitrážny súd v Ženeve v roku 2018 potvrdil, že táto daň nebola porušením práv výrobcov.

Príklad 5: Bankový odvod – daň škodlivá pre ekonomiku?

Bankový odvod vznikol v reakcii na krízu, no stal sa z neho stály príjem rozpočtu, tzv. „škaredý“ odvod. Pôvodne bol bankový odvod prijatý Radičovej vládou na šetrenie peňazí na budúce bankové krízy. Druhá Ficova vláda ho rozšírila na retailové vklady a začala využívať na vlastné účely (napr. vyplatenie veriteľov Váhostavu). Pôvodne mal odvod trvať iba do roku 2020, vláda ohraničenie v roku 2019 zrušila a odvod zdvojnásobila. Napriek tomu, že banky dlhodobo dosahujú zisky (takmer 700 miliónov eur v roku 2021), nejde o formu windfall zisku. Príjmy z odvodu boli približne 150 miliónov eur ročne.

Igor Matovič s bankami v roku 2020 uzavrel memorandum a odvod zrušil výmenou za stiahnutie žalôb bánk a vyššie úverovanie domácností a firiem. Dohodu nedodržal, už v roku 2021 začal opäť hovoriť o jeho zavedení. Téma získala na dôležitosti vo februári, keď Boris Kollár chcel použiť odvod na uhradenie „obedov zadarmo“ a zdanenie bánk sa objavilo v jednom z pozmeňovákov.

Zisky bánk sú na diskusiu, no zavedenie dane môže mať negatívne dôsledky na celú ekonomiku. Vyššie zisky bánk spravidla znamenajú vyšší kapitál bánk. S väčším kapitálom môžu banky viac požičiavať a stimulovať ekonomiku. Podľa NBS je ziskovosť slovenských bánk v porovnaní s inými krajinami EÚ nízka, približne v najnižšej štvrtine. Je ale legitímne sa na banky aj poisťovne pozrieť hlbšie. Ak však existuje priestor pre zvýšenie daňového príjmu štátu, treba o ňom rokovať v prvom rade so sektorom, nie hádzať pozmeňováky do druhého čítania.

Príklad 6: Chaotický nárast odvodu v regulovaných odvetviach

Poslanec Oľano Vetrák navrhol novelu odvodu v regulovaných odvetviach. Chce zvýšiť odvod z 0,726 % na 1 %. Dnes sa odvod vzťahuje na firmy v energetike, poisťovníctve, vo verejnom zdravotnom poistení a podobne a platia ho iba firmy so ziskom nad 3 milióny eur ročne. Cieli na odvetvia, kde nie je klasická konkurencia a trh kontroluje pár subjektov. Nejde teda o daň z neočakávaného zisku, ale čiastočne odôvodnenú oligopolnú daň.

Pôvodný návrh rozširujúci odvod aj na médiá bol nebezpečný. Okrem toho, že vytvára problematický precedens na boj s protivládnymi médiami (podobnú cestu zvolil Orbán v Maďarsku), médiá nespadajú do klasických regulovaných odvetví a funguje v nich konkurenčné prostredie. Rozšírenie odvodu aj na ne je teda neodôvodnené.

Zvýšenie sadzby odvodu na 1 % plošne môže mať zmysel, súčasný návrh má však niekoľko problémov. Návrh je ďalším príkladom nebezpečného precedensu plátania rozpočtových dier dodatočným zdaňovaním firiem bez odborného odôvodnenia poslaneckým návrhom. Neprešiel žiadnou verejnou diskusiou a nemá vyčíslený vplyv ani na štátny rozpočet, ani na zasiahnuté firmy.

Rozhodnutia o daňovej politike by sa mali realizovať na základe odborných analýz, aby bolo jednoznačné, že nespôsobia viac škody ako úžitku. Je nutná bližšia analýza ziskovosti v jednotlivých odvetviach (napr. poisťovníctve), aby bolo možné odhadnúť vplyvy zvýšenia odvodu.

Tak ako pri mnohých návrhoch na aktuálnej schôdzi parlamentu aj v tom prípade platí, že potrebujeme aspoň základnú analýzu návrhu a verejnú diskusiu, aby sa legislatíva vyladila. Namiesto populistickej kovbojky, ktorej budeme svedkami v týchto dňoch v parlamente.