Minister Káčer: Necítim potrebu vytláčať Hlas, ešte sme neprišli na breh, ale už porciujeme kapra

Bol by som veľmi rád, keby Igor Matovič zostal lídrom mimoparlamentnej opozície. Bola by to pre neho veľmi primeraná a veľmi dobrá úloha, vraví poverený minister zahraničných vecí Rastislav Káčer.

V rozhovore sa dočítate:

• kedy a prečo sa rozhodol vstúpiť do novej strany Demokrati;
• čo sa dialo na diskusii v Michalovciach;
• prečo má na Hlas Petra Pellegriniho iný názor než Eduard Heger;
• prečo sa obáva Maďarska a Viktora Orbána.

Pred týždňom v Michalovciach diskusiu s vami a s ministrom Naďom narušili hluční odporcovia vlády a priaznivci Ruska. Povedali ste im, že ziapu ako stádo paviánov, že by sa ich starí otcovia v SNP za nich hanbili a dogrcali by sa z nich a že sa správajú ako hulváti a dobytok. Ja som si tú diskusiu pozrel, tí ľudia sa tam naozaj nesprávali ani slušne, ani civilizovane, ale nie je priveľa prirovnávať ich k paviánom alebo k dobytku?

Nevideli ste tú diskusiu, videli ste to, čo bolo vidieť cez kameru, ktorá bola na pódiu, a počuli ste to, čo išlo do mikrofónov, ktoré boli odtienené, a vôbec ste nepočuli atmosféru. Možno sme mali urobiť tou kamerou prestrih toho hľadiska. V hľadisku bolo okolo 250 ľudí, z nich zhruba polovica boli tí, ktorí tam prišli organizovaným spôsobom – Brat za brata, ruskou rozviedkou, časť si zorganizovala Republika.

V tej miestnosti nebol hluk alebo hlučná skupina, tam bol taký rev, že moderátorku, ktorá sedela odo mňa na vzdialenosť mojej natiahnutej paže, som nepočul a niekedy mi musela trikrát zopakovať svoje slová, lebo som nepočul, čo hovorí. Keď som rozprával, aj keď som zvýšil hlas, nepočul som sám seba, čo hovorím. Slušná časť publika sa voči vulgárnemu davu vymedzovala, vyháňala tých ľudí preč a z toho vznikal taký rev, že som si pomaly musel dať slúchadlá na uši. Agresivita toho davu bola taká, že to tu ani nemôžem reprodukovať, lebo by ste to museli päťnásobne vypípať.

A povedať človeku, ktorý na mňa kričí, že ma treba neviem čo a aj moju rodinu, že sa správa ako dobytok a že reve ako pavián, je mimoriadne slušné a zdvorilé bránenie svojej vlastnej dôstojnosti. Všetkým, ktorí nad tým mudrovali, by som dožičil takú skúsenosť. Nech prídu na pódium, kde oproti nim sedí 250 ľudí, ktorí revú, vyhrážajú sa im smrťou, a nech si zachovajú pokoj.

Myslím, že ten jazyk bol primeraný, možnože bol expresívny. Ale pomenovanie niekoho, kto sa správa horšie ako stádo paviánov, ktoré kŕmia v pavilóne opíc, považujem za primerané.

Je tu úzus, že dehumanizácia kohokoľvek je neprijateľná.