Carlos Sotelo z Peru: To, čo doma na Slovensku vnímate negatívne, ja vidím opačne, lebo viem, aké zlé je to inde
Verte, že vaša politika je celkom normálna. V Peru máme posledných šesť prezidentov vo väzení. Vezmite si ktorúkoľvek krajinu Latinskej Ameriky a zistíte, že na Slovensku máte z hľadiska politiky raj, tvrdí podnikateľ a turistický sprievodca.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Tento text je súčasťou seriálu Slovensko očami cudzincov. Prinesie sériu rozhovorov s osobnosťami z celého sveta, ktorí tu žijú alebo dlhodobo žili. Patríme skôr na Západ či na Východ? Čo sa cudzincom na ľuďoch u nás páči a čo nie? Čo sú ich obľúbené miesta a predovšetkým: Akí sme? Rozhovory budeme zverejňovať každý piatok. Všetky rozhovory a možnosť odoberať ďalšie vydania e-mailom nájdete na stránke seriálu Slovensko očami cudzincov.
Carlos Sotelo (1966) sa narodil v peruánskej Lime, na Slovensku vyštudoval jadrovú fyziku aj podnikanie v oblasti cestovného ruchu. Pracoval ako bankový programátor, prevádzkoval peruánsku reštauráciu, dnes vlastní cestovnú kanceláriu, v rámci ktorej sprevádza turistov krajinami Latinskej Ameriky.
Narodili ste sa v Lime, hlavnom meste Peru. Do akej rodiny?
Patrili sme do nižšej strednej triedy. Klasická stredná a vyššia trieda dáva deti do súkromných škôl, my s bratom sme chodili do štátnej školy, lebo na súkromnú sme nemali peniaze. Otec bol účtovník, mama sa doma starala o štyri deti.
Na Slovensko ste prišli v roku 1984 študovať jadrovú fyziku. Ako ste sa k nám dostali?
Mal som 18 rokov. Prvý rok na Slovensku som strávil v jazykovej škole, ďalších päť rokov na matematicko-fyzikálnej fakulte. Celé to bola náhoda, strýko mal totiž známeho, ktorý pracoval v inštitúte, kde sa sústreďovali ponuky na štipendiá vo svete.
Československo vtedy ponúkalo tri miesta, Nemecká demokratická republika dve, Sovietsky zväz, Bulharsko a Poľsko viac miest. Bol som už prijatý na univerzitu v Peru, ale keď som sa dozvedel o tejto možnosti, neváhal som. Najskôr bolo v hre Bulharsko. Lenže tam pýtali toľko dokladov, že kým som ich zohnal, ponuka už nebola aktuálna. Rozhodoval som sa teda medzi Čínou a Československom.
Vedeli ste vôbec niečo o našej krajine?
Vtedy to bola pre Peru dosť neznáma krajina. Môj strýko však u vás bol, lebo Peru kúpilo nejakú použitú elektráreň v Brne. Bol technik, a tak ho k vám poslali na niekoľko mesiacov. A trochu sme poznali aj vašich futbalistov.
Päť odpovedí o Slovensku, ktoré potrebujeme poznať
V seriáli rozhovorov s cudzincami v úvode vždy zopakujeme päť totožných otázok o Slovensku a jeho vnímaní tými, čo u nás dlhodobo žijú, alebo žili.
Čo vás na Slovensku najviac prekvapilo v pozitívnom a čo v negatívnom zmysle?
Keď som sem prišiel v roku 1984, veľmi sa mi páčil socializmus. Prišiel som totiž z totálne chudobnej krajiny, kde bolo v uliciach veľa žobrajúcich a ľudí bez domova. Slovensko sa mi zdalo neuveriteľne čisté, lebo v Peru zvykli hádzať odpadky rovno na ulicu. A keďže tam málo prší, všetko je tam neustále zaprášené. Bratislava sa mi zdala mimoriadne čistá.
Zároveň sa mi zdala bezpečná, lebo nehrozilo to, čo v bočných uliciach či rôznych štvrtiach Limy – že vás niekto prepadne. Priznávam, že som bol Československom nadšený. Do toho ste nám dali
