Denník N

Bývalý skaut Atlanty: Valábika sme precenili, Slafkovský by nemal dopadnúť ako Štefan

Boris Valábik v drese Atlanty. Foto - TASR/AP Photo/John Amis
Boris Valábik v drese Atlanty. Foto – TASR/AP Photo/John Amis

Rakúšan Bernd Freimüller bol hokejovým skautom Atlanty Thrashers počas všetkých jedenástich sezón, keď tento tím hral v NHL. „Draftovali sme vtedy aj Borisa Valábika z desiateho miesta. Precenili sme jeho zručnosti a nebola to dobrá voľba,“ hovorí Freimüller v rozhovore pre Denník N.

Keď Atlanta v lige skončila a klub sa presťahoval do Winnipegu, Freimüller najskôr pracoval pre Vienna Capitals a už niekoľko rokov je nezávislým skautom, ktorý ponúka svoje služby viacerým tímom.

V náplni jeho práce je aj sledovanie slovenskej najvyššej súťaže, na ktorej zápasy chodí už od 90. rokov. Ročne vidí osobne zhruba 150 zápasov z európskych líg a vypracuje okolo 700 reportov o hráčoch. Postrehy zo svojich ciest po európskych štadiónoch publikuje na portáli Laola1.at.

Jeho ostatný článok preberali aj v slovenských médiách, vyznel ako kritika, pretože hovoril o pomalej súťaži, na ktorú nechodí veľa skautov NHL, hrá v nej malé množstvo domácich hráčov a sú v nej slabší brankári.

Freimüller pritom v rozhovore vysvetľuje, že má našu súťaž rád a jeho zámerom nie je kritizovať ju, ale porovnať s inými európskymi súťažami.

Dočítate sa:

  • ako sa cíti rakúsky skaut na slovenských štadiónoch;
  • prečo hokejové zápasy na Slovensku trvajú aj o dvadsať minút dlhšie ako v Rakúsku;
  • prečo skauti z NHL prestali chodiť na extraligu;
  • ako by dopadli slovenské kluby v česko-slovenskej lige;
  • prečo v NHL neuspeli Boris Valábik a draftová jednotka Patrik Štefan;
  • čo by poradil Jurajovi Slafkovskému.

Ako často sledujete zápasy slovenskej extraligy?

Navštevujem ju každoročne a vidím v každej sezóne naživo zhruba desať až pätnásť zápasov. Takisto chodím pravidelne na hokejové štadióny v Česku a, samozrejme, aj v Rakúsku. Raz za čas idem do Nemecka a vlani som bol aj vo Fínsku. Prehľad mám o všetkých európskych ligách. Na Slovensko sa vraciam aj viackrát ročne, pretože napríklad také Michalovce majú často veľmi odlišný tím v septembri a v marci. Všímam si najmä zahraničných hráčov, ktorí by mohli byť zaujímaví pre rakúske a nemecké kluby. Páči sa mi u vás a rád chodím na extraligové zápasy, akurát hokej by mohol byť o niečo lepší.

Ako by ste zoradili relevantné európske hokejové ligy od najlepšej po najhoršiu?

Najkvalitnejšie sú švédska SHL a naďalej aj ruská KHL. Potom je to už trochu ťažšie, ale na tretie miesto by som zaradil švajčiarsku ligu. Za nimi je česká a fínska liga, ktorej kvalita v posledných rokoch klesla. Šiesta je nemecká DEL a o siedmom mieste sa dá debatovať medzi slovenskou extraligou a rakúskou Ice Hockey League. Obe sú na podobnej úrovni a zaostávajú za súťažami pred nimi.

Ako sa v posledných rokoch vyvíja extraliga – zlepšuje sa, zhoršuje alebo je to stále zhruba rovnaká úroveň?

Terajšia extraliga nie je najlepšia, akú som kedy videl, ale ani najhoršia. Jasne najhorší hokej sa na Slovensku hral zhruba pred 10 až 12 rokmi. Vtedy to bolo naozaj zlé. V lige hralo veľa starých hráčov. Potom začali prichádzať do ligy zahraniční hokejisti a v období 2017 – 2019, keď vyhrávala tituly Banská Bystrica, bol hokej v extralige najkvalitnejší. Táto sezóna je na extraligové pomery priemerná. Najlepšie kluby Slovan, Zvolen či Košice sú naozaj dobré a mohli by hrať aj v lepších ligách, no tímy na konci tabuľky sú zasa dosť zlé.

V časoch, keď ste pracovali pre Atlantu Thrashers, tento klub draftoval v prvom kole zo Slovenska len Borisa Valábika. Pamätáte si na neho?

Borisa, pravdaže, poznám, hoci som ho neskautoval priamo ja, pretože som mal na starosti Európu a on v draftovom roku hral v Severnej Amerike. Sledoval som ho však v slovenskej juniorskej reprezentácii a poznal som ho aj počas draftového roku. S odstupom času už vieme povedať, že to nebol dobrý výber, a že bol draftovaný privysoko. Ja som pri jeho voľbe váhal už vtedy, no rozhodnutie nebolo v mojej kompetencii.

Draftovala ho Atlanta tak vysoko, lebo chcela „druhého Zdena Cháru“?

Ak si dobre pamätám, Cháru sme v diskusiách o Borisovi vôbec nespomínali, ale súhlasím, že išlo o obdobie, keď sa urastení hráči cenili oveľa viac ako teraz. Pri Borisovi sme však precenili jeho zručnosti. Viacerí sme ho zle odhadli. Mysleli sme si, že by z neho mohol byť vysoký hráč, ktorý sa však vie aj trochu

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Hokej

Rozhovory

Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie