Poslankyňa Marcinková: V nemocnici prekážalo aj to, že som chorému dieťaťu spievala
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku a počúvať môžete aj bez pripojenia k internetu. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Poslankyňa Vladimíra Marcinková stiahla návrh novely, ktorá mala zabezpečiť deťom v nemocnici, aby pri sebe mohli mať rodiča. Dôvodom bol pozmeňujúci návrh poslankyne Evy Horváthovej z OĽaNO. Ten podľa Marcinkovej zmenil znenie novely tak, že by to neprinieslo zmenu, a tak svoj návrh stiahla. Pracovala na ňom rok a pol.
Rodičia dnes nemajú zákonom garantovanú možnosť byť pri svojom hospitalizovanom dieťati. Garantuje to síce ústava aj medzinárodné dohody, no v praxi sa to často nedodržiava a rodičia nemôžu byť s dieťaťom mimo návštevných hodín.
V rozhovore Marcinková hovorí:
- aká nejednotná je dnes prax v nemocniciach;
- prečo ju v prvom čítaní podporilo viac ako sto poslancov a v druhom čítaní už podporu nenašla;
- či OĽaNO porušilo dohodu, keď SaS podporou zákona podmienila podporu rozpočtu;
- ale aj to, či bude ešte kandidovať.
Snažili ste sa presadiť zákon, aby dieťa malo zákonom garantované právo na sprievod v nemocnici. Nepodarilo sa to. Prečo niekomu prekáža, aby s dieťaťom bol v nemocnici rodič?
Je pre mňa absurdné, že toto môže niekomu prekážať, ale je voči tomu veľký odpor. Politický odpor je často povrchný a súvisí s neznalosťou problému. V utorok sa to prejavilo aj v diskusii v parlamente. A je tam aj odpor nemocníc. Nechcem hovoriť, že plošný, ale časť zdravotníkov nemá rada verejnú kontrolu, ktorou je rodič, ak teda je pri poskytovaní starostlivosti. Ale nie sú to všetci. Návrh vzišiel aj z debát so zdravotníkmi, ktorí bojujú, aby sa toto právo uplatňovalo rovnako.
Stáva sa im, že pracujú na onkológii, kde je rodič s dieťaťom celý čas. Keď choré dieťa presunú na iné oddelenie, rodič zostane za dverami a dieťa nechápe, prečo je to tak. Zmenilo len oddelenie, možno nezmenilo ani nemocnicu. Je pre mňa neprípustné, aby sme v rámci jednej nemocnice mali iné uplatňovanie detských práv. Preto som rok a pol intenzívne bojovala, aby sme mali zabezpečenú rovnosť v uplatňovaní tohto práva, aby mal detský pacient, rodič aj zdravotnícke zariadenie návod a istotu, ako si toto právo vykladať a uplatňovať ho v praxi.
Od čoho dnes závisí, či tam rodič zostane? Kto o tom rozhoduje? Riaditeľ, primár, ošetrujúci lekár, sestra?
To je veľmi rôznorodé. Niekde to povie nižší zdravotnícky personál. Niekde už vrátnik, keď sa mu nepáči, že je rodina hlučnejšia. Aj to sa stalo. Je obrovská škála príbehov, keď došlo k odlúčeniu dieťaťa od
