Denník N

Široký nebol charizmatický politik, ktorý by vedel strhnúť masy, skôr vedel šplhať v zákulisí

Na archívnej snímke zo 4. apríla 1946 zľava podpredsedovia československej vlády Viliam Široký, Klement Gottwald a predseda československej vlády Zdeněk Fierlinger počas osláv 1. výročia oslobodenia Bratislavy vojakmi Červenej armády. Foto – TASR
Na archívnej snímke zo 4. apríla 1946 zľava podpredsedovia československej vlády Viliam Široký, Klement Gottwald a predseda československej vlády Zdeněk Fierlinger počas osláv 1. výročia oslobodenia Bratislavy vojakmi Červenej armády. Foto – TASR

Pred 70 rokmi – 21. marca 1953 – nastúpil na post československého premiéra len druhý človek zo Slovenska. Viliam Široký bol tvrdý, vždy držal sovietsku líniu a rozumel moci, preto ho nepostihol osud „buržoáznych nacionalistov“ a dokázal sa dlho udržať na najvyšších priečkach v štáte a komunistickej strane, vraví v rozhovore historik Martin Horička.

Stalin – Gottwald – Široký nech nám žijú naveky! je jedno zo známych hesiel z konca 40. a začiatku 50. rokov. Pred sedemdesiatimi rokmi, práve po smrti Gottwalda a Stalina sa stal Viliam Široký predsedom československej vlády. Bol to len druhý politik zo Slovenska na tomto poste. Ako k tomu došlo?

To je zložitá otázka. Museli by sme sa vrátiť ešte do predvojnového obdobia, keď sa stal Široký šéfom slovenskej časti Komunistickej strany Československa. Po roku 1929 sa do čela komunistov dostáva Klement Gottwald a skupina takzvaných karlínskych kluků, ktorí sa zmocnili strany a naviedli ju na cestu sovietizácie a boľševizácie. Široký patril medzi nich a to mu napokon otvorilo aj cestu do vysokej politiky.

Lenže po vojne bola Komunistická strana Slovenska od KSČ aspoň formálne nezávislá, nie?

Áno, nominálne bola nezávislá a jej predsedom bol Viliam Široký. Keď po roku 1948 získali komunisti na čele s Klementom Gottwaldom všetku moc v krajine, ovplyvnilo to aj jeho kariéru. V hierarchii moci stúpal stále vyššie a vyššie. Po odstránení Vladimíra Clementisa, na ktorom sa aj sám podieľal, sa stal ministrom zahraničných veci. Po smrti Klementa Gottwalda 14. marca 1953 sa na uvoľnenú pozíciu prezidenta dostal dovtedajší premiér Antonín Zápotocký a na jeho miesto Viliam Široký. A v tejto súvislosti ešte treba spomenúť Antonína Novotného, ktorý sa vtedy stal prvým tajomníkom KSČ, čo bola najdôležitejšia funkcia v štáte.

My sme za posledných 33 rokov zvyknutí na to, že post premiéra je najsilnejší post v krajine. Ako to bolo štyridsať rokov predtým?

Po roku 1948 začala funkcia premiéra rapídne upadať, najmä v porovnaní s tým, čím bol dovtedy. Najväčšiu moc držal predseda strany, ktorým bol do roku 1953 Gottwald, a po jeho smrti prvý tajomník Novotný. To, o čom rozhodla strana, vláda len vykonala. Ale neznamená to, že to bola bezvýznamná funkcia. Široký bol desať rokov ako premiér stále jedným z najmocnejších ľudí v štáte.

Čo to bolo za človeka? Píše sa o ňom, že ani intelektuálne, ani rétoricky veľa nevynikal a ani nebol veľmi družný. 

Povedal by som, že v istých momentoch histórie boli intelekt a kritické myslenie skôr na príťaž. Dá sa povedať, že to bol preverený káder, na ktorý sa dalo spoľahnúť, že nikdy nevyjde z danej línie. Z opisov historikov, ktoré máme k dispozícii, vyznieva Široký až ako karikatúra človeka. Ešte v tridsiatych rokoch pracoval v Komunistickej internacionále, takzvanej Kominterne, vďaka čomu jazdil často do Moskvy, kde si ho Sovieti museli preveriť. Mimochodom, zrejme od tohto obdobia s nimi aj spolupracoval, s ich tajnou službou, čiže to bol ich človek. Nemal formálne vzdelanie, už v 15 rokoch sa podobne ako jeho otec zamestnal na železnici, no sám sa dovzdelával aspoň v marxistickej ideológii. Napriek tomu to bol veľmi schopný človek, určite rozumel moci, inak by sa nevedel tak dlho udržať na najvyšších priečkach v štáte a strane. Nikdy to však nebol charizmatický politik, ktorý by vedel strhnúť masy, skôr by sa dalo povedať, že vedel šplhať v zákulisí. Nedávno zosnulý historik Karel Kaplan ho nazval politikom bez úsmevu. Všetko svedčí o tom, že to bol skôr tvrdý káder ako charizmatický líder, akým sa snažil byť napríklad Gustáv Husák alebo Alexander Dubček.

Rovnica Slovák prezident – Čech predseda vlády a naopak platila až za federácie. Pomohla Širokému národnosť?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

História

Slovensko

Teraz najčítanejšie