Hegerove slová o hodnotách nie sú celkom vierohodné a nemožno im dosť dobre rozumieť
Je namieste otázka: ktoré sú tie hodnoty, ktoré Pellegrini a jeho Hlas nespĺňajú, ale Matovič a Kollár spĺňajú?
Autor je publicista
Požiadavka hrádze proti extrémizmu, ktorú svojho času formuloval prezident Andrej Kiska, je dnes ešte naliehavejšia a širšia. Smer, fašisti a ďalší extrémisti sú práve tým, proti čomu naliehavo vyvstáva takáto nutnosť. Otázka je, ako to v realite politickej roztrieštenosti a rozdelenej spoločnosti dosiahnuť. Odpoveď sa zdá byť jednoduchá: vo voľbách. Lenže v praxi to už také jednoduché nie je.
Preferencie politických strán vedú k úvahám, že to aj napriek všetkým výhradám bez Hlasu nepôjde. Teda, ak nechceme odovzdať krajinu Smeru s fašistami a ďalšími extrémistami so všetkými brutálnymi dôsledkami, ktorými sa Robert Fico vyhráža už teraz. Treba si želať, aby takéto úvahy po voľbách vôbec nemuseli byť. Preto ich nateraz ponecháme bokom.
Pamätáme si, ako predseda Hlasu vajatal pri otázkach o očkovaní a na rozdiel od opozičných politikov v civilizovaných krajinách nebol ochotný podporiť ho. Pamätáme si aj odmietanie obrannej dohody s USA. Vidíme príklon ku kritike vyšetrovania vážnych káuz a ku kritike osoby špeciálneho prokurátora. Vidíme vajatanie v otázkach vojenskej pomoci Ukrajine. Aj prípadný zámer získavať hlasy od Smeru takéto postoje neospravedlňuje. Výpočet by bol dlhší. Nemožno sa tváriť, akoby toto všetko nebolo, respektíve nie je.
Zrejme práve postoje politikov strany Hlas z čias ich pobytu v Smere a potom aj viaceré Pellegriniho vyjadrenia a postoje už ako predsedu Hlasu viedli Eduarda Hegera k ráznemu vyhláseniu, že s Hlasom v žiadnom prípade nie (a že pôjde do opozície aj za cenu, že bude vládnuť Fico s fašistami). Pretože „hodnoty nepustia“. Tomu sa dá rozumieť, no je tu problém.
