Denník N

Komentátor Financial Times Rachman: Časy prosperity a mieru sa skončili, po vojne na Ukrajine môže prísť útok na Taiwan

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Gideon Rachman z Financial Times je jeden z najvplyvnejších svetových komentátorov. Na Slovensku mu vo vydavateľstve Barecz & Conrad Media práve vyšla kniha Vitajte v dobe autoritárov, v ktorej analyzuje fenomén globálneho populizmu a autoritárskych vodcov, takzvaných silných mužov.

V rozhovore sa rozprávame o tom:

  • ako je Vladimir Putin pri osobnom stretnutí pripravený agresívne zaútočiť a ako svoju moc prejavuje Si Ťin-pching;
  • či sú niektoré krajiny náchylnejšie podľahnúť populizmu než iné;
  • že Británia sa vráti do Európskej únie;
  • prečo je Viktor Orbán populárny medzi americkými republikánmi.

Knihu ste písali počas pandémie. Čo sa odvtedy vo svete zmenilo?

Písal som ju najmä počas pandémie, keď bol americkým prezidentom Donald Trump, s dopísaním knihy som však čakal na americké voľby, ktoré boli na jeseň roku 2020 a vyhral Joe Biden. Je pravda, že situácia sa neustále vyvíja, autoritársky populizmus je však globálny jav a ako taký sa príliš nemení.

Bola Trumpova prehra dôležitým momentom?

Áno, veľmi. Trump bol spomedzi všetkých autoritárskych populistov najvýznamnejší, lebo vládol svetovej veľmoci. A keď sa v roku 2016 stal prezidentom, vyvolal šok z poznania, že ani také silné demokracie ako tá americká nie sú proti populizmu odolné.

Po dopísaní vašej knihy skončil aj Jair Bolsonaro v Brazílii, ďalší z autoritárskych populistov, o ktorom ste písali.

Áno, ale zasa sa vrátil Benjamin Netanjahu v Izraeli a môže sa vrátiť aj Trump. Populisti odchádzajú a prichádzajú.

Kniha poskytuje ucelený pohľad na fenomén autoritárstva takzvaných silných mužov, spomínate v nej aj svoje osobné stretnutia s viacerými z politikov, o ktorých píšete. Existujú nejaké spoločné povahové rysy, ktoré títo muži majú?

Ak sa pozeráte na to, čo robia, tak sú si prekvapivo podobní, hoci pôsobia v odlišných režimoch. Pri osobných stretnutiach som však videl, že sú to dosť rozdielni ľudia. Napríklad Vladimir Putin bol vždy pripravený byť agresívny, kým čínsky prezident Si Ťin-pching bol veľmi zdržanlivý. S Putinom som sa stretol v rámci skupiny novinárov v Davose v roku 2009. Pozval nás do zadnej miestnosti reštaurácie a vyzval nás, aby sme kládli otázky. Vtedy sa ešte správal tak, ako by sa správal bežný demokratický politik. To by Si nikdy neurobil.

Prečo?

Lebo dáva najavo, že je vládcom veľkej ríše. Stretol som sa s ním v Pekingu v rámci skupiny bývalých svetových lídrov, ja som tam bol pozvaný, ani celkom neviem prečo, boli sme len dvaja novinári, ja a Fareed Zakaria. Priviezli nás do jeho paláca minibusom, pre ktorý v Pekingu zastavili premávku. Kilometrové kolóny áut čakali v zápche, kým my prejdeme. Boli sme významní nie sami osebe, ale preto, lebo sme išli na stretnutie s čínskym prezidentom.

A bola to aj demonštrácia moci, ktorá vás mala ohúriť?

Isteže. A Si sa správal oveľa odmeranejšie ako Putin, ktorý bol menej formálny, ale pripravený zaútočiť na každého, kto sa mu nepáčil.

Napríklad?

Jeden novinár mu položil otázku, ktorá sa mu nepáčila. A on odvetil, že

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Čína a Taiwan

Rozhovory

Vojna na Ukrajine

Slovensko, Svet

Teraz najčítanejšie