Smer predbieha Hlas aj podľa prieskumu AKO, PS narástlo nad 15 percent

Smer stúpa a už v druhom prieskume relevantných agentúr za posledné dni sa dostal na čelo rebríčka preferencií.

Hlas Petra Pellegriniho si za posledný mesiac výrazne pohoršil a strana Roberta Fica by bola pred ním o viac ako 1,5 percentuálneho bodu, vyplýva z prieskumu preferencií agentúry AKO pre reláciu TV Joj Na hrane.

V prieskume agentúry Ipsos pre Denník N z minulého týždňa bol náskok Smeru ešte len veľmi tesný, už tam však bolo vidno pokles Hlasu a rast Smeru.

Na tretej priečke je výrazne posilnené Progresívne Slovensko so ziskom 15,1 percenta.

Hřích o výmene lídra: Hlas je málo aktívny, viac voličov sa rozhodlo

Štruktúra voličov Smeru a Hlasu sa podľa prieskumu AKO líši. Ficova strana je silnejšia hlavne vo vekovej kategórii 66 a viac rokov a o niečo lepšie sa jej darí aj medzi ženami.

Hlas má o niečo vyšší podiel vysokoškolsky vzdelaných voličov a nadpriemerne boduje v Prešovskom a Košickom kraji, zatiaľ čo Smer dominuje v Trenčianskom kraji, menej výrazne v Žilinskom.

Medzi Smerom a Hlasom sú stále väčšie rozdiely v ich výrokoch hlavne smerom k ruskej agresii na Ukrajine. Kým Smer je spolu s Republikou najsilnejším spojencom Ruska na slovenskej politickej scéne, Hlas zastáva vo väčšine otázok spojených s Ukrajinou riešenia blízke Európskej únii a NATO – hoci napríklad vlani ešte brojil proti obrannej dohode s USA.

Peter Pellegrini minulý mesiac nevylúčil budúcu spoluprácu so Smerom, povedal však, že nechce byť vo vláde s jeho predsedom. Hlas z povolebnej spolupráce vylúčil len OĽaNO a ĽSNS, rozhodlo predsedníctvo strany. „Osobne si neviem fyzicky predstaviť sedieť s Robertom Ficom v jednej vláde,“ vyhlásil Pellegrini, ktorý to takto nepovedal prvý raz.

Riaditeľ agentúry AKO Václav Hřích si vysvetľuje nárast Smeru a pokles Hlasu aj tým, že sa začína zvolebnievať, čím sa znížil počet nerozhodnutých a nevoličov. „Tá zmena je o šesť percentuálnych bodov, takže akoby stranám pribudli hlasy, čo môže zmeniť aj celkový výkon strán,“ vraví. „Hlas je málo aktívny, minimálne v otváraní nových vlastných tém. Reaguje na to, čo sa deje, ale málo sa pripomína voličom – aj v porovnaní s konkurenčným Smerom,“ hovorí Hřích o ďalšom dôvode s tým, že Smer považuje momentálne za aktívnejšiu stranu.

Smer, Hlas a Republika by vládu tesne nezložili

Pokiaľ by voľby dopadli podľa prieskumu AKO, Smer by mal 32, Hlas 30 a PS 28 poslancov. Nasledovali by SaS (15) a Sme rodina, Republika a KDH (každá po 12 poslancov). Zvyšných 9 poslaneckých kresiel by obsadilo OĽaNO.

Smeru by sa ani po víťazstve vo voľbách nepodarilo zložiť vládu s Hlasom a s Republikou, keďže by spolu mali len 74 poslancov. Na vyslovenie dôvery vláde treba 76 poslancov.

Presne 76 poslancov by mala zostava všetkých ostatných strán, teda aj s OĽaNO Igora Matoviča.

Väčšinu poslancov by mohla mať koalícia Hlas, PS, SaS a Sme rodina s 87 mandátmi.

Možností koalícií by bolo viac, teoreticky by mohli vzniknúť aj iné koalície s Hlasom – napríklad bez PS, ale so SaS, Sme rodina, KDH a OĽaNO (80 hlasov).

Sami si môžete vlastnú koalíciu vyskladať v interaktívnom grafe.

PS má už 15 percent, podľa Hřícha získava nespokojných voličov vlády

Ďalšou väčšou zmenou v rebríčku politických strán je Progresívne Slovensko, ktoré sa medzimesačne posilnilo o 1,4 percentuálneho bodu a teraz by ho volilo až 15,1 percenta z rozhodnutých voličov.

Hřích vraví, že hlbšiu príčinu rastu PS jeho agentúra neskúmala. „Nezávisí to ani tak od toho, čo PS robí, lebo ono viac nerobí, než robí, keď si pozrieme ich komunikačnú aktivitu,“ myslí si riaditeľ AKO.

Podľa Hřícha skôr k PS utekajú bývalí voliči vlády, ktorí sú na ňu nahnevaní. „Chyby druhých im momentálne pridávajú sympatie. A to je veľmi nebezpečná pozícia. Momentálne sú akousi záložnou stranou, ktorej nemôžete nič vyčítať, lebo okrem jedného poslanca nie sú súčasťou parlamentu. Keď sa však budú musieť v kampani začať vymedzovať voči súperom, bude náročné si ich pozíciu udržať,“ povedal.

Preferencie ostatných strán nezaznamenali väčší posun. Na štvrtom mieste po Smere, Hlase a PS by sa umiestnila SaS s 8,1 percenta, nasledovala by Sme rodina so 6,8 percenta, Republika (6,8) a KDH (6,7 percenta). Do parlamentu by sa nedostali SNS (4,2), Maďarské fórum (2,2), Aliancia (1,9) ani Za ľudí (1,6), kotlebovci (1,2) a Dobrá voľba s jedným percentom.

OĽaNO 5, Demokrati 4,9

Výsledky prieskumu AKO sú veľmi podobné prieskumu Ipsosu aj z pohľadu OĽaNO a novej strany Eduarda Hegera Demokrati. AKO nameralo OĽaNO rovných 5 percent (ide o medzimesačný pokles o 2,3 percentuálneho bodu) a Demokratom 4,9 percenta.

V prípade Ipsosu išlo pri oboch stranách o 4,8 percenta, pričom podpora OĽaNO po vzniku Demokratov klesla až o 3,3 percentuálneho bodu. Demokrati teda podľa AKO aj Ipsosu hneď krátko po svojom vzniku posunuli OĽaNO k päťpercentnej hranici zvoliteľnosti.

„Zatiaľ sa zdá, že Demokrati berú hlasy najmä OĽaNO a potom tým, ktorí doteraz patrili medzi nerozhodnutých. Vyzerá to teda zatiaľ tak, že Demokrati zatiaľ neberú vo väčšej miere hlasy iným stranám,“ hovorí sociológ Václav Hřích.

Toto sú však podľa neho iba prvé snímky preferencií. Pre Demokratov budú podľa analytika dôležité najbližšie mesiace, lebo teraz majú plnú mediálnu pozornosť. „Všade sa o nich hovorí, je to niečo nové. Dôležitejšie bude, ako si budú stáť za svojím, keď nastane komunikačná rutina a už nepôjde o niekoľko dní starú stranu, ale o bežnú stranu, a keď s nimi začne v politickom poli bojovať ich široká konkurencia.“ Podľa Hřícha tak len uvidíme, či sa preferencie Hegerovej strany skôr posunú k ôsmim alebo ku trom percentám.