Vedľajší účinok: smrť. Fotografka Nan Goldin v boji proti farmaceutickému impériu
Film o americkej umelkyni predstavuje jej život, dielo i zápas proti rodine Sacklerovcov.
Vzduchom letia stovky oranžových dóz na lieky. Dopadajú na vodnú plochu pred Dendurským chrámom, historickou egyptskou stavbou umiestnenou v newyorskom Metropolitnom múzeu umenia.
Dozorcovia múzea zmätene pobehujú, nechápu, o čo ide. Je to nejaká umelecká performancia alebo vážne narušenie poriadku? Účastníci akcie si popri skandovaní hesiel postupne ľahnú na zem. Sú mŕtvi.
Kto zoberie do ruky jednu z rozhádzaných škatuliek, prečíta si názov lieku: OxyContin. Stojí tam tiež, že ho na použitie predpísal sám Richard Sackler, hlava zámožnej rodiny stojacej za farmafirmou Purdue Pharma.
Vedľajší účinok lieku: smrť.
Nachádzame sa na začiatku dokumentárneho filmu All the Beauty and the Bloodshed, ktorý režisérka Laura Poitrasová venovala americkej fotografke Nan Goldinovej. Snímka získala nomináciu na tohtoročného Oscara, a to za svoju zručne zvládnutú dvojdomosť.
Jednak ide o portrét umelkyne, ktorá už v 70. rokoch minulého storočia začala radikálnym spôsobom na svetlo vynášať intimitu. Vlastnú, ako aj ľudí zo svojho bezprostredného okolia.
Film je zároveň záznamom boja aktivistky proti predstaviteľom farmaceutickej firmy, ktorá sa zásadným spôsobom podieľala na americkej opiátovej epidémii a nesie zodpovednosť za mnohé vyhasnuté životy. Fotografka tiahne do boja proti nemorálnemu impériu, ktoré jej okrem zdravia kradne aj umeleckú integritu a slobodu.
Vytvoriť záznam
Keď sa na začiatku 70. rokov začali objavovať jej fotografie, boli vnímané ako príliš surové, neučesané a tvrdé. Postavy na nich sa často nachádzajú v neutešených interiéroch, na rozhádzaných posteliach. Tým je hneď daná téma – vstupujeme do najintímnejšieho súkromia, čiže miesta, kde za normálnych okolností fotoaparát nemá čo hľadať.
Strhané existencie, poznačené mestským životom a rôznymi látkami, vydedenci, figúry sexuálneho okraja, drag queens, prostitútky, udergroundoví umelci a umelkyne, hudobná avantgarda.
Nan Goldin už ako tínedžerka utiekla z rigoróznej rodiny, ktorej pomery sa podpísali na samovražde jej staršej sestry. Namiesto tristnej periférie sa útočiskom stal virvar veľkomesta. Boston, New York. Chýbajúce rodinné zázemie na celý ďalší život nahradil okruh priateľov. Enkláva ľudí, ktorí so svojimi predstavami a túžbami išli na verejnosť. Boli to nositelia sexuálnych a umeleckých prekročení normálu, v úprimnosti ktorých Nan rozoznávala príťažlivú krásu.
Zábery blízkych pri konzumovaní drog či pri sexe, ale aj obrazy ich prirodzenej nádhery. Kritici na ňu rýchlo vytiahli obvinenie z voyeurizmu, z budovania kariéry na ruinách súkromia iných. Túto výčitku rozmetala tým, že si pred fotoaparát v najintímnejších okamihoch sadla či ľahla sama. Medzi jej najznámejšie fotografie patria tie, na ktorých má pod očami podliatiny spôsobené
