Odhalenie špionážnej siete v Poľsku ukazuje, ako sa Rusku nedarí zastaviť vojenskú pomoc Ukrajine

Nebo nad Rzeszówom je chránené lepšie ako nad Bielym domom vo Washingtone, vtipkuje sa v Poľsku, keď príde na tému dodávky západných zbraní pre Ukrajinu.

Pohyb vojenskej techniky je na cestách smerom na Ukrajinu na prvý pohľad viditeľný. Vlaková doprava je zaneprázdnená, na letisku je stále ruch a cesty sú plné armádnych vozidiel.

Práve na toto miestne letisko priletel americký prezident Joe Biden, keď vo februári prekvapivo navštívil Kyjiv.

Ruská rozviedka im dala viac úloh

Okolie letiska v Jasionce pri poľskom meste neďaleko ukrajinských hraníc sa stalo hlavným prekladiskom zbraní aj munície, ktoré miera na pomoc Ukrajincom, ktorí sa bránia voči ruskej presile. Oblasť okolo Rzeszówa je aj jedným z hlavných cieľov špionážnej siete Ruskej federácie.

Tej sa, aj vďaka práci poľskej kontrarozviedky, zatiaľ nepodarilo narušiť dodávky zbraní, ktoré pomáhajú Kyjivu brániť sa proti ruskej armáde. Kremeľ pritom otvorene tvrdí, že armádne konvoje považuje za legitímne vojenské ciele.

O snahe spomaliť západnú pomoc svedčí aj najnovší prípad, o ktorom informovali poľské médiá a bližšie podrobnosti zverejnili predstavitelia poľskej vlády.

Poľskej kontrarozviedke ABW sa podarilo odhaliť sieť, ktorá pracovala pre Rusko a snažila sa získavať citlivé informácie o kritickej infraštruktúre v krajine. „Zadržali deväť osôb, medzi ktorými boli aj občania Bieloruska,“ povedal pre Denník N bezpečnostný expert Andrzej Kozłowski z think-tanku Nadácia Kazimierza Pulaského.

Nasadení cudzinci podľa poľskej kontrarozviedky rozmiestnili kamery na dôležitých železničných trasách a uzloch. Vo viacerých prípadoch, bez toho, aby ABW uviedla podrobnosti, sledovali pohyb na trati a vysielali informácie cez internet.

Podľa poľských médií bolo takých zariadení až 50 a poľská rozviedka podozrivých sledovala niekoľko mesiacov. Má aj dôkazy o tom, že ich platila ruská tajná služba.

Malo ísť najmä o úseky v Podkarpatskom vojvodstve, teda v blízkosti letiska pri Rzeszówe, kam má prísť v piatok na návštevu český prezident Petr Pavel. Po Slovensku pôjde o jeho druhú zahraničnú návštevu vo funkcii.

Podľa poľského ministra vnútra Mariusza Kamińského podozriví podnikali špionážne aktivity proti Poľsku s úmyslom sabotážnych akcií na príkaz ruskej rozviedky, ktorá tak chcela narušiť dodávky zariadení a zbraní pre Kyjiv.

Bieloruská štátna agentúra reagovala tým, že traja Bielorusi nemali „nič spoločné“ s tajnými službami a že má ísť o hon na čarodejnice. Jednou zo zadržaných Bielorusov má byť 18-ročná žena.

Podľa predstaviteľov poľskej vlády mali zadržaní vykonávať aj „propagandistické aktivity s cieľom destabilizovať poľsko-ukrajinské vzťahy, podnecovať a vyvolávať nepriateľské nálady voči krajinám NATO v Poľsku a útočiť na politiku poľskej vlády voči Ukrajine“.

Zaujímavosťou je, že deň predtým Varšavu navštívil riaditeľ CIA William J. Burns, ktorý podľa New York Times zohráva kľúčovú rolu v koordinácii vojenskej pomoci Ukrajine.

V ten istý deň, ako poľské médiá žili špionážnym škandálom, Poľsko oznámilo, že Ukrajine v najbližších dňoch dodá štyri stíhačky Mig-29. Pôjde o prvé oficiálne potvrdenie dodávky bojových lietadiel pre Kyjiv, ktorý po tom volá už dlhšie.

Po protivzdušnej obrane a tankoch sa tak na Západe prelomilo ďalšie tabu v snahe zastaviť ruskú inváziu na Ukrajine. K tomuto kroku by sa rada pridala aj slovenská vláda, stále však nie je jasné, či tak spraví.

Hybridná vojna proti Západu

Vzhľadom na to, že priamy útok v niektorej z krajín NATO by okamžite vyvolal tvrdú reakciu Aliancie podľa článku číslo 5, sa Rusko spolieha na subverzné akcie a hybridnú vojnu, akou je aj šírenie propagandy s cieľom rozdeľovať spoločnosť.

Rozbitie špionážnej siete nie je prvým úspechom poľskej tajnej služby od vypuknutia totálnej vojny proti Ukrajine. „Už krátko po invázii zadržali vo Varšave miestneho spolupracovníka ruskej tajnej služby,“ hovorí Andrzej Kozłowski.

Išlo o zamestnanca matriky v hlavnom meste Tomasza L., ktorý posúval citlivé informácie ruskej rozviedke. Predtým dokonca pôsobil v likvidačnej komisii Vojenských informačných služieb, ako napísal poľský denník Gazeta Wyborcza.

„Odhalená skupina určite nie je prvá ani posledná, ktorá pôsobí v tomto regióne, a je veľmi pravdepodobné, že je veľmi aktívna aj na Slovensku a v ďalších blízkych krajinách. V minulosti sa im napríklad podarilo zničiť vojenský sklad v českých Vrběticiach,“ hovorí Kozłowski.

V moravskom sklade vtedy zahynuli dvaja ľudia, a keď sa českej kontrarozviedke podarilo zistiť, že za tým stála ruská vojenská tajná služba GRU, viedlo to k vyhosteniu väčšiny zamestnancov ruskej ambasády z Prahy a k obmedzeniu diplomatických vzťahov medzi obomi krajinami. Zo solidarity vtedy vyhostilo ruských špiónov s diplomatickým krytím aj Slovensko.

Sabotáže namiesto tradičnej špionáže

„Množstvo ruských špiónov pracovalo pod diplomatickým krytím, to sa však zmenilo. Teraz viac ako tradičnú špionáž očakávame sabotážne aktivity, ktoré mali začať práve sledovaním dôležitých dopravných uzlov,“ dodáva Kozłowski.

Poľsko krátko po invázii na Ukrajine vyhostilo 45 Rusov, ktorí zneužívali svoj diplomatický status na špionáž.

„V tomto prípade poľská rozviedka urobila dobrú prácu. V minulosti bola veľmi spolitizovaná, toto je pre ňu určite veľký úspech,“ myslí si Kozłowski.

Nebo nad Rzeszówom a jeho okolie je podľa neho tak dobre chránené najmä vďaka spolupráci s krajinami NATO na čele s USA. „Netreba zabúdať, že v Poľsku máme tisíce amerických vojakov aj batérie Patriot,“ hovorí. Aj vďaka tomu sa podľa neho zatiaľ Rusom nepodarilo narušiť dodávateľské trasy na Ukrajinu.

„Je to však pripomienka toho, že Rusko proti nám vedie hybridnú vojnu, berú nás ako nepriateľa a v budúcnosti môžu prísť ďalšie operácie. Napríklad aj v netradičnej podobe kyberútokov,“ hovorí poľský analytik.

V blízkosti Rzeszówa je aj základňa NATO s americkými vojakmi. Ako píše FT, americký prezident Joe Biden vlani vyhlásil, že Američania na žiadosť Varšavy zriadia svoju základňu v Poľsku natrvalo.