Ak má ľudí zaujímať súčasné umenie, najskôr musia vedieť, že je aj pre nich, hovorí Andrea Kutlíková

V januári sa Andrea Kutlíková stala novou riaditeľkou Nadácie – Centrum súčasného umenia, ktorá na Slovensku od roku 1996 organizuje Cenu Oskára Čepana.

Ide o ocenenie pre vizuálnych umelcov a umelkyne do 40 rokov. V minulosti cenu získali rešpektovaní autori a autorky, napríklad Ilona Németh, Lucia Nimcová či Svätopluk Mikyta. V bratislavskej Kunsthalle práve prebieha výstava aktuálneho ročníka.

Andrea Kutlíková, ktorá roky pôsobila najmä v neziskovom sektore s orientáciou na menšinové témy, hovorí v rozhovore aj o tom,

• ako sa dostala do vedenia nadácie;
• prečo ohlásila „reformný ročník“;
• ako sa dozvedela, že nadácia je tento rok bez peňazí;
• kde vidí budúcnosť pôsobenia nadácie a či sa ešte o Cenu Oskára Čepana bude súťažiť.

V ozname, ktorým nadácia oznámila váš príchod, stálo, že koncom minulého roka sa uskutočnilo výberové konanie na základe priamych nominácií. Ako si to máme predstaviť?

Oslovili ma priamo z Nadácie – Centra súčasného umenia na základe odporúčania niekoľkých členov správnej rady, že by sa so mnou radi stretli. Priznám sa, že keď mi prišiel email, absolútne ma to prekvapilo a myslela som si, že je to omyl. S organizáciou podujatí mám pomerne veľa skúseností, ale doteraz som sa pohybovala skôr v neziskovej sfére, najmä v oblasti menšín, inakosti, vzdelávania a seniorov.

Spolu s priateľom síce takmer sedem rokov vedieme komunitné centrum Kalab, kde sme vystavovali a spolupracovali aj so študentmi a študentkami Vysokej školy výtvarných umení, ale ja som mala na starosti primárne sociálne témy. Po stretnutí s nadáciou som mala vypracovať stratégiu riadenia na najbližšie roky a na základe toho rozhodli.

Registrovali ste v minulosti Cenu Oskára Čepana, ktorú nadácia organizuje?

Áno, to áno. Videla som niekoľko finálových výstav, aj tie mimo Bratislavy.

Potom ste určite vedeli, že nadácia a aj samotná cena v posledných rokoch prešli niekoľkými snahami o reformu, nie vždy úplne úspešnými z dlhodobého hľadiska.

Áno, dostala som viacero varovaní, nech od toho dám radšej ruky preč, lebo sú tam stále nejaké problémy. (smiech) Na stretnutie som však išla, a keď som sa oboznámila s tým všetkým, čo kedysi nadácia robila, videla som v tom potenciál. Dnes je vlajkovou loďou nadácie Čepan, no v jej začiatkoch sa snažila aj o rôzne iné formy podpory pre umelcov, a to sa mi páčilo.

Čo vás presvedčilo, že ste ponuku viesť nadáciu napokon prijali?

Pocit, že