Ako musel Pavel po euforickej inaugurácii urobiť prvé kontroverzné rozhodnutie

Autor je editor Českého rozhlasu Plus

Iba týždeň po svojej inaugurácii český prezident Petr Pavel rozhodol o kontroverznom vládnom zákone, pri ktorom stál pred nepríjemnou dilemou. Buď sa vláde Petra Fialu postaviť, alebo nechať normu prejsť a riskovať, že hneď prvý zákon, ktorý vo funkcii podpísal, zruší ústavný súd a ešte dostane nálepku provládneho kandidáta?

O čo ide? V Česku v poslednom roku rekordne rástli dôchodky, ktoré podľa zákona musia držať krok s rastúcimi cenami. Okrem každoročnej januárovej valorizácie, totiž ešte existuje tzv. mimoriadna, ktorá nastupuje, keď ceny vzrastú počas piatich mesiacov o viac ako päť percent. Túto hranicu rast cien v minulom roku ľahko prekonal.

To prináša niekoľko problémov – dôchodky už teraz stúpli na rekordnú výšku voči mzdám, a to hlavne pre seniorov, ktorí majú dôchodky najvyššie. A to ešte v čase, keď sa aj pre vplyv ideologického odporu vlády k úprave daňového systému smerom k vyššiemu zdaneniu majetnejších ľudí stále prehlbuje schodok štátneho rozpočtu.

Vláda sa teda rozhodla letnú mimoriadnu valorizáciu obmedziť. Urobila tak však pravdepodobne tým najhorším možným spôsobom – teda na poslednú chvíľu, keď sa už nedala stihnúť riadnym zákonodarným procesom, a preto musel kabient pristúpiť k stavu legislatívnej núdze. S tým by sa však malo zaobchádzať opatrne. Je totiž určený najmä pre prípady, keď hrozí ohrozenie života obyvateľov alebo vážne hospodárske škody. A nie pre prípady, keď sa vláda tvári, že problém neexistuje.

Situácia je o to horšia, že vláda s veľkou pravdepodobnosťou čakala tak dlho, pretože nechcela v prezidentských voľbách nahrať Andrejovi Babišovi, ktorý má veľkú podporu medzi českými seniormi.

Český ústavný súd nemá rád, keď sa stav legislatívnej núdze berie na ľahkú váhu – daňou za rýchle schválenie novej právnej normy v parlamente je totiž to, že sa obmedzí možnosť odporcov zákona sa k nemu vyjadriť.

Petr Pavel tak pri rozhodovaní musel brať do úvahy nielen podstatu samotného návrhu, ale aj to, či zákon unesie prípadné preskúmanie ústavným súdom. A celú situáciu sa rozhodol vyriešiť akousi strednou cestou – zákon podpísal, zároveň však vyzval opozíciu, aby ho dala na ústavný súd. Ak sa tak nestane, urobí to sám.

Pavlovo rozhodnutie môže pôsobiť polovičato, no zároveň dávajú prezidentove argumenty zmysel. Keby totiž teraz zákon vrátil do parlamentu, prechádzal by opäť hlasovaním v režime legislatívnej núdze, ktorý vyvolal podozrenie, že nemusí byť v súlade s českou ústavou. Ďalším argumentom je zdržanlivosť pri výkone prezidentských právomocí – Pavel vo chvíli, keď nie je isté, že je zákon protiústavný, zo seba nechce robiť arbitra ústavnosti a radšej ho nechá posúdiť súdu.

To je po desiatich rokoch Miloša Zemana, ktorý sa snažil posúvať svoje hranice právomocí, kedykoľvek mohol, osviežujúce.

Aj keby však zákon o spomalení rastu dôchodkov odolal ústavnému preskúmaniu, hlavný boj o dôchodky ešte Česko čaká. V Česku sa už roky hovorí o reforme, ktorá by zabezpečila udržateľnosť dôchodkového systému. Zatiaľ však vidíme predovšetkým debaty o zvyšovaní veku odchodu do dôchodku pre mladšie ročníky a reči o tom, že mladší ľudia sa majú na starobu radšej zabezpečiť sami.

Ako upozorňuje sociológ Daniel Prokop, zvyšovanie veku odchodu do dôchodku nie je reformou, ale reakciou na to, že sa dlho žiadna reforma nerobila. Rady o vlastnom zabezpečení sa na starobu potom trochu horknú pri pohľade na české penzijné fondy, ktoré patria k najmenej výhodným na svete.

Zaujímavé texty:

Isté je, že čím agresívnejšie obe opozičné hnutia budú a o čo viac budú paralyzovať Snemovňu, o to viac nebudú alternatívou pre voličov súčasných vládnych strán, hoci mnohí z nich môžu byť znechutení prácou súčasnej vlády.

Komentátor a politológ Jiří Pehe o tom, prečo sa opozícia v Česku neposilňuje, aj keď vláda čelí jednému problému za druhým. (iRozhlas)

Obrovskou chybou vládnych politikov sú potom apokalyptické skazky, že „dnešní štyridsiatnici nebudú mať žiadne dôchodky“. Nezodpovedajú realite. Aj udržateľné verzie vývoja štátnych dôchodkov počítajú s tým, že priemerné dôchodky budú tvoriť okolo 35 percent priemernej mzdy, čo pri zvyšovaní reálnych miezd nemusí byť tragédia. Vytváranie mýtu, že dôchodky nebudú a celý dôchodkový systém je lietadlo, motivuje mladších ľudí maximálne sa vyviazať z platenia daní a odvodov, čo nakoniec k neudržateľnosti povedie.

Sociológ Daniel Prokop o tom, ako by mala a nemala vyzerať reforma českého dôchodkového systému. (Salón Práva)

Česká politika je dekády doménou technokracie, ktorá pristupuje k správe krajiny skôr ako k pracovnému táboru než k spoločenstvu vzájomne si rovných ľudí. To sa potom prelieva aj do financovania, keď sú humanitné alebo spoločenskovedné odbory skôr trpené, než aby boli rovnocenne podporované, a prístup štátu tu má bližšie k normalizácii než k európskemu štandardu. Jedným z dôsledkov potom je, že českí politici v podstate netušia, čo a prečo sa v spoločnosti deje ani aké dôsledky budú mať nimi presadzované politiky.

Česko si neváži humanitné a spoločenskovedné odbory. Na ich podfinancovanosť pritom krajina dopláca každý deň. Komentátor Stanislav Biler komentuje výroky politika ODS Marka Bendu o zbytočných odboroch. (A2larm)

Pred Novembrom boli umelci obmedzovaní cenzúrou, nemohli sa realizovať, cestovať a zarábať toľko, koľko dnes, niet sa čomu čudovať, že prijali neoliberálny príbeh o individuálnom úspechu. Ale konformita, ktorú spomínate, je zarážajúca. Radikalizmus, ktorý je medzi umelcami v Nemecku úplne bežný, je tu nemysliteľný. Ľavicu trochu nešťastne reprezentovali hlavne tuční chlapíci v zle ušitých oblekoch, ktorí prišli s ofenzívnou rétorikou v zlom čase a mali charizmu fľaše od uhoriek. V tom prostredí, kde sa pohybujem, sa kladie znamienko rovnosti medzi komunizmus, ktorý zatváral ľudí do väzenia, a ľavicu ako takú.

Herec Bořek Slezáček vlani zaujal rolou jednookého mafiána Alexeja v seriáli Českej televízie Devadesátky. Medzi známymi českými hercami vyčnieva svojimi otvorene ľavicovými postojmi (A2)

Pri veľa autoroch si hovorím, prečo ich preboha stále niekto vydáva a číta. Veď väčšinu času trepú! Viem to však iba vďaka tomu, že ich sám aspoň jedným očkom sledujem. Znamená to, že si ich práca predsa len zaslúži pozornosť? Možno áno. Skôr to však poukazuje na silu čitateľského návyku. Vychádza z toho aj recept na úspech. Kto má publikačnú disciplínu a vytrvalosť, víťazí bez ohľadu na momentálnu kvalitu. A paradoxne to platí možno ešte viac v čase nadbytku obsahu.

Novinár Jakub Jetmar o tom, že kľúčom k autorskému úspechu možno nie je ani tak kvalita, ako skôr pravidelnosť a vytrvalosť. (Médiář)

Trápnosť týždňa

Mně přijde zábavnej, jeho sebekritika je odzbrojující. pic.twitter.com/vc313C85HZ

— BEUywube (@uywube) March 12, 2023

Politik ODS Marek Benda sa v rozhovore naváža do spoločenskovedných odborov. Je to trápne z dvoch dôvodov. Sám Benda totiž získal svoj právnický titul neprávom na fakulte, ktorá čelila škandálom pre podvádzanie s titulmi. Po druhé, český štát pre nedostatok kvalitných spoločenskovedných odborníkov nie je schopný spočítať vplyvy svojich opatrení a politici preto krajinu často riadia naslepo.