Verejná diskusia o transrodových ľuďoch je plná dezinformácií, upozorňujú aktivisti a menujú štyri najväčšie

Na Slovensku transrodové osoby čoraz častejšie otvorene hovoria o svojich životných skúsenostiach na sociálnych sieťach či v mainstreamových médiách a sú tvárami veľkých marketingových kampaní. Verejne poukazujú na to, že im chýba prístup k adekvátnej zdravotnej starostlivosti, nemajú rovnaké práva a že sa každý deň stretávajú s nenávistnými prejavmi.

Spolu s tým sa však vo verejnej diskusii objavujú aj dezinformácie, ktoré hovoria napríklad o tom, že transrodovosť je choroba a že deti si masovo budú meniť pohlavie. Šéf iniciatívy Inakosť Martin Macko tvrdí, že queer ľudia sú aktuálne druhým najčastejším terčom slovenskej dezinformačnej scény, hneď po Ukrajine. Macko sa odvoláva na pravidelný monitoring portálu infosecurity.sk.

„Verejná a politická diskusia o transrodových ľuďoch na Slovensku doslova vychádza z dezinformácií, hoaxov i cielenej stigmatizácie transrodových ľudí,“ hovorí Alexandra Demetrianová, koordinátorka kampaní a advokácie v občianskom združení Saplinq, ktoré sa snaží o zrovnoprávnenie queer ľudí, organizuje Pride v Košiciach a poskytuje aj poradenstvo LGBTI+ ľuďom.

Združenie identifikovalo štyri najväčšie dezinformácie, s ktorými sa denne stretáva.

1. Za transrodovosťou sú duševné ochorenia

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v roku 2019 vydala doteraz najnovšiu, jedenástu verziu dokumentu Medzinárodná klasifikácia chorôb – MKCH 11 (anglická verzia dokumentu sa volá International Classification of Diseases 11, ICD-11). V ňom už transsexualizmus nedefinuje ako chorobu či poruchu.

Pri súčasne platných štandardoch WHO už pri transrodových osobách hovoríme o „rodovom nesúlade“, ktorý predstavuje rozdielnosť rodového prežívania človeka v porovnaní s rodom/pohlavím, ktoré im bolo pripísané pri narodení, vysvetľuje Alexandra Demetrianová.

Slovensko túto najnovšiu verziu MKCH 11 ešte neimplementovalo, stále sa riadi predchádzajúcim dokumentom, MKCH 10, ktorý sa v členských štátoch WHO začal používať v roku 1994. Demetrianová vraví, že meškanie Slovenska nič nemení na tom, že svetoví odborníci už roky nepovažujú rodový nesúlad za chorobu.

„Slovensko je nesmierne pomalé a nedokáže reagovať na najnovšie medicínske a odborné konsenzy a odporúčania WHO,“ dodáva.

Nepravdivá informácia, že transsexualizmus je choroba, sa v poslednom čase na Slovensku šírila najmä prostredníctvom otvoreného listu transsexualizmus.sk, ktorý sa odvoláva práve na starší dokument MKCH 10. Zmenu diagnózy v najnovšom odbornom dokumente MKCH 11 označuje za politický krok. Na webovej stránke je ako kontakt uvedený psychiater a psychoterapeut Marek Mäsiar. Pod list sa podpísalo viac ako 408 zdravotných profesionálov.

„Meniace sa pomenovanie a zaradenie poruchy je ovplyvnené politickými tlakmi,“ tvrdí autor. MKCH 11 pritom vznikal viac ako desať rokov a podieľalo sa na ňom viac ako 300 špecialistov z 55 krajín.

Autor otvoreného listu píše aj to, že transrodové osoby často trpia psychickými problémami – spomína depresie, úzkostné stavy, samovražedné pokusy a iné formy sebapoškodzovania. Odvoláva sa na švédsku štúdiu, ktorá podľa neho preukázala, že osoby po chirurgickej zmene pohlavia majú zvýšené riziko samovraždy, a to až 19-násobne v porovnaní s bežnou populáciou.

Ako však poukázal študentský kvír spolok na Univerzite Komenského LIGHT*, v samotnej citovanej štúdii sa píše, že „nemožno vyvodiť žiadne závery o účinnosti zmeny pohlavia ako liečby transsexualizmu; inými slovami, výsledky by sa nemali interpretovať tak, že zmena pohlavia ako taká zvyšuje chorobnosť a úmrtnosť, situácia by mohla byť ešte horšia bez zmeny pohlavia“.

Je pravda, že transrodoví ľudia môžu zápasiť so zhoršeným duševným zdravím častejšie ako väčšina populácie. Dôvody však podľa Demetrianovej pochádzajú práve z neprijatia transrodových ľudí ich rodinou a okolím, z diskriminácie v práci a na úradoch, z transnegativistických postojov spoločnosti alebo sú dôsledkom psychického či fyzického násilia, ktorému transrodoví ľudia čelia.

Duševnému zdraviu transrodových ľudí dokázateľne škodí aj zdĺhavý a náročný proces tranzície, dodáva Demetrianová. Práve odborné usmernenie a medicínske štandardy, ktoré už platia, mali tento proces uľahčiť.

2. Transrodoví ľudia sú ohrozením pre spoločnosť

Oponenti zrovnoprávňovania transrodových ľudí často hovoria o ochrane žien a dievčat. Tvrdia napríklad to, že by to umožnilo mužom beztrestne navštevovať ženské toalety. Vo viacerých konzervatívnych amerických štátoch zákonodarcovia predkladajú návrhy zákonov, ktoré by transrodovým ľuďom zakázali používať toalety pre iné pohlavie než to, ktoré im bolo pripísané pri narodení.

V skutočnosti je to úplne naopak, hovorí Demetrianová. Sú to práve transrodoví ľudia, ktorí sa často cítia nekomfortne, neprijato a v ohrození pri návšteve a zdieľaní priestorov, ktoré sú striktne rodovo oddelené a definované.

Transrodoví ľudia patria k najohrozenejším skupinám v spoločnosti, čo sa týka násilia, nenávistných prejavov i sexualizovaného násilia, pripomína Demetrianová.

„Množstvo transrodových ľudí zažíva od detstva v školách na toaletách šikanu a násilie. Preto sa mnohí a mnohé bežne verejných priestorov, ktoré sú rodovo oddelené, stránia, a ako spoločnosť by sme, naopak mali transrodových ľudí podporiť v tom, aby sa cítili prijatí a v bezpečí na toaletách a vo verejných priestoroch,“ vysvetľuje koordinátorka združenia Saplinq.

Verejné prevádzky a podniky môžu podľa Demetrianovej pomôcť tým, že budú mať unisex toalety, alebo jednoduchým nápisom či dúhovou alebo transrodovou vlajkou, ktoré ubezpečia, že rodovo nekonformní ľudia sú vítaní a v bezpečí.

3. Deti si budú masovo meniť pohlavie

Počet otvorene transrodových ľudí rastie, najrýchlejšie v prípade detí a mladých ľudí. V USA tínedžeri a dospelí do 25 rokov tvoria odhadom 43 percent celkovej transrodovej populácie, napísal vlani denník The New York Times na základe výskumu Williamsovho inštitútu.

Čo podľa autorov spomínaného otvoreného listu spôsobilo tento nárast? „Epidemický nárast transsexualizmu zvlášť u detí a mladých ľudí je potvrdením toho, že nejde o genetickú záležitosť,“ tvrdia. Autori touto vetou opäť mylne stavajú rodový nesúlad na úroveň choroby a slovom „epidemický“ naznačujú, že je nejakým spôsobom nákazlivá.

Čo si myslia odborníci, ktorých oslovil The New York Times? S tým, ako sa rastie akceptácia transrodových ľudí v spoločnosti, stúpa aj počet osôb, ktoré sú ochotné otvorene hovoriť o svojej rodovej identite. Podľa odborníkov ide o podobný fenomén, ako keď sa pred desaťročiami gejovia, lesby a bisexuálni ľudia vo veľkom začali prihlasovať k LGBTI+.

Pod pojmom tranzícia si spoločnosť najčastejšie predstavuje operačné zákroky a užívanie hormonálnej substitučnej terapie, hovorí Demetrianová. Pojem má však omnoho širší význam a zahŕňa aj takzvanú sociálnu tranzíciu, keď človek okoliu povie o svojej rodovej identite a začne sa podľa toho obliekať alebo zmení spôsob prejavu a vystupovania.

„V žiadnej krajine sveta deti nepodstupujú operačné úkony ani neužívajú hormonálnu substitučnú terapiu. Tie vyspelé krajiny iba umožňujú aj transrodovým deťom vyjadrovať svoje pocity,“ hovorí Demetrianová, pričom vychádza z oficiálnych informácií z iných krajín. Svoj výrok dodatočne spresňuje, že hormonálna substitučná terapia a blokátory puberty sú na Slovensku dostupné až od 18 rokov. V istých krajinách vrátane USA môžu mladé transrodové osoby pod 18 rokov v období adolescencie, keď sa ich telo mení, dostať blokátory puberty.

„Blokátory nie sú nasadzované deťom, ale adolescentom, ľuďom v puberte, takisto nie sú trvalým zásahom do tela, sú zvratné ich vysadením, takže nemožno o blokátoroch puberty hovoriť ako o hormonálnej substitučnej terapii, ktorú podstupujú transrodoví dospelí ako súčasť medicínskej tranzície,“ vysvetľuje Demetrianová. Vo viacerých štátoch USA smú začať hormonálnu substitučnú terapiu aj adolescenti od 16 rokov, spravidla je to však dlhý proces a je potrebný informovaný súhlas rodičov, zdôrazňuje.

4. Proces tranzície je na Slovensku po prijatí diagnostických štandardov liberálny

O prijatí diagnostických štandardov pre transrodové osoby začiatkom marca informoval ako prvý denník Postoj. Pred odchodom z funkcie ho podpísal minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský.

Voči schváleniu tohto odborného dokumentu sa ohradil predseda OĽaNO Igor Matovič a predseda mimoparlamentného KDH Milan Majerský, podľa ktorých by mal Lengvarského nástupca štandard stiahnuť. Majerský tvrdí, že môže priniesť závažné celospoločenské dôsledky.

Demetrianová hovorí, že opak je pravdou. „Bolo nevyhnutné, aby sme skoncovali s nútenými sterilizáciami, pretože Slovenská republika tak hrubo porušovala základné ľudské práva, transrodovým ľuďom bolo siahané na ich telesnú integritu, bol vytváraný nátlak na súhlas s nezvratným zákrokom, ktorý si mnohí neželajú,“ vysvetľuje.

Zdravotná starostlivosť pre transrodových ľudí podľa Iniciatívy Inakosť nie je téma pre predsedov politických strán. „Štandardný postup, ako aj súvisiace usmernenie boli vypracované na základe akútnej potreby vychádzajúcej tak z odbornej medicínskej obce, ako aj z poradenských centier, a najmä od samotných transrodových ľudí.

Do procesu prijatia tohto dokumentu bolo zapojených viac ako 50 ľudí z rôznych odborností, prešiel medzinárodným recenzným konaním a schválila ho odborná komisia pre štandardné postupy, zdôrazňuje iniciatíva.

Proces medicínskej tranzície je aj naďalej zložitý a zdĺhavý. Okrem legislatívy za to môže aj stav zdravotníctva, nedostatok lekárov a lekárok, dlhé čakacie lehoty a regionálna nedostupnosť.

„Transrodoví ľudia musia cestovať aj 400 kilometrov za lekárkou, ktorá ich sprevádza tranzíciou, a to regulárne, k tomu sa pripájajú ďalší špecialisti a ich (ne)dostupnosť, zdôrazňuje Demetrianová.

Označiť štandardy na medicínsku tranzíciu za liberálne je podľa Demetrianovej účelové pokrútenie reality. V ponímaní organizácie Saplinq by bolo ideálne, keby Slovensko pristúpilo k takej zmene ako nedávno Španielsko, ktoré schválilo zákon o sebaurčení.

„V praxi to znamená, že transrodoví ľudia už nebudú musieť byť diagnostikovaní ‚rodovým nesúladom‘ ani podstupovať proces medicínskej tranzície pre to, aby mohli prejsť tranzíciou právnou – prepisom rodu,“ vysvetľuje.