Sme rodina systematicky uľahčuje život developerom a obmedzuje verejnosti možnosť dávať pripomienky

Verejnosť postupne prichádza o viaceré možnosti, ako sa efektívne zúčastňovať na tvorbe legislatívy a vyjadrovať sa k stavbám a investičným projektom. Môžu za to najmä návrhy, ktoré predkladajú poslanci hnutia Sme rodina a vicepremiér pre legislatívu Štefan Holý.

Za necelý rok sa schválila nová stavebná legislatíva, nové legislatívne pravidlá vlády a poslanci hnutia najnovšie nehlasovali ani o vládnom návrhu zákona o krajinnom plánovaní.

Takýto zákon by mohol skomplikovať cestu mnohým developerským projektom, ako bola napríklad hala na letné lyžovanie na Donovaloch. Problémy by mohol spôsobiť aj plánovanému Dinoparku v Liptovskom Jáne, ktorý podľa vedenia Národného parku Nízke Tatry nemá na takom mieste opodstatnenie. A mohol by mať dosah aj na projekt, ktorý chce na Donovaloch postaviť firma Borisa Kollára Goimpex Bratislava.

„Ak by niekto chcel vylúčiť verejnosť z rozhodovania, ale stále sa tváriť, že možnosť pripomienkovania ostala, urobil by to presne takto,“ komentovala zmeny mimovládna Slovenská ornitologická spoločnosti (SOS)/BirdLife Slovensko. Proti zmenám protestuje viac ako 80 mimovládnych organizácií.

Zákon o krajinnom plánovaní mohol skomplikovať aj Kollárov projekt

V parlamente minulý štvrtok tesne neprešiel návrh zákona o krajinnom plánovaní. Hlasovalo zaň 64 zo 129 prítomných poslancov, na schválenie chýbal jeden hlas. Hoci išlo o vládny návrh, poslanci zo Sme rodina hlasovali proti, s výnimkou poslanca Jaroslava Karahutu.

Predseda Sme rodina Boris Kollár v TV Joj povedal, že o zákone o krajinnom plánovaní s ním nikto nerokoval. Podľa ministerstva životného prostredia to nie je pravda. „Strávili sme desiatky hodín rokovaním so zástupcami Sme rodina, aj s pánom podpredsedom vlády Štefanom Holým,“ uviedol štátny tajomník ministerstva Michal Kiča.

Zákon je podmienkou tretej platby z plánu obnovy a musí byť schválený do septembra. Kollár však vraví, že nechce podporovať zákon napriek svojim výhradám len preto, že je v pláne obnovy.

Poslanec Sme rodina Jaroslav Karahuta hovorí, že k zákonu má výhrady a ak tam nebudú zapojené obce a občania, v druhom čítaní budú hlasovať proti. Argument o nezahrnutí obcí spomínal aj Kollár. Dočasne poverený minister spravodlivosti Viliam Karas bude podľa neho musieť zákon prerobiť a znovu požiadať o podporu.

Štátny tajomník Kiča namieta, že v zákone je uvedené, že v schvaľovaní krajinno-plánovacej dokumentácie sa nemôže pokračovať, pokiaľ nie sú vyriešené všetky rozpory.

Podľa Karahutu by parlament aj tak zákon neschválil, aj pokiaľ by prešiel do druhého čítania. Myslí si, že návrh mal obsahové nedostatky, prekáža mu, že orgánom krajinného plánovania má byť ministerstvo životného prostredia a ministerstvo pôdohospodárstva sa tam nespomína.

Orgánom krajinného plánovania majú byť aj okresné úrady, ktoré podliehajú ministerstvu vnútra. Krajinný plán Slovenska, teda taký, ktorý by bol nadradený čiastkovým regionálnym plánom, mala schvaľovať vláda s tým, že návrh by vypracoval rezort životného prostredia.

Zákon o krajinnom plánovaní je súčasťou reformy stavebných a územnoplánovacích zákonov. Má pokryť problematiku životného prostredia, ktorá sa neriešila v zákone o územnom plánovaní s víziou, že sa spracuje v tomto zákone.

Zákon o krajine v slovenskej legislatíve chýba. Existuje síce zákon o ochrane prírody a krajiny, ten však nerieši samotnú krajinu a plánovanie výstavby v nej. Po novom by sa pri tvorbe územných plánov muselo prihliadať na ochranu a zveľaďovanie kultúrnych a prírodných hodnôt krajiny vrátane prvkov charakteristického vzhľadu krajiny.

Mohlo by to teda zabrániť nekoordinovanej výstavbe v hodnotných územiach. Museli by sa tiež určiť limity využívania krajinných prvkov a prírodných zdrojov, prihliadať na to, kde sa nachádzajú biocentrá či biokoridory.

Zákon by mohol ovplyvniť aj projekt Kollárovej firmy Goimpex, ktorá chce postaviť lanovku ponad veľmi navštevované sedlo Donovaly. Štartovacia stanica sa má nachádzať pod vrchom Nová hoľa, výstupná v časti Donovál Záhradište. Trasa lanovky by mala viesť bokom od existujúcej lanovej dráhy, ponad nezastavané lúky a les, ktoré patria do európskej siete chránených území Natura 2000.

Pripomienkovať návrhy zákonov sa bude dať len cez štátny web a zložito

V apríli 2022 schválil parlament zákon o výstavbe a zákon o územnom plánovaní, ktoré nahradili dovtedy platný stavebný zákon. Platiť bude od 1. apríla 2024. Novú legislatívu dlhodobo kritizovala mimovládna organizácia Via Iuris.

„Podľa prvých návrhov stavebných zákonov od podpredsedu vlády Štefana Holého sa s verejnosťou ako s účastníkom stavebných konaní vôbec nepočítalo. O pripravovanej stavbe vo svojom susedstve by ste sa nemuseli vôbec dozvedieť. Ak by ste sa aj dozvedeli, vaše možnosti ovplyvniť takú stavbu alebo jej úplne zabrániť by boli minimálne, pretože vašimi pripomienkami by sa stavebný úrad, podľa Holého návrhov, vôbec nemusel zaoberať.“

Verejnosť sa napokon bude môcť zapojiť do konania o stavebnom zámere. Ide o proces, ktorý bude v budúcnosti kľúčový pre povoľovanie výstavby, ide však len o jeden z troch procesov. Via Iuris považuje za problém, že sa ľudia nemôžu zapojiť do konania o overení projektu stavby, ktorý bude predstavovať dopracovanie stavebného zámeru.

Via Iuris upozornila aj na to, že vláda koncom roka 2022 prijala zmeny, ktoré zásadne obmedzujú práva občanov pripomienkovať zákony počas medzirezortného pripomienkového konania.

Ruší sa možnosť zbierať podpisy offline na podpisové hárky alebo prostredníctvom petičných webov. Bude to možné už len cez portál Slov-lex, rovnako ako predkladať pripomienky k zákonom. Podmienkou bude zaregistrovať sa na Slov-lexe alebo prihlásiť sa na portál Slovensko.sk použitím občianskeho preukazu s čipom.

„Slov-lex je veľmi neprehľadný a užívateľsky neprívetivý web, absolútne nevhodný na hromadný zber podpisov od širokej verejnosti. Manuál na jeho používanie má 109 strán. Vyhľadať na Slov-lexe konkrétny návrh zákona či nebodaj konkrétnu pripomienku k nemu bude pre bežných ľudí prakticky nemožné,“ upozorňuje Via Iuris.

Pripomína aj to, že približne 14 percent domácností na Slovensku dnes stále nemá prístup na internet. Podľa nových pravidiel budú všetci títo ľudia vylúčení z možnosti zapájať sa do tvorby zákonov.

Mimovládna Slovenská ornitologická spoločnosti (SOS)/BirdLife Slovensko hovorí, že vďaka možnosti predkladať hromadné pripomienky k zákonom sa im podarilo zachrániť mnoho chránených území. Už to však nebude možné.

„Zákon o ochrane prírody, ochrana hlucháňa, ochrana dropa, poľnohospodárska politika a jej nastavenie na Slovensku, vo všetkých týchto a ďalších oblastiach sme dokázali presadiť zmeny len vďaka možnosti posielať pripomienky spôsobom, ktorý vláda zrušila. Bude nutné pripomienky zaslať cez portál, v ktorom je nutná registrácia, systém je užívateľsky vyslovene nepriateľský, a teda ak by niekto chcel vylúčiť verejnosť z rozhodovania, ale stále sa tváriť, že možnosť pripomienkovania ostala, urobil by to presne takto.“

Obmedzenie verejnosti má slúžiť na urýchlenie výstavby

Aktuálne je v parlamente aj poslanecký návrh od skupiny poslancov okolo Jaroslava Karahutu zo Sme rodina, ktorý by výrazne obmedzil možnosti verejnosti zapájať sa do konaní pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie. V tomto smere už verejnosť poškodila novela zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA), ktorú parlament schválil koncom roka 2022.

Spolu s novelou banského zákona ju predložili poslanci OĽaNO Peter Kremský a Milan Kuriak, klub Sme rodina hlasoval za.

K návrhu zákona sa nemohol nikto vyjadriť, pretože poslanci ho vo forme rozsiahleho pozmeňujúceho návrhu predložili len pár minút pred posledným hlasovaním.

Novela výrazne skrátila časový priestor verejnosti na to, aby sa mohla vyjadriť k zámerom, ktoré môžu mať vplyv na životné prostredie. Okrem toho podľa zákona dovtedy neprekážalo, ak občan, obec či správa národného parku podali pripomienku aj po lehote. Úrad sa ňou musel zaoberať. Po novom to už nemusí robiť.

Prezidentka Zuzana Čaputová zákon vetovala, podľa nej obsahoval viacero ustanovení, ktoré vykazujú znaky nesúladu s ústavnými a medzinárodnoprávnymi požiadavkami, ako aj s požiadavkami vyplývajúcimi z práva Európskej únie. Parlament na februárovej schôdzi veto prezidentky prelomil.

Aktuálny návrh od Sme rodina, ktorý v stredu prešiel do druhého čítania, ide ešte ďalej a Karahuta v ňom chce úplne zrušiť právo verejnosti podať odvolanie proti rozhodnutiu o povinnosti posudzovať vplyv investičného zámeru na životné prostredie alebo proti záverečnému stanovisku. Verejnosť to mohla urobiť aj vtedy, ak nebola účastníkom konania.

„Striktné zakotvenie zásady, že na pripomienky verejnosti, ale aj záväzné stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov doručené po lehote sa neprihliada, je mimoriadne reštriktívne. Skúsenosti z praxe napríklad ukazujú, že nie vždy sú jednotlivé dokumenty procesu EIA zverejňované riadne, čo znamená, že nie vždy má verejnosť zabezpečený včasný prístup k nim,“ uvádza Via Iuris.

Podľa Jaroslava Karahutu nová stavebná legislatíva skracuje všetky konania a urýchľuje výstavbu. Argumentuje, že pre to, ako to bolo doteraz, stále nemáme dokončené diaľnice. Verejnosť má podľa neho vznášať pripomienky v zákonnom termíne.

Pri posudzovaní vplyvu na životné prostredie však ide o to, aby sa zámer posúdil čo najkvalitnejšie, nemá ísť o formálny proces.

Podľa Karahutu nejde o formalizmus, ale poriadok. „My sa jednoducho nepohneme s tými stavbami. Nie je to robené zákerne, ale principiálne, aby sa dodržiavali lehoty a mohli sme sa pohnúť ďalej.“ Na otázku, či neuvažuje nad dlhšími lehotami, Karahuta odpovedal, že pokiaľ by niečo bolo veľmi zlé a mohlo by to na tom padnúť, môžu to opraviť v druhom čítaní.

Zákon má ďalej zrušiť právo verejnosti, dotknutej obce, samosprávneho kraja a ďalších osôb predložiť pripomienky k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti, teda k tomu, aké stanoviská a podklady musí investor doložiť. „Nemôžeme z toho robiť anarchiu, že každý ku všetkému sa bude vyjadrovať,“ vraví Karahuta.

Novela ruší aj celý paragraf, ktorý sa týka odborného posudku. Ten je podkladom na vydanie záverečného stanoviska, teda či sa zámer bude alebo nebude realizovať. Odborný posudok je druhým z dvoch krokov, z ktorých pozostáva celý proces. Odborníka síce platí investor, no vyberá ho ministerstvo životného prostredia. Podľa Jaroslava Karahutu je cieľom tejto zmeny urýchlenie stavby.

Karahutov návrh zákona zavádza integrované konanie o povolení stavby a posudzovania vplyvov, ktoré má „zabezpečiť zjednodušenie a optimalizáciu procesov prípravy a povoľovania investičných projektov so zachovaním všetkých environmentálnych štandardov a požiadaviek medzinárodných predpisov.“

Na optimalizáciu procesov sa následne odvolávajú všetky body, ktoré obmedzia účasť verejnosti.

Okrem toho poslanci okolo poslanca Sme rodina chcú všetky povoľujúce konania vtesnať do jedného veľkého procesu. V jedinom správnom konaní sa má vyriešiť EIA, integrované povolenie, stavebné povolenie vrátane všetkých čiastkových povolení (výrub stromov, čerpanie vôd atď.). Podobný povoľovací „megaproces” nemá žiadna iná krajina Európskej únie.

Advokátka Eva Kováčechová z organizácie Via Iuris kritizuje, že takáto legislatíva ide do parlamentu ako poslanecký návrh a neprešla štandardným pripomienkovým konaním. „Je to škandál. Spôsob, akým to chcú meniť, je absolútne brutálny. Ide proti všetkým zaužívaným pravidlám, ako sa má tvoriť kvalitná legislatíva. To, že procesy, ktoré sa priamo dotýkajú účasti verejnosti na rozhodovaní, sa dejú bez toho, aby verejnosť mala čo i len možnosť sa s nimi dôkladne oboznámiť a pripomienkovať ich, je naozaj niečo absolútne neakceptovateľné.“