Denník N

Diplomatka Novotná o invázii do Iraku: História nám síce dodá dôkazy, ale neodčiní skutky, ktoré sme urobili

Klára Novotná. Foto N - Tomáš Benedikovič
Klára Novotná. Foto N – Tomáš Benedikovič

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku a počúvať môžete aj bez pripojenia k internetu. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Pred dvadsiatimi rokmi – 19. marca 2003 – sa začala letecká fáza invázie spojeneckých vojsk do Iraku. Vojská Spojených štátov, Veľkej Británie, Austrálie a Poľska vtedy vtrhli do krajiny, o ktorej predpokladali, že vlastní a vyvíja chemické zbrane. Ako sa neskôr ukázalo, nebola to pravda.

Invázii predchádzali zasadnutia Valného zhromaždenia a Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov, na ktorých Slovensko zastupovala diplomatka a veľvyslankyňa Klára Novotná.

„Zodpovednosť sme vtedy mali všetci, aj Slovensko, ktoré som v tom čase reprezentovala,“ hovorí v rozhovore. „Dnes, s odstupom času, keď sa už informácie vyhodnotili na základe nazbieraných a prešetrených dôkazov, spomínam si na slová jednotlivcov, ktorí varovali. Napríklad na slová francúzskeho ministra zahraničných vecí Dominiquea de Villepina, ktorý v januári 2003 všetkých vystríhal, že vojenský zásah by bol najhorším možným riešením.“

Ako si na to obdobie spred dvadsiatich rokov spomínate?

Spomienky sú aj po dvadsiatich rokoch čerstvé. Možno ich oživilo aj to, čo sa v súčasnosti deje za našimi východnými hranicami. S odstupom času a s informáciami, ktoré dnes máme, sa, samozrejme, celá situácia hodnotí ináč. Vtedy boli emócie veľmi silné.

Hoci sa akumulácia nedôvery medzi svetom, Spojenými štátmi a Irakom začala už niekde v 80. rokoch v nadväznosti na vojnu medzi Irakom a Iránom, všetko, čo samotnej invázii v marci 2003 predchádzalo, sa dialo predovšetkým v kontexte teroristického útoku z 11. septembra 2001 v Spojených štátoch. Tento útok na Svetové obchodné centrum v New Yorku (a iné ciele vo Virgínii – pozn. red.) celý svet odsúdil ako útok na univerzálne hodnoty ľudstva a humanizmus. Odsúdili ho aj Bezpečnostná rada a Valné zhromaždenie OSN, čo sa stalo pozitívnym precedensom pre všetko ostatné, čo nasledovalo.

Dnešný minister zahraničných vecí Ruskej federácie Sergej Lavrov bol vtedy veľvyslancom Ruskej federácie pri OSN a vyslovil sa proti invázii. Argumentoval aj tým, že by šlo o porušenie štátnej integrity Iraku. V kontexte ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022, respektíve už v roku 2014, to vyznieva ako veľký paradox, nemyslíte?

Sergej Lavrov niekoľkokrát vystúpil proti porušeniu štátnej integrity Iraku, ale treba dodať, že Vladimir Putin osobne naznačil, že ak sa situácia v Iraku nezmení a Irak bude ohrozovať svet, tak aj Ruská federácia vojnu pod vedením USA podporí. Vtedajší ruský minister zahraničných vecí Igor Ivanov po vystúpení Colina Powella v Bezpečnostnej rade zdôraznil potrebu poskytnúť inšpektorom OSN viac času.

Vtedajší americký prezident George W. Bush začal formálne obhajovať inváziu do Iraku už na Valnom zhromaždení OSN 12. septembra 2002 – vo svojom prejave k prvému výročiu pádu newyorských Dvojičiek. Trvalo takmer dva mesiace, kým Bezpečnostná rada v novembri 2002 prijala známu rezolúciu číslo 1441, ktorou sa svet jednoznačne postavil za odzbrojenie Iraku od zbraní hromadného ničenia. V predchádzajúcich dvanástich rokoch bolo totiž prijatých viac ako šestnásť rezolúcií, v ktorých OSN obvinila Irak z podstatného porušovania svojich záväzkov. Nová rezolúcia dávala krajine príležitosť ubezpečiť svet, že Irak preň nie je a nebude hrozbou.

V stredu 5. februára 2003 vystúpil na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN vtedajší americký minister zahraničných vecí Colin Powell s prejavom, ktorý o dva roky neskôr (už mimo funkcie) označil za svoju „bolestivú“ chybu. Snažil sa v ňom presvedčiť členské štáty OSN, aby dali povolenie na inváziu. Tvrdil, že Spojené štáty majú dôkazy o tom, že Irak vlastní zbrane hromadného ničenia. Po rokoch sa ukázalo, že to nebola pravda.

Colin Powell na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Boje v Iraku

História

Rozhovory

Životy žien

Slovensko, Svet

Teraz najčítanejšie