Zoran Boškovič
Vladimír Weiss starší je spolu s Jánom Kozákom starším najvýraznejšou trénerskou postavou Slovenska v ére samostatnosti. Dvojica dosiahla najväčšie úspechy, so svojimi klubmi a najmä s reprezentáciou.
Obaja majú však aj kontroverzné vystupovanie, svojský koučing a manažment tímu aj hráčov. Sú teda najvýraznejšími osobnosťami nielen úspechmi, ale aj štýlom a správaním.
„Weiss? Zažil som jeho nekompromisnosť pred jedným ligovým zápasom. Vyhodil dvoch hráčov, pretože porušili životosprávu. Bez milosti ich vyhodil. Nebudem konkretizovať mená, ale boli to brankár a útočník. Už sa s nimi nebavil, sklamali jeho dôveru a tým uňho nadobro skončili,“ vysvetľuje pre Denník N Martin Mikulič, ktorý pod Weissom pôsobil v Artmedii Petržalka.
Prakticky s každým tímom, v ktorom pôsobil, hral nad jeho možnosti. Weiss je určite najúspešnejším koučom moderného Slovenska. S Artmediou Petržalka hral v Lige majstrov proti slávnym klubom, so Slovenskom sa dostal na majstrovstvá sveta, s Gruzínskom mu Euro ušlo o jediný zápas, Slovan Bratislava dostal do vyraďovacej fázy Európskej konferenčnej ligy aj do skupiny Európskej ligy.
„Toto dokázal s mužstvami, ktoré nikdy neboli favoritom. Úprimne si myslím, že jeho trénerské úspechy bude veľmi ťažké zopakovať. Mrzí ma, že sú do veľkej miery nedocenené,“ hovorí Roman Švantner, kondičný tréner ŠK Slovan Bratislava, ktorý pôsobí vo Weissovom tíme už vyše 10 rokov.
Všetky tie úspechy však idú ruka v ruke s mnohokrát kontroverzným správaním trénera, ktorý bol vždy známy perfekcionizmom. Ak ho niekto nenapĺňal, nemlčal o tom. Či už „fénom“ v šatni, ako hovorí Martin Mikulič, alebo na tlačovej konferencii, čo je čoraz častejším javom.
Nezaslúžia si nosiť dres Slovana
Nie je to prvýkrát, čo takto ostro vystúpil proti vlastným hráčom. Deje sa to prakticky od začiatku jeho druhého pôsobenia v Slovane, teda od roku 2021.
- „Dal som šancu hráčom, ktorí si myslia, že sú plnohodnotní hráči. Bohužiaľ, pravda je niekde inde. Niektorí hráči, ktorí nastúpili, nemajú na to, aby boli v Slovane. Je to aj moja chyba, že im vôbec dôverujem,“ povedal po minulotýždňovom neúspešnom ligovom zápase proti Žiline a tesne pred pohárovým duelom s Bazilejom.
- „V Bazileji sme hrali dobre, v Trenčíne hrozne. Z toho som vyvodil dôsledky, pretože toto je klub, nie dovolenkový ústav,“ povedal minulý rok po jednom zo skupinových zápasov s Bazilejom. Tými dôsledkami bolo vyradenie troch hráčov z kádra. Boli nimi Ivan Šaponjić, Uche Agbo a Richard Križan.
- „Hráči majú vytvorené skvelé podmienky. Aby sa takto prezentovali, nie je ďalej únosné pre mňa, majiteľa ani divákov. Buď som ja slabý tréner, alebo sú oni slabí hráči,“ hovoril zase v roku 2021 po zápase s Ružomberkom.
- Podobne hovoril v roku 2012, keď kritizoval hráčov, ktorí si nezaslúžia nosiť dres Slovana, a vtedy sa o tom rozprával so šéfom klubu – Ivanom Kmotríkom.
Dôvodov, pre ktoré sa Weiss takto vyjadruje, je niekoľko. Jedným je, že je skrátka taký. Horkokrvný, úprimný, všetci presne vedia, na čom sú, keď sa s ním rozprávajú. Dokáže byť extrémne tvrdý, no aj rovnako extrémne verný a férový.
„On ma vytiahol do mužskej kategórie. Bol sa pozrieť na dorastenecký zápas a ja som mal práve dobrú formu,“ spomína Mikulič. „Bol mimoriadne profesionálny, od každého vždy vyžadoval maximum. Chcel, aby hráči aj realizačný tím podávali maximum a boli vždy k dispozícii. A on bol, naopak, vždy tu pre nich a bol k dispozícii. Keď niekto čosi potreboval, bol tam aj o polnoci,“ pokračuje.
Bývalý slovenský útočník Filip Šebo zažil najlepšie obdobie v kariére práve pod trénerom Weissom – najprv v Artmedii Petržalka, neskôr v Slovane Bratislava pred vyše dekádou. Kariéru ukončil v momente, čo v Slovane Weiss skončil.
„Moje rozhodnutie neprišlo zo dňa na deň. Tréner Weiss bol posledná kvapka nádeje, ktorá mi do športu prinášala radosť. Len čo skončil, skončil som aj ja. Dá sa povedať, že ma dostal na futbalový vrchol – či už v Petržalke na začiatku, alebo na konci kariéry v Slovane. V oboch kluboch sme dosiahli všetko, čo sa dalo,“ hovoril Šebo v rozhovore pre Denník N.
Keď spolu pôsobili v Petržalke, vyhrali najvyššiu slovenskú súťaž. Šebo potom prestúpil do Austrie Viedeň a Petržalka si už bez neho zahrala v skupinovej fáze Ligy majstrov. V Slovane vyhrali aj titul a zahrali si v skupinovej fáze Európskej ligy.
„Chápal, čo hráči cítia, a to je veľmi dôležité. Keď má tréner len hovoriť hráčom, ako behať a tvoriť taktiku, je to síce pekné, ale tréner by mal s hráčmi aj žiť. Mal by vedieť o ich súkromí, o rodine, mal by byť súčasť tímu. V tomto bol veľmi silný. Mal veľa kontaktov a o hráčoch si dokázal všetko zistiť,“ dodáva Šebo.
Každý pri ňom ide po špičkách
Podľa niekdajšieho slovenského futbalistu Mikuliča má Weiss špecifické, tvrdé vyjadrovanie s vulgarizmami, pričom to majú horšie slovenskí hráči oproti zahraničným, ktorých je Slovan plný. Prečo? Skrátka rozumejú všetko, čo povie aj čo si prípadne len zašomre.
„To, že je tvrdý, cítite už v momente, ako príde do miestnosti či na pozápasovú tlačovú konferenciu. Každý okolo neho kráča po špičkách, vedia, čoho je schopný. Často sa ešte musí krotiť. Keď sme podávali zlé výkony, to by ste videli ten fén, ktorý spustil v šatni. Zároveň bol však veľmi férový – len čo hráč podával dobré výkony a robil, čo on chcel, vedel mu to vrátiť dôverou, spoľahnutím sa a oplatil mu to na ihrisku aj mimo neho,“ hovorí Mikulič a pokračuje:
„Nedostatok neakceptuje. Je mnoho hráčov, ktorí to nedali, a keď sa na trénera Weissa urazíte, tak je to negatívne len pre toho hráča. Ja som to zažil – vynadal mi, a o 30 sekúnd ma už chválil. Treba ho brať takého, aký je. Neberte si to osobne. Keď niekto ide do Slovana alebo kdekoľvek, kde tréner Weiss pôsobí, musí vedieť, do čoho ide, a očakávať takýto prístup.“
Podobne sa správa aj taliansky tréner Antonio Conte. Bolo to tak v Chelsea, Interi Miláno a je to tak teraz aj v Tottenhame Hotspur. Vystupuje proti hráčom, vedeniu, často polemizuje o dôvere klubu vo svoje služby a často pochybuje aj o sebe. Je to často aj trénerská stratégia. Podobne ako Weiss, aj Conte dokázal dostať vždy maximum i z tímov, od ktorých nik nečakal úspech – či už kvalifikáciu do Ligy majstrov s Tottenhamom v minulej sezóne, alebo zisk talianskeho titulu s Interom Miláno so Slovákom Milanom Škriniarom.
Paralela medzi oboma trénermi je zároveň druhým dôvodom Weissovho vystupovania. Je trénerom, ktorý má mimoriadne konkrétnu predstavu o tom, ako má klub fungovať. Nielen na ihrisku, ale aj mimo neho.
Obklopuje sa ľuďmi, ktorým dôveruje. V Artmedii Petržalka začínal s Emilom Straniankom či Michalom Hippom. Ich partnerstvo bolo pre jeho kariéru definujúce. Pred vyše 10 rokmi sa spojil s kondičným trénerom Romanom Švantnerom, s ktorým pôsobili aj pri reprezentácii Gruzínska.
„V januári sme začali 11. rok našej spolupráce, čo je podľa mňa istým spôsobom unikát v našich zemepisných šírkach. Máme podobné postoje v rámci toho, čo chceme od hráčov, obaja sme maximalisti. Teda nám nestačí 80 % – vždy sa pozeráme na to, že nám ešte chýba tých 20 %.
To je podľa mňa jeden z dôvodov, prečo je taký úspešný. Dokáže vždy z mužstva dostať maximum, často používa metódu cukor a bič. Teda vie byť k hráčom veľmi priateľský, ak idú na 100 %; ak si však neplnia veci, ako majú, prípadne niečo vypustia, vie byť aj veľmi tvrdý,“ hovorí Švantner.
Rovnako, ako je tvrdý na hráčov, od ktorých vyžaduje oddanosť, to vyžaduje aj od realizačného tímu. Je blízko prítomný pri tréningovom procese, svoje myšlienky zapracúva do všetkých súčastí fungovania klubu.
„Mali sme výmeny názorov, pretože on chce byť vždy informovaný o každom tréningu, význame jednotlivých cvičení pre hráčov a podobne. Ale vždy je ochotný si vypočuť argumenty a vie celkom presne vyhodnotiť, či to, čo robíme, je prínosom pre hráčov alebo nie. Takže na mňa nemusel byť nikdy tvrdý, lebo ja som bol vždy pripravený odpovedať na jeho otázky a mal som vždy silné odborné argumenty,“ hovorí Švantner.
Mikulič: Čakal som väčšie kompetencie
Ako bolo vyššie načrtnuté, Weissovi musí vyhovovať aj štruktúra klubu, musí si rozumieť s ľuďmi, s ktorými spolupracuje. Je dlhoročným priateľom majiteľa klubu Ivana Kmotríka staršieho. S jeho synom si nikdy príliš nerozumel, mali spolu konflikty.
Hneď ako nastúpil na post trénera Slovana, hovoril o tom, že sa musia udiať zmeny vo vedení, na čo Kmotrík mladší reagoval, že nie, tréner má dostať všetko z hráčskeho a realizačného tímu.
Aj preto Weiss minulý rok z klubu odišiel, aby sa o pár dní vrátil. Kmotrík odmietol vo veľkom prebudovať káder, ako si Weiss želal. Ten odišiel. A potom sa zase vrátil. A to isté sa stalo so samotným Kmotríkom. Pred polrokom v klube skončil, pred pár týždňami sa zase vrátil.
Vnútorne je to komplikované a zrejme aj dlhodobo ťažko udržateľné. Weiss totiž nikdy nebol len tréner – bol skôr manažérom v premierligovom poňatí. Rád si so sebou nosí svoj tím, ktorému dôveruje, a prehovára aj do prestupovej stratégie klubu. To sa mu v Slovane nedarí: všetko má pod palcom generálny riaditeľ Kmotrík mladší.
Hráčov, ktorých si vybral sám, je minimum; sú to trebárs Gruzínci Kankava či Kašia. Aj preto Weiss tak často vystupuje proti hráčom. Sám by si zrejme vybral väčšinu iných. Využil by inú stratégiu. Posledným a azda najvýraznejším momentom, po ktorom aj tréner Weiss otvorene kritizoval dianie v klube, bol odchod mnohých kľúčových hráčov, pričom vedenie prinieslo len zopár posíl. Bez trvalého prestupu.
„My sme na prestupy neminuli ani euro,“ povedal tréner Vladimír Weiss po nedávnom zápase so Zlatými Moravcami. Čo sa teraz v klube v skutočnosti deje? A je možné, aby sa takýto vzťah narovnal len „spoločnou víziou“?
Príchody sa príliš neriešili, zato Kmotrík mladší, ktorý bol oficiálne ešte mimo klubu, potvrdil aj do médií, že zo zákulisia riadil odchody zo Slovana: „Ku koncu roka som od otca dostal jednu úlohu: aby som pomáhal v zime pri predaji hráčov.“
Z klubu odišli Myenty Abena, Alen Mustafić a David Hrnčár, Ivan Šaponjič, Žan Medved, Ibrahim Rabiu a Eric Ramírez. Naopak, Slovan získal len hráčov na hosťovanie, prípadne si vlastných hráčov z hosťovania stiahol.
„Na to, že je to tréner Weiss, a vzhľadom na jeho prepojenie s pánom majiteľom, som si myslel, že bude mať ešte väčšie právomoci. Mnohé veci nevie ovplyvniť. To je však zrejme bežné aj vo svete. Zvláštne vyznievali vnútroklubové rozpory a to nepôsobí dobre smerom von ani dovnútra.
Toto vnímali asi všetci. Jeho pôsobenie je úspech, aj keď je možné, že by dosiahol ešte viac, keby mal viac kompetencií. Má to extrémne náročné, keď musí súperiť proti iným tímom aj proti niektorým ľuďom vnútri tímu. Každý číha na každé jeho slovíčko a rozhodnutie,“ dodáva Mikulič.
Kritizoval ho syndikát novinárov
Nie sú to však len hráči, ktorí si pravidelne vypočujú kritiku za svoje výkony. V roku 2010 napomenul syndikát novinárov trénera Weissa za jeho správanie počas tlačových konferencií na futbalovom šampionáte v Juhoafrickej republike.
Po remíze s Novým Zélandom vydržal len pár sekúnd; po prehre s Paraguajom (0:2) vulgárne nadával a vraj sa aj vyhrážal bitkou jednému z redaktorov.
Azda najpamätnejším Weissovým momentom konfrontácie s novinármi bol ten, ktorý prišiel o rok neskôr. Po neúspešnom kvalifikačnom zápase s Ruskom (0:1), ktorým Slovensko stratilo šancu kvalifikácie na Euro 2012, nezvládol otázku, či ďalší zápas, vtedy proti Macedónsku, bude jeho posledným pri reprezentácii.
Weiss vtedy vypenil a novinárovi odpovedal: „Ešte mám zmluvu platnú na dva roky. Ešte sa so mnou potrápiš, ty k***t.“ Vtedy dostal pokutu 10-tisíc eur.
Keď sa redaktor Joj Šport pred finále Slovenského pohára proti Trnave v roku 2021 spýtal na miesto konania finále, nahnevaný Weiss reagoval: „Prosím vás, čo sú toto za otázky pred finále pohára? Sa ma pýtajte na futbal, čo sa ma pýtate na to, kde sa… no tu sa hrá.“
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
