Daniel Vražda
Všetko sa dialo veľmi rýchlo. Rýchlo sa šíril požiar a rýchlo sa zaktivizovali aj ľudia. V Banskej Štiavnici v sobotu zhoreli strechy siedmich historických budov, ľudia však pomohli zabrániť omnoho väčším škodám.
Na Trojičnom námestí s pribúdajúcim dymom pribúdali aj dobrovoľníci. Zachraňovali, čo mohli – cez okná Galérie Jozefa Kollára si podávali obrazy aj plastiky a nakladali ich do dodávok.
Z ruky do ruky v ľudskej reťazi putovali listiny chodbami Banského archívu. Knihy z blízkeho antikvariátu, niektoré staré aj stovky rokov, nosili ľudia v krabiciach von a rozkladali ich na pódiu na námestí.
V tom čase bol oheň príliš blízko a nikto nevedel, ako sa situácia vyvinie.
Video: Skaza po požiari v historickom centre Banskej Štiavnice (autorka: Martina Koník)
Banské múzeum, galéria, meštiansky dom s kultovým divadlom
Požiar vypukol predpoludním zrejme v historickom dome, kde sídli turistická atrakcia Banka lásky.
Historické centrum Banskej Štiavnice, ktorá patrí do svetového dedičstva UNESCO, bolo približne o piatej hodine popoludní plné dymu, hasičov a vojakov. V čase, keď premiér Eduard Heger rozprával o požiari, za jeho chrbtom horelo Banské múzeum a hasiči sa snažili nastriekať do útrob budovy čo najviac vody.
Krátko po piatej už neexistovala strecha na múzeu a napriek slovám premiéra o stabilizácii situácie horieť už začala aj Galéria Jozefa Kollára. Sedem historických budov je už bez strechy a niektoré aj bez vrchných podlaží. Banka lásky, reštaurácia, dva súkromné domy, Banské múzeum, ohrozený bol aj Banský archív…
Plamene preskočili dokonca aj na starý meštiansky dom na kopci nad múzeom, kde sídli kultúrne centrum Eleuzína. Hrávajú tam aj divadelné predstavenie Kosmopol ocenené viacerými cenami.
V úzkych uličkách mesta boli na kamennej dlažbe popadané obhorené trámy striech a zuhoľnatené časti pamiatok.
Centrum Banskej Štiavnice bolo ešte aj podvečer uzavreté nielen pre autá, ale aj pre chodcov. Od policajtov sme sa dozvedeli, že hrozí nebezpečenstvo výbuchu. Nepúšťali už nikoho – ani dobrovoľníkov, ktorí precestovali vyše sto kilometrov, aby pomohli zachraňovať čokoľvek. Umenie, knihy, domy…
Ako rýchlo zachránite diela z galérie
Galéria Jozefa Kollára stojí len pár desiatok metrov od miesta, kde vypukol požiar, hore námestím smerom k tajchu Veľká vodárenská. Nikto nevedel odhadnúť, či sa plamene dostanú až tam, ale nechceli riskovať. Zišlo sa tam mnoho ľudí, aby zachraňovali umenie.
Martin Macharik, ktorý v meste obnovil stredovekú kalváriu, zachraňoval spolu s tromi synmi a mladým Ukrajincom, o ktorého sa stará. Najprv vynášali knihy z antikvariátu, potom obrazy a sochy z galérie.
„Aký som mal pocit? Neviem, vynášal som knihy a obrazy. Išlo o čas, chceli sme stihnúť čo najviac zachrániť,“ spomenul si na sobotňajšie dopoludnie uprostred Trojičného námestia.
Pred antikvariátom bolo asi 30 až 40 ľudí, ktorí zachraňovali knihy. Vbiehali a vybiehali z antikvartiátu s krabicami od banánov plnými kníh a vysýpali ich na plošinu na námestí. O chvíľu – ťažko povedať o koľko – už bolo ľudí na námestí desaťnásobok a zachraňovali umenie.
Obrazy a sochy naložili do áut alebo dodávok a postupne ich odvážali do bezpečia na Starom zámku.
https://www.facebook.com/galeriajozefakollara/posts/pfbid02u7qQssiMkawZMtaaqiUTyvBJV7f3aRYnKJWF9oP4ayxgbW2M7fCdC8bsEnGdoFesl
„Bolo nás tam 200, možno aj 300. Dvaja chlapi podávali obrazy z okna a ktosi stojaci na nejakej podložke, aby dočiahol, ich bral a podával ich ďalším, tí ďalším. Bola to živá reťaz,“ opisuje situáciu pred galériou fotograf Lukáš, ktorý žije v dome neďaleko požiaru.
Martin Macharik dodáva, že sa trochu bál, aby sa obrazy pri nosení po schodoch a nakladaní na korby áut nepoškodili. Potom si rýchlo uvedomil, že to pôjde.
Nikto z ľudí, s ktorými sme sa rozprávali, nevie, koľko ich bolo ani koľko trvalo vypratanie galérie. Lukáš odhaduje tri alebo štyri hodiny, ale vidno, že si nie je istý.
„Uvedomil som si, aké je ľahké s toľkými ľuďmi vypratať galériu. Bolo to zvláštne a miestami až neuveriteľné. Nosili deti, ľudia z múzea, náhodní turisti, pani účtovníčka, mladí, starí,“ hovorí Lukáš.
Ako nám začalo horieť pár metrov od domu a do záhrady nám padali uhlíky
Horieť začalo ráno. Fotograf Lukáš hovorí, že sa začalo dymiť z podkrovia jedného domu a za menej ako hodinu boli tri domy už zhorené. Pod nami horí a Lukáš rozpráva o zvláštnom pocite, ktorý ešte nikdy nezažil.
„Bolo to veľmi zvláštne. Bol to pocit, ktorý môžeš zažiť len v hraničných situáciách, keď nevieš, ako sa príbeh skončí. Prídeš sa pozrieť na horiaci dom, sú tam hasiči a máš pocit, že všetko je v poriadku. O necelú hodinu už sú zhorené tri domy, požiar postupuje, ty bývaš vzdušnou čiarou pár metrov od toho všetkého a nevieš, čo sa stane,“ spomína si Lukáš, otec dvoch detí, ktorý býva v historickom dome niekoľko desiatok metrov od Starého zámku.
Lukáš s manželkou zobrali najdôležitejšie veci pre deti, hodili do auta nejaké spacáky a Martina odviezla deti do bezpečia.
Najskôr Martina zacítila nejaký zápach a pýtala sa, kto zase čo páli. Už o chvíľu videli, ako sa hore námestím valí dym. Lukáš opisuje, že to vyzeralo ako stena. Netrvalo dlho a na dvore už mali popol a svietiace uhlíky.
Pri požiari ide všetko extrémne rýchlo. Od prvého dymu po pocit, keď si Lukáš uvedomil, že historické centrum môže ľahnúť, neubehla ani hodina.
Stál pred základnou umeleckou školou, kam chodí jeho syn, a videl, ako horí. Pozeral sa na inú horiacu budovu a hovoril si, že to je ešte v poriadku, lebo medzi ňou a ďalším domom bola ulička. Neprešlo veľa času a už horel aj ten.
Pozeral sa na Banské múzeum, mierne sa dymilo zo strechy. Prešla chvíľa – možno desať, možno dvadsať minút – a pre dym už nebolo vidno strechu ani hasičov.
Hasiči vysvetľovali, že požiar sa rýchlo šíril po strechách preto, že práve silno fúkal vietor. Krovy sú v tejto časti mesta staré, strechy blízko pri sebe a uličky sú príliš úzke, aby sa tam dostala ťažká technika.
Keď sme s Lukášom končili rozhovor, už evakuovali aj jeho dom. „Hovoril som, ide to rýchlo,“ dodal a zavesil telefón.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
