Denník N

Bieloruský denník: Lukašenko navštívil Čínu. Čo je vôbec známe o bielorusko-čínskych vzťahoch?

Alexandr Lukašenko a Si Ťin-pching v Pekingu. Foto - TASR/AP
Alexandr Lukašenko a Si Ťin-pching v Pekingu. Foto – TASR/AP

Veľa peňazí a nevydarené spoločné projekty.

Napriek masívnym represiám a zatýkaniam začali po zmanipulovaných voľbách Bielorusky a Bielorusi protestovať každú nedeľu proti režimu Alexandra Lukašenka. V ten istý deň nám píše svoj Bieloruský denník Maks z Minska. Vzhľadom na vyhrotenú situáciu, v ktorej sa ocitli miestni novinári, sme sa rozhodli, že nezverejníme jeho celé meno.

Lukašenko v marci odletel do Číny a stretol sa s prezidentom Čínskej ľudovej republiky Si Ťin-pchingom. Pre bieloruského diktátora išlo pritom o prvé stretnutie na najvyššej úrovni od leta 2020. Lukašenko a jeho okolie v poslednom čase veľa investovali do toho, aby ukázali, že s diktátorom sa baví nielen Moskva: návštevy Zimbabwe, Spojených arabských emirátov, Iránu a teraz Číny.

Je za týmto stretnutím niečo viac ako sebapresadzovanie samotného Alexandra Lukašenka? Načo je bieloruskému režimu Čína a Číne Bielorusko? Skúsme to zistiť.

Načo sú Číne kontakty s Lukašenkom?

Celkovo možno povedať, že Čína už dlhší čas, dokonca aj pred rokom 2020, považovala Bielorusko za platformu na posilnenie svojho vplyvu v Európe. Podmienečne priateľská krajina pri samej hranici s Európskou úniou – čo môže byť vhodnejšie? Okrem toho sa za peniaze Lukašenko ochotne podvolil všetkému, čo čínska strana potrebovala. Hlavným projektom bol Veľký kameň, voľná hospodárska zóna pri Minsku pre čínske spoločnosti..

Avšak rok 2020, Lukašenkove falšovania a iné zločiny a následné sankcie USA a Európy zabránili plánom Číny. Bielorusko sa pod diktatúrou stávalo čoraz toxickejšou krajinou, pričom teraz čelí úplnému uzavretiu hraníc pre náklady – vrátane čínskych.

Preto je dôležité, aby sa Čína uistila a počula z úst samotného Lukašenka, že sa Bielorusko nestane úplne uzavretou krajinou, cez ktorú sa nedá obchodovať s Európou. Otázka, do akej miery je bieloruský diktátor schopný poskytnúť takéto záruky, je otvorená.

Čínske úrady sa zrejme zaujímajú aj o to, čo si Lukašenko myslí o vojne a Putinových plánoch. Navonok sa zdá, že pokračovanie vojny je pre Čínu čoraz menej výhodné, ale postaviť sa na stranu Ukrajiny sa Si Ťin-pchingovi takisto nechce. Rovnako dôležité pre čínsky obchod je aj to, či samotný Lukašenko plánuje poslať svoje vojská do vojny – táto otázka priamo súvisí s možnosťou alebo nemožnosťou realizovať svoje ekonomické aktivity cez Bielorusko.

Prečo Lukašenko potrebuje kontakty s Čínou?

Ako sme už spomenuli, pre diktátora je dôležité, aby ukázal, že ho uznávajú aj mimo Bieloruska – a to nielen v Rusku. Cesta do EÚ, USA a spojeneckých krajín je preňho uzavretá, preto si hľadá priateľov vo zvyšku sveta.

Čína je jeho dlhoročným partnerom, ale až teraz sa mu podarilo stretnúť aj s vedením spriatelenej krajiny. Čo však táto návšteva znamená pre diktátora okrem toho, že mu prinesie viac „uznania“ a ukáže, že nie je zas až taký toxický? Peniaze. Pre Lukašenkov režim sa ekonomická situácia naďalej zhoršuje a jediným veriteľom je Rusko. Aby bola jeho finančná situácia bezpečnejšia, musí hľadať iné zdroje peňazí. Jednou z takýchto možností čerpania pôžičiek je Čína. Ďalšou je obchod. Štátni propagandisti sa už stihli pochváliť, že len počas návštevy uzavreli strany rôzne dohody za 3,5 miliardy dolárov.

Podpora neposielania bieloruskej armády do vojny. Je zrejmé, že Čína má záujem o to, aby Bielorusko – pokiaľ je to možné – zostalo čo najotvorenejšou krajinou. Je to aj v záujme Lukašenkovho režimu: ten predsa potrebuje peniaze a nechce byť závislý len od Ruska. Aj nálady v spoločnosti sú jednoznačne proti účasti bieloruských vojakov na vojne: nechcú to ani Lukašenkovi odporcovia, ani jeho podporovatelia.

Lukašenko a Si Ťin-pching sa navzájom potrebujú v konkrétnom historickom momente. Otázka, do akej miery sa obom stranám podarilo dosiahnuť svoje ciele, je však otvorená. Zdá sa, že návšteva zatiaľ priebeh udalostí neovplyvní. No ak aspoň trochu pomôže udržať bieloruskú armádu mimo vojny, už to je výrazný pokrok.

Týždeň v Bielorusku
v číslach, slovách a represiách

Číslo týždňa

1465 – taký je počet politických väzňov v Bielorusku k 15. marcu 2023 podľa centra pre ľudské práva Viasna. Nie sú to všetci ľudia, ktorí sa nachádzajú vo väzení z politických dôvodov; tento počet môže byť podľa rôznych odhadov niekoľkonásobne vyšší.

Teroristka týždňa

Ruskú občianku a bývalú priateľku Romana Protaseviča Sofiu Sapega, ktorú zadržali spolu s ním po pristátí lietadla spoločnosti Ryanair v Minsku, zaradili na bieloruský zoznam teroristov. Pripomeňme si, že Roman Protasevič je bývalým redaktorom Nexty, jedného z hlavných protestných telegramových kanálov, ktorý v roku 2020 sledovalo vyše milióna ľudí. Aby ho zadržali, v lete 2021 sa bieloruské bezpečnostné zložky hrozbami donútili lietadlo s Romanom na palube pristáť v Minsku.

Represie týždňa

V Bielorusku došlo počas týždňa k hromadnému zadržiavaniu psychoterapeutov a psychiatrov. Podľa rôznych odhadov zaistili desiatky ľudí. Silovici požadujú, aby zadržaní vypovedali o svojich klientoch, ktorí sa zúčastnili na protestoch alebo inak prejavili svoj nesúhlas s Lukašenkovou diktatúrou.

Divočina týždňa

Rečica je malé mesto na juhu Bieloruska, 150 km od ukrajinského Černihiva. A v polovici marca sa v múzeu rečického gymnázia objavil nový exponát: kladivo z ruskej paramilitárnej Vagnerovej skupiny. Kladivo vagnerovci, ktorí bojujú proti Ukrajine, používajú na popravy – známy je minimálne jeden takýto prípad. Teraz sa tento symbol zločinov uschováva v jednom z bieloruských gymnázií.

Z ruštiny preložila Diana Shvedová. Bieloruský denník vychádza s podporou SlovakAid.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Bielorusko a Lukašenko

Bieloruský denník

Svet

Teraz najčítanejšie