Putinov nový normál. Bez ohľadu na zatykač Haagu a neúspechy na Ukrajine bude posielať Rusov do vojny

Dva dni po tom, ako Haag vydal na ruského prezidenta zatykač za vojnové zločiny, zverejnili ruské médiá obrázky, ako sa Vladimir Putin v noci prechádza v okupovanom ukrajinskom meste Mariupol.

V ukrajinskom prístave, z ktorého po ruskom obliehaní zostali trosky a podozrenia z množstva masových hrobov a nezákonných deportácií detí, sa objavil po návšteve čiernomorskej základne v Sevastopole na okupovanom polostrove Krym.

Obe okupované miesta navštívil prvý raz od začiatku totálnej vojny, ktorú proti Ukrajine vedie už 13. mesiac. Jeho cesta len potvrdila to, o čom sú znalci ruskej politiky presvedčení už dlhšie.

Putinova prvá cesta na Donbas

Vladimir Putin sa napriek nepriaznivému vývoju na vojnovom fronte, ťaživej ekonomickej situácii v Rusku a vlastnému postaveniu vyvrheľa na Západe nebude ponáhľať s ukončením vojny.

Vzhľadom na zatykač, ktorý naňho uvalil Medzinárodný trestný súd za deportácie ukrajinských detí, nemôže cestovať do 123 krajín, ktoré uznávajú jurisdikciu súdu. Keďže ide o obvinenia z vojnových zločinov, nevzťahuje sa naňho žiadna imunita. Rozhodnutie Haagu je silný odkaz, no do veľkej miery symbolický.

Putin sa od začiatku totálnej invázie na Ukrajine vyhýba západným krajinám a navštevuje iba svojich spojencov a štáty, ktoré považuje za sféru ruského vplyvu.

Podľa ruských médií letel Putin do Mariupola helikoptérou a autom navštívil viacero miest. V blízkom Rostove nad Donom sa stretol s náčelníkom generálneho štábu Valerijom Gerasimovom a ďalším vojenským vedením.

Jeho vojenská kampaň proti Ukrajine pritom pokračuje bez úspechov. Nič z pôvodných cieľov sa mu nepodarilo dosiahnuť a nezafungovalo ani ničenie civilnej infraštruktúry ukrajinských miest.  Na front pri Bachmute sú posielaní mobilizovaní ruskí vojaci „ako mäso”, aby robili cestu skúsenejším profesionálom. Vysoké straty na ich strane však neprinášajú rýchlejší postup.

Toľko zabitých, toľko zničených budov

Zatykač Haagu potvrdil to, čoho sme na Ukrajine svedkami už vyše roka a čo vo svojej správe už dávnejšie opísala OBSE.

Keby Putin dodržiaval medzinárodné právo, podľa správy OBSE by bolo nemožné predstaviť si „toľko zabitých civilistov a zranených a toľko zničených a poškodených civilných objektov vrátane domov, nemocníc, kultúrnych pamiatok, škôl, viacpodlažných obytných budov, administratívnych budov, väzenských zariadení, policajných staníc, vodární a elektrických systémov“.

Extrémnym príkladom bolo podľa organizácie práve obliehanie mesta Mariupol, ktoré Putin navštívil po vydaní zatykača na svoju osobu v Haagu. Podľa ukrajinskej vlády v meste zahynulo viac ako 20-tisíc ľudí. Odhaduje sa, že až 90 percent budov v meste je zničených.

Rozhodnutie Medzinárodného trestného súdu v Haagu podľa ruského historika Sergeja Lukaševského prakticky znemožňuje „normalizáciu“ vzťahov medzi Západom a Ruskom v prípade prímeria vo vojne proti Ukrajine. „A to výrazne posilňuje zahraničnopolitickú pozíciu Ukrajiny,“ povedal pre Denník N šéf Sacharovovho centra v Moskve, ktorý dnes žije v nemeckom exile.

„Konanie ruských orgánov a Putina osobne sa bude vyšetrovať a po prvýkrát za 22 rokov Putinovho prezidentovania sa mu dostane právneho posúdenia,“ dodáva.

Ruskí spojenci a blízki obchodní partneri, ako sú Čína, India, Indonézia, Turecko, Pakistan a mnohé ďalšie krajiny, však ICC neuznávajú. „Aj preto by sme nemali preceňovať univerzálnosť Medzinárodného trestného súdu a jeho rozhodnutí pre medzinárodnú politiku vo všeobecnosti,“ hovorí Lukaševskij.

Svedčí o tom aj návšteva čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga, ktorá je naplánovaná na najbližšie dni.

Zatykač Haagu podľa New York Times neodradí Putina ani v pokračovaní praxe deportácií ukrajinských detí, čo medzinárodné právo považuje za vojnový zločin. Deti z okupovaných území ukazovala ruská propaganda na Červenom námestí a vláda vysiela podľa denníka signály, že v tomto sa nič nezmení.

Odhaduje sa, že nezákonne skončilo v Rusku vyše 16-tisíc detí, ktorým sa vydávajú nové rodné listy. Ich vypátranie v budúcnosti bude veľmi komplikované. „Niektoré deti z Chersonu sú stále na Kryme. Niekedy ich môžeme vidieť v ruských médiách,“ povedala pre NYT Inna Cholodňak z chersonskej nemocnice.

„Iné jednoducho zmizli a nevie sa o nich nič.“

Vojna, ktorú Putin rozbehol ako „špeciálnu vojenskú operáciu”, vstúpila do druhého roka, a hoci nepriniesla očakávané výsledky, podľa editora ruskej Meduzy Maxima Trudoľubova nič nenasvedčuje tomu, že by sa mal blížiť jej koniec.

Vojna ako nový normál: o čo ide Putinovi

Viac ako úspechy na fronte Putinovi podľa Trudoľubova ide o to, aby si doma udržal pozíciu autokrata a živil verejnú mienku propagandou o nepriateľovi na Západe a o rusofóbnej Ukrajine. Svedčí o tom aj to, že neexistujú žiadne jasné ciele jeho operácie.

„Čím menej úspešná bude vojenská operácia, tým je pravdepodobnejšie, že Putin bude pokračovať v zaťahovaní Ruska do rutinnej vojny, aby oddialil porážku, ktoré by mohla signalizovať koniec zdanlivo nekonečného prezidentovania,“ píše Trudoľubov. Preto sa bude podľa neho snažiť prispôsobiť ruskú spoločnosť na večné vedenie vojny.

S pomocou ruských vládnych technokratov sa podľa jeho slov Putin pokúša vybudovať nový štát zorganizovaný okolo neustálej vojny, v ktorom spoločnosť nemá inú oporu ako vojnu a samotného Putina ako vodcu. Znecitlivenie spoločnosti voči obetiam je podľa ruského novinára prvým krokom k rutinizovanej vojne, o ktorej Putin sníva.

„To, ako hlboko sa mu podarí doviesť spoločnosť do tohto nového stavu, závisí od toho, koľko času mu bude dovolené zostať vo funkcii,“ myslí si ruský novinár. „Režim, ktorý si odmieta priznať vlastné chyby (alebo ešte horšie, zločiny) a trvá na tom, že všetko ide podľa plánu, predvídateľne dospeje do bodu, keď bude musieť svoje zločiny a chyby prezentovať ako nevyhnutné: Bol to osud. Postihlo to národ a teraz sa s tým musí každý vyrovnať. Ťažké časy občas nastanú,“ rozoberá Trudoľubov naratív ruskej propagandy.

Súčasná propaganda Kremľa je pritom podľa Lukaševského postavená na sofistikovanejších metódach než sovietska propaganda. „Takmer nič neskrýva, neklame priamo, ale nahrádza pojmy, neodporuje pravde, ale ju rozrieďuje. Buduje zvrátený obraz sveta, v ktorom sa fakty skôr prekrúcajú, než popierajú,“ hovorí.

A ruské obyvateľstvo podľa neho bezmyšlienkovite prijíma všetko, čo úrady hovoria, pokiaľ je to mimo reálnej skúsenosti.

„A tak slepo opakujú frázy o ‚hrozbe NATO‘ a ‚rozkladajúcej sa Európe‘. Bežný človek si nevie overiť, či ‚oni‘ naozaj ohrozujú a hnijú. Menej ako desať percent Rusov bolo aspoň raz v Európe. Preto si myslia, že úrady to vedia lepšie,“ vraví ruský historik.

Snyder: aký je rozdiel medzi Ukrajinou a Ruskom

Kremeľská propaganda hovorí o tom, že Západ proti Rusku vedie vojnu a jeho lídri podporujú politiku „rusofóbie“. Minulý týždeň sa o tom dokonca hovorilo na schôdzke Bezpečnostnej rady OSN, ktorú zorganizovalo Rusko.

Americký historik Timothy Snyder to využil, aby na jej pôde vysvetlil, prečo Putin podporuje nenávisť voči Ukrajine ako štátnu ideológiu. Moskva ju podľa neho využíva, aby sa agresor mohol nazývať obeťou, a na ospravedlnenie ruských vojnových zločinov na Ukrajine.

Timothy Snyder v OSN:

„Na Ukrajine môžete hovoriť o čomkoľvek v ruštine alebo v ukrajinčine. V Rusku je to nemožné. Ak sa v Rusku postavíte s transparentom s nápisom ‚Nie vojne‘, zatknú vás a veľmi pravdepodobne vás pošlú do väzenia. Ak sa postavíte na Ukrajine s rovnakým transparentom, nič sa vám nestane, bez ohľadu na to, v akom jazyku je napísaný,“ povedal Snyder v krátkom prejave s tým, že kým Rusko je krajina s jedným dominantným jazykom, Ukrajina je dvojjazyčná krajina, kde môžete povedať čokoľvek.

„Keď navštívim Ukrajinu, ľudia mi rozprávajú o vojnových zločinoch Rusov v ruštine aj v ukrajinčine – podľa toho, ktorý jazyk preferujú,“ povedal Snyder. Svoju reč uzavrel tým, že ruská invázia na Ukrajinu mala za následok smrť väčšieho počtu rusky hovoriacich ľudí ako akákoľvek iná udalosť v súčasnosti.

„Ruská invázia na Ukrajinu mala za následok masovú smrť ruských občanov povolaných do tejto inváznej vojny. Približne 200-tisíc Rusov bolo zabitých alebo zostalo zmrzačených. Je to výsledok štátnej politiky posielania mladých Rusov na smrť na Ukrajinu,“ dodal.