Denník N

Dnes na Ukrajine zomrelo 132 ľudí. Pre nás to nie sú čísla, ale konkrétne mená a príbehy, hovorí spoluautor filmu Východný front

Jedna zo scén filmu Východný front nakrútená priamo na bojisku. Foto - Film Expanded
Jedna zo scén filmu Východný front nakrútená priamo na bojisku. Foto – Film Expanded

Autor filmu Svedkovia Putinovi prišiel do Bratislavy osobne uviesť novinku, ktorú nakrútil vo dvojici s mladým ukrajinským filmárom.

Je niečo úplne iné vidieť zábery z bojov na Ukrajine nakrútené na diaľku z dronov a pozerať sa na frontové scény z kamier na prilbách vojakov. Mladý ukrajinský režisér Jevhen Titarenko narukoval do armády ako dobrovoľník už v roku 2014. Vstúpil do jednotky medikov na Donbase. Po februári 2022 sa zmenilo to, že poskytovanie prvej pomoci v zákopoch a odvážanie ranených začal nakrúcať.

Film Východný front okrem drsných autentických vojnových záberov obsahuje aj kontrastné scény zo zázemia. Vojaci prichádzajú na západ Ukrajiny pokrstiť syna jedného z nich, rozprávajú sa s rodinami a oddychujú pred ďalším odchodom na bojisko.

Titarenko sa veľakrát vo filme objaví pred kamerou. Vlastne on je hlavným hrdinom filmu, preto potreboval druhého režiséra. Stal sa ním o generáciu starší Vitalij Manskij, autor dokumentu Svedkovia Putinovi. Ich spoločné dielo malo premiéru na výročie ruského útoku na Ukrajinu v rámci festivalu Berlinale, teraz ho Manskij prišiel osobne predstaviť na Slovensko v rámci Febiofestu. Titarenko mal byť v Bratislave tiež, nakoniec sa však rozhodol zostať na fronte. V našich kinách bude mať film premiéru 13. apríla.

„Chceli by sme, aby sa ľudia vo svete, ktorí už sú, samozrejme, trochu unavení z vojny, prebudili a začali opäť veľmi pozorne sledovať, čo sa stále deje na Ukrajine,“ vysvetľuje v rozhovore pre Denník N spoluautor filmu VITALIJ MANSKIJ.

Ako ste sa zoznámili s Jevhenom Titarenkom? 

V roku 2017 nám Žeňa na festival Artdocfilm v Moskve ponúkol svoj dokument Vojna a mier, ktorý nakrúcal od roku 2014 na Donbase. Narazili sme na tvrdý odpor veľmi vysokých štátnych úradníkov, bola do toho zatiahnutá generálna prokuratúra aj propagandistické médiá, boli sme takmer obvinení z vlastizrady. Potom sme sa so Žeňom dohodli, že keď nemáme možnosť premietať film v kinách, sprístupníme ho online. Vtedy som sa s ním zblížil a začali sme pravidelne komunikovať.

Keď v lete 2022 prišiel do Rigy s humanitárnou misiou, stretli sme sa a on mi začal ukazovať zábery, ktoré nakrútil na fronte. Najprv sme diskutovali o filme, ktorý bude len jeho dielom, bolo zrejmé, že má v rukách skvelý materiál. Postupne sa však ukázalo, že si to ešte vyžaduje kontrastný filmový priestor. Na YouTube a Twitteri môžete vidieť takýto vojenský videomateriál. Ale za prestrelkami armády nespoznáme osobné príbehy konkrétnych ľudí. A tie sú veľmi dôležité. Aj Remarque pred tým, ako v knihe Na západe nič nové pošle svojich hrdinov bojovať, najskôr opisuje ich vzťahy s priateľmi a rodičmi, ich lásky. Skrátka, predstavuje ich históriu. Spoznáme postavy, a keď narukujú do vojny, hlbšie sa do nich dokážeme vcítiť, viac sa nás dotknú ich osudy. Stávajú sa nám zrozumiteľnými aj blízkymi. Presne o to sme sa pokúsili aj my.

Film začal vznikať hneď 24. februára minulého roka, teda v deň ruskej invázie na Ukrajinu. Jevhen tak musel mať natočeného veľmi veľa materiálu. Mali ste nejakú hranicu, čo ste už nechceli ukázať? Ako ste vyberali z toho, čo nakrútil?

Nedali sme si zadanie predstaviť určitú panorámu krutosti vojny.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Filmy

Rozhovory

Vojna na Ukrajine

Kultúra, Svet

Teraz najčítanejšie