Vláda berie obranu Ukrajiny vážnejšie ako vlastnú ústavu

Autor je vedúci Katedry teórie práva a ústavného práva
na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity
a vedecký pracovník v Ústave štátu a práva SAV

Až do prijatia konečného rozhodnutia vlády o darovaní migov na Ukrajinu sa všetky právne úvahy točili okolo problému, či je táto transakcia zásadnou otázkou vnútornej alebo zahraničnej politiky. Hegerova vláda totiž stratila dôveru parlamentu, a preto o takýchto otázkach rozhodovať nesmie. Zakazuje jej to článok 115 ods. 3 ústavy v kombinácii s článkom 119 písm. i).

Vláde sa však podarilo tento výkladový spor šikovne obísť, keď sa uzniesla, že migy daruje formou medzinárodnej zmluvy, ktorú môže prijať podľa článku 119 písm. f) ústavy.

Na prvý pohľad to vyzerá ako typická právnická kľučka: to zrazu prestalo záležať na tom, či je darovanie migov zásadnou zahraničnopolitickou otázkou, len preto, lebo sa to celé odohrá na základe medzinárodnej zmluvy medzi slovenskou a ukrajinskou vládou?

Technicky vzaté, áno. Všetky písmená článku 119 ústavy predstavujú samostatné právne základy, na podklade ktorých môže vláda vykonávať svoje právomoci. Ak teda jedna záležitosť spadá pod viaceré písmená, vláda má k dispozícii viacero právnych základov, no v praxi jej na výkon príslušnej právomoci stačí len jeden z nich.

Takže ak vláda po vyslovení nedôvery parlamentom nemôže konať podľa písmena i), ale stále môže konať podľa písmena f), pričom sporná otázka spadá pod oboje z týchto písmen, potom konať môže.

Bežný pozorovateľ by si myslel, že vláda po vyslovení nedôvery nemôže prijímať spoločensky významné rozhodnutia. Zodpovedá to inštitucionálnej logike parlamentnej formy vlády: kabinet, ktorý nemá dôveru parlamentu, by mal mať podstatne menší rozsah právomocí ako kabinet, ktorý túto dôveru má.

Lenže naša ústava je zrejme napísaná tak, že umožňuje prijímať závažné politické rozhodnutia aj vláde bez dôvery. Stačí, ak sa jej podarí dané rozhodnutie podradiť pod správne písmenko článku 119. Nikto napríklad nerieši, či je rozsiahla novela Trestného zákona, ktorú aktuálne pripravuje ministerstvo spravodlivosti, zásadnou otázkou vnútornej politiky. Ak totiž vláda túto novelu predloží do parlamentu, tak podľa písmena a) a nie i).

Bludný kruh legality

Na darovaní migov je však ústavne sporné niečo iné, konkrétne fakt, že príslušnú medzinárodnú zmluvu vláda nehodlá predložiť parlamentu na vyslovenie súhlasu. Článok 7 ods. 4 ústavy totiž explicitne prikazuje, že na platnosť medzinárodných zmlúv vojenskej povahy je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky.

Ako vysvetliť normálnemu človeku, že zmluva, ktorá má v oficiálnom názve, že je „o darovaní vojenského materiálu“, nie je zmluvou vojenskej povahy? Minister obrany Jaroslav Naď o tom