Evolúcia sa nám deje pred očami, vraví biológ, ktorý študuje reakcie prírody na zmeny klímy

Klimatická zmena vytvára pri rastlinách a živočíchoch podmienky na rapídnu zmenu, v priamom prenose tak dnes môžeme pozorovať, ako sa odohráva evolúcia, hovorí Thor Hanson, biológ a autor knihy o tom, ako klimatická kríza mení správanie aj podobu druhov.

Reakcia druhov je podľa neho dôležitá, pretože nám veľa prezrádza o budúcnosti. „Ich príbehy môžu navyše ovplyvniť aj našu reakciu – sme len ďalší druh, ktorý sa vyrovnáva s rovnakými výzvami ako všetky ostatné tvory na planéte,“ dodáva Hanson.

V rozhovore sa dočítate:

• k akým konkrétnym zmenám núti klimatická kríza rastliny a živočíchy;
• ktoré druhy zmien je možné pri nich už vidieť;
• kedy môžeme začať premýšľať o zmene ako o evolučnej;
• čo by sa od rastlín aj živočíchov mohli ľudia naučiť;
• ako do toho celého zapadá príbeh o jaštericiach, ktoré sa naučili prežiť hurikán?

Pred viac než rokom som na portáli Vox narazila na článok, v ktorom vedci predpovedali, ako by mohli pre klimatické zmeny vyzerať rôzne druhy zvierat o milión rokov. Mali by sme sa pripraviť na to, že jedného dňa na tejto planéte naozaj budú žiť plávajúce krysy, mäsožravé holuby alebo modlivky veľké ako pes?

Podobné premýšľanie v dlhodobom horizonte otvára skutočne zaujímavé možnosti evolúcie a to sa mi páči. Myslím si však, že nám všetkým, čo žijeme v čase klimatickej krízy, by sa hodilo pozrieť sa aj na to, ako sa veci menia z krátkodobejšieho hľadiska, dokonca aj počas našich životov. Budúcnosť totiž dokážeme do istej miery predpokladať, no evolúciu môžeme pozorovať aj v reálnom čase.

Nad Darwinovou myšlienkou prirodzeného výberu uvažujeme dnes my biológovia dvoma spôsobmi. V prvom prípade selekcia kolíše okolo priemeru – klíma je chvíľu teplejšia a potom studenšia, takže rys, ktorý sa v priebehu času vyvinie, môže byť chvíľu nápomocnejší a potom zase menej. Kolíše teda aj samotná evolúcia. Potom tu však máme evolúciu, ktorú nazývame „riadenou“ (v angličtine „directional evolution“ – pozn. red.), a pri nej postupuje presadzovaný rys jedným smerom.

A presne to vidíte aj pri klimatickej zmene, ktorú dnes zažívame. Teplota sa zvyšuje, rapídne zmeny naberajú jeden smer a my biológovia registrujeme stále častejšiu „zameranú“ selekciu. To všetko sa deje veľmi rýchlo. Dokážeme teda tieto zmeny merať nie niekoľko miliónov rokov, ale aj v reálnom čase.

Otázke, aký vplyv môže mať klimatická zmena na rôzne druhy, sa venujete v najnovšej knihe aj vy. A je to dosť nezvyčajný pohľad – vôbec totiž nerozprávate príbeh planéty, ale skôr jednotlivé príbehy konkrétnych druhov rastlín a živočíchov. Prečo?

Myslím si, že klimatická zmena predstavuje takú komplikovanú tému, že o nej potrebujeme premýšľať niekoľkými rôznymi spôsobmi. A ako biológovi mi pripadalo, že práve tento kúsok skladačky v debate chýba.

Pri premýšľaní o klimatickej zmene nám takmer okamžite naskočí predstava polárneho medveďa na zmenšujúcom sa ľadovci.