Pomoc Ukrajine mnohým prekáža. Koľko teda prispejú Slováci na obnovu Banskej Štiavnice?
Ochota pomáhať finančne alebo dobrovoľnícky nevymrela, aj keď je spoločnosť momentálne rozdelená. Väčšina politikov sa k účasti na zbierkach verejne hlásiť nechce.
Dokážeme si na Slovensku pomáhať a sme solidárni? Po sobotnom požiari v Banskej Štiavnici spoznávajú odpoveď ľudia v tomto meste.
Prvá reakcia – keď vznikli spontánne záchranné čaty z obyvateľov, ktorí pred ohňom zachraňovali umelecké zbierky tak, že spravili živé reťaze a vynášali ich z galérie, múzea a antikvariátu – ukázala, že miestni tvoria komunitu, ktorá si dokáže pomáhať. Teraz prichádza náročnejšia etapa – rátanie škôd, určovanie priorít, zháňanie peňazí. Teraz sa ukáže, ako dokáže pomôcť štát cez vlastné orgány a politické elity a aká bude pomoc firiem a občanov, ktorí chcú individuálne prispieť k obnove pamiatok.
Ako sme pomáhali po bleskovej povodni
V niečom podobnú situáciu zažili takmer pred dvoma rokmi v Rudne nad Hronom vzdialenom od Banskej Štiavnice asi polhodinu jazdy autom. Nebol to požiar, ale prívalová povodeň. Výdatné dažde pretrhli hrádzu nad obcou a Rudnom sa zrazu valila mohutná prívalová vlna. Zomrel jeden človek, škody na domoch v obci boli obrovské, zničená bola aj infraštruktúra.
Na pomoc rodinám, ktorým prívalová vlna zničila príbytky, zriadili transparentný účet, pomoc ponúkali aj rôzne firmy, ktoré chceli poskytnúť aspoň nový matrac. „Po mesiaci záujem verejnosti o pomoc doznieval,“ hovorí starosta obce Marián Šurjanský a spomína na firmy či podnikateľov, ktorí pomoc prisľúbili, no nakoniec z toho nič nebolo.
Záujem o pomoc pri katastrofách či tragédiách vydrží väčšinou len niekoľko dní, potom poškodení už len čakajú na finančnú pomoc či kompenzáciu od štátu.
Podobne ako v Rudne nad Hronom, aj v prípade požiaru v Banskej Štiavnici na začiatku
