Pomoc Ukrajine mnohým prekáža. Koľko teda prispejú Slováci na obnovu Banskej Štiavnice?

Dokážeme si na Slovensku pomáhať a sme solidárni? Po sobotnom požiari v Banskej Štiavnici spoznávajú odpoveď ľudia v tomto meste.

Prvá reakcia – keď vznikli spontánne záchranné čaty z obyvateľov, ktorí pred ohňom zachraňovali umelecké zbierky tak, že spravili živé reťaze a vynášali ich z galérie, múzea a antikvariátu – ukázala, že miestni tvoria komunitu, ktorá si dokáže pomáhať. Teraz prichádza náročnejšia etapa – rátanie škôd, určovanie priorít, zháňanie peňazí. Teraz sa ukáže, ako dokáže pomôcť štát cez vlastné orgány a politické elity a aká bude pomoc firiem a občanov, ktorí chcú individuálne prispieť k obnove pamiatok.

Ako sme pomáhali po bleskovej povodni

V niečom podobnú situáciu zažili takmer pred dvoma rokmi v Rudne nad Hronom vzdialenom od Banskej Štiavnice asi polhodinu jazdy autom. Nebol to požiar, ale prívalová povodeň. Výdatné dažde pretrhli hrádzu nad obcou a Rudnom sa zrazu valila mohutná prívalová vlna. Zomrel jeden človek, škody na domoch v obci boli obrovské, zničená bola aj infraštruktúra.

Na pomoc rodinám, ktorým prívalová vlna zničila príbytky, zriadili transparentný účet, pomoc ponúkali aj rôzne firmy, ktoré chceli poskytnúť aspoň nový matrac. „Po mesiaci záujem verejnosti o pomoc doznieval,“ hovorí starosta obce Marián Šurjanský a spomína na firmy či podnikateľov, ktorí pomoc prisľúbili, no nakoniec z toho nič nebolo.

Záujem o pomoc pri katastrofách či tragédiách vydrží väčšinou len niekoľko dní, potom poškodení už len čakajú na finančnú pomoc či kompenzáciu od štátu.

Podobne ako v Rudne nad Hronom, aj v prípade požiaru v Banskej Štiavnici na začiatku pomáha štát fyzickými silami – zasahovali hasiči či armáda, ktorá pomáhala upratovať po povodni.

Rudnu nad Hronom štát následne poskytol finančnú pomoc – kompenzáciu 250-tisíc eur pre zasiahnuté rodiny poskytlo ministerstvo vnútra, premiér Eduard Heger dal zo svojej rozpočtovej rezervy 200-tisíc.

Kým sa obyvatelia obce dostali k peniazom, trvalo to niekoľko mesiacov, keďže ich straty na majetku a status muselo posudzovať niekoľko komisií. „V konečnom dôsledku možno povedať, že na všetkých prišlo, nikto nemôže povedať, že mu štát nepomohol,“ dodáva starosta Šurjanský.

Aj v prípade Banskej Štiavnice sľubuje premiér Eduard Heger peniaze zo svojej rezervy, pomoc má prísť aj z rôznych kapitol štátneho rozpočtu. Vicepremiérka Veronika Remišová (Za ľudí) zisťuje, aké sú možnosti využiť európske peniaze pri rekonštrukcii pamiatok UNESCO. Vláda zatiaľ čaká na to, aké presne budú škody, aký typ opráv si historické budovy vyžiadajú, čo bude žiadať mesto a čo vlastníci budov. Keď bude existovať základný prehľad, má zasadnúť priamo v Banskej Štiavnici aj vláda – predseda vlády po požiari odhadoval, že to bude do dvoch týždňov.

Výhodu rýchlej reakcie má pri takýchto tragédiách darcovstvo a dobrovoľníctvo. Pohľad na vyhorené budovy sa dotkol konkrétne už tisícok ľudí, ktorí cez verejné zbierky zhromažďujú peniaze na obnovu budov.

Donio: Ľudia pomáhajú podobne ako po vypuknutí vojny

Výzvu na podporu Banskej Štiavnice vyhlásila fundraisingová platforma Donio už niekoľko hodín po vypuknutí veľkého požiaru. V stredu v čase zverejnenia tohto textu vyzbieralo 3200 darcov vyše 105-tisíc eur.

„Podporovatelia reagujú pozitívne, väčšinou majú pekné spomienky a zážitky spojené s Banskou Štiavnicou a prajú si, aby boli budovy čo najskôr opravené,“ vysvetľuje manažérka Zuzana Suchová.

Najúspešnejšie zbierky na fundraisingových platformách majú podľa Suchovej príbehy, pri ktorých ľudia potrebujú pomoc s liečbou, so zdravotným pomôckami, zaplatením štúdia. Verejnosť však oslovuje aj pomoc po požiaroch či po tragédiách, ako bola nehoda na Zochovej.

„V minulom roku to bola pomoc Ukrajinkám a Ukrajincom a tá pokračuje aj tento rok,“ dodáva Suchová.

„Fungujú emócie, sociálne siete a záujem médií. Platí, že prvé dni a týždne darcovia pomáhajú najviac. Následne to závisí od toho, ako dlho sa témy držia média,“ vysvetľuje Ján Laš, výkonný riaditeľ z ďalšej zbierkovej platformy Ľudia ľuďom.

Organizácia Ľudia ľuďom funguje na väčšej adresnosti pomoci, preto na ich webovej stránke nie je na obnovu Banskej Štiavnice vyhlásená všeobecná zbierka. „Predpokladáme že v nadchádzajúcich hodinách a dňoch uverejníme konkrétne výzvy konkrétnych príjemcov, či už organizácií, alebo jednotlivcov,“ hovorí Laš. Aktuálne už komunikujú s poškodenými z Banskej Štiavnice.

Pomáha záujem médií aj sociálne siete

„Dobrým sluhom“ sú v prípade zbierok sociálne siete. „Vieme cez ne veľmi rýchlo šíriť výzvu na podporu a osloviť potenciálnych darcov. Pomoc médií pri situácii takéhoto rozmeru je kľúčová, a preto som vďačná tým, ktorí to chápu a umožnia čitateľom prekliknúť sa na výzvu, prispieť a pridať sa,“ vysvetľuje Donio.

„Milo ma prekvapilo Trnavské rádio, ktoré ešte cez víkend vytvorilo radio spot vyzývajúci na pomoc a bude ho vysielať do skončenia výzvy. Budem veľmi vďačná, ak sa v takýchto prípadoch dokážu aktivovať a pomôcť aj ďalší mediálni hráči. Videli sme to počas pandémie či na začiatku vojny na Ukrajine. Teraz to považujem za rovnako dôležité,“ dodáva Suchová.

Podľa Suchovej sa dá pomoc Banskej Štiavnici porovnať s pomocou utečencom z Ukrajiny či v počiatkoch pandémie covidu.

Ochota pomáhať finančne alebo dobrovoľnícky podľa nej stále nevymrela a platí to aj v situácii, keď je spoločnosť rozdelená. „Teraz môžeme nájsť odpoveď na často spomínané otázky pri podpore Ukrajiny, Turecka či Sýrie po zemetrasení. „Kto pomôže nám Slovákom alebo Slovensku?“ Sme to my sami,“ hovorí Suchová. Priemerný dar na pomoc Banskej Štiavnici sa pohybuje okolo 30 eur.

„Výzvu podporujú herecké osobnosti zoskupené okolo divadelnej hry Kosmopol, ktorá mala svoje „javisko“ práve v jednom z vyhorených objektov v kultúrnom centre Eleuzína. Každý ďalší bude vítaný,“ dodáva Suchová.

Politici: Chceme pomôcť, ale nemáme čas

Len osem dní pred tým, než začala horieť Banská Štiavnica, uplynulo jedenásť rokov od požiaru na hrade Krásna Hôrka, ktorý ešte ani dnes nie je sprístupnený verejnosti. Podľa Martina Macharika, znalca Banskej Štiavnice, bude mať požiar v Štiavnici ďalekosiahle ekonomické následky. ,,Je porovnateľný a možno aj horší ako Krásna Hôrka,“ povedal.

Krásna Hôrka vyhorela v roku 2012 práve v deň predčasných volieb do Národnej rady. Krátko potom prezident Ivan Gašparovič vyzval poslancov, aby sa vzdali prvého poslaneckého platu na obnovu hradu. Povedal, že by to bol ich prvý dobrý skutok, a zároveň ,,nesúhlasil s tým, aby poberali plat hneď po voľbách, ešte pred ustanovujúcou schôdzou parlamentu a pred zložením poslaneckého sľubu, pričom zatiaľ nič neurobili“.

Na túto iniciatívu pozitívne zareagovali poslanci viacerých politických klubov vrátane lídra OĽaNO Igora Matoviča. Ten však dodal, že aby bolo také konanie skutočne dobročinné, mali by to poslanci urobiť neverejne, bez medializácie.

V tomto sa zmýšľanie poslancov za desaťročie zjavne veľmi neposunulo – politická reprezentácia necíti zodpovednosť za to, aby sa stala vzorom, ktorý by verejnosti ukázal, že sa patrí pomáhať ľuďom v núdzi. Poslanci naprieč celým politickým spektrom Národnej rady sa až na výnimky zhodli, že by chceli na obnovu historického centra mesta prispieť, no verejne komunikovať o svojich príspevkoch nebudú.

„To, že politici komunikujú na sociálnych sieťach, že sa zapojili do zbierok, mi veľakrát pripadá ako lacné PR, kde sa snažia len prilepiť a ukázať, akí sú dobromyseľní a ako sa snažia pomáhať, ale v reálnom živote to nerobia,“ hovorí predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš.

Šipoš zvažuje, že sa do zbierky na obnovu Banskej Štiavnice zapojí. „Registrujem aj od vlády, že pripravujú nejakú mimoriadnu pomoc. Predpokladám, že štát využije všetky možnosti, ktoré má, vrátane rezervy premiéra na to, aby sme Banskej Štiavnici pomohli,“ vysvetľuje Šipoš, ktorý podľa svojich slov pomáha ľuďom v núdzi.

Poslankyňa Monika Kozelová, ktorá sa do parlamentu dostala na kandidátke OĽaNO, chce podporiť „čokoľvek“, čo by Banskej Štiavnici pomohlo obnoviť historické budovy. „Myslím si, že každý jeden, kto býva v tejto krajine, by sa mal zapojiť do zbierky,“ dodáva s tým, že sama zverejňuje, do ktorých zbierok sa zapája, aby „vybičovala“ ďalších ľudí k pomoci.

Prispieť sa chystá aj poslankyňa Za ľudí Jana Žitňanská. Hovorí, že podporuje mnohé zbierky, kde cíti svoju občiansku či morálnu zodpovednosť. „Každý jeden človek, ktorý má pocit, že chce prispieť, nech prispeje, ale nie je to o tom, či je alebo nie je politik. Je to naše kultúrne dedičstvo a každý by s ním mal cítiť nejaké spojenie. To znamená, že je to na ľubovoľnej vôli jednotlivcov.“

Poslanec Sme rodina Jaroslav Karahuta sa priznal, že nepremýšľal nad tým, ako by osobne mohol pomôcť. Vzápätí však dodal, že by určite rád prispel.

„Je dobré, keď sa politici zapájajú, ale je mi proti srsti, keby som teraz prispel nejakú sumu, je jedno akú, a hneď to dával na sociálne siete a robil z toho politiku. U nás v strane to funguje tak, že prispievame na takéto aktivity, ale dohodli sme sa, že to nebudeme zverejňovať. Je to naša občianska záležitosť a nemalo by to byť politicky využité,“ hovorí Karahuta.

Nad príspevkom do zbierky zatiaľ neuvažuje ani poslanec SaS Peter Cmorej. „Ešte som nad tým nerozmýšľal. Pristupujem k tomu tak, že mám mesačne nejaký rozpočet, ktorý prispievam na charitatívne projekty,“ vysvetľuje s tým, že občas musí veľmi zvažovať, na čo prispieť a na čo nie.

„Prispievam cez ludialudom.sk a často si vyberám pocitovo. Už sa mi stalo, že som sa volal aj našim členom v okresoch, či toho človeka poznajú,“ dodal Cmorej. Ak mu zvýši rozpočet, na obnovu Banskej Štiavnice prispeje.

Do verejnej zbierky už prispel poslanec Tomáš Valášek, podpredseda Progresívneho Slovenska. „Mnohí naši členovia tak urobili tiež. Náš europoslanec Michal Wiezik dokonca na mieste pomáhal zachrániť banský archív,“ dodáva Valášek.

Kotlebovci o zbierkach zatiaľ nevedia

Keď v roku 2012 zhorela časť hradu Krásna Hôrka, členovia a prívrženci Kotlebovej ĽSNS dávali najavo rozhorčenie nad tým, čo sa stalo s kultúrnou pamiatkou, o udalosť sa živo zaujímali a zvolali aj protestnú akciu. Požiar totiž neúmyselne spôsobili deti z osady v čase vypaľovania trávy a to stačilo na to, aby Kotleba zvolal svojich prívržencov a o obyvateľoch osady hovoril ako o „asociálnych parazitoch“.

Kotleba vtedy skritizoval ohlásenú zbierku na obnovu hradu Krásna Hôrka. „Prečo by sme mali platiť do zbierky na niečo, čo zničili tí, ktorí nikdy do štátu žiadne peniaze nedali,“ povedal.

Banská Štiavnica teraz kotlebovcov nezaujíma. Ani pár dní po ničivom požiari sa predseda strany Marian Kotleba k zničeniu centra v Banskej Štiavici nevyjadril, hoci v minulosti pôsobil ako banskobystrický župan.

Podpredseda strany poslanec Martin Beluský hovorí, že si o situácii v Banskej Štiavnici nezisťoval žiadne detaily, a tak nevie, aký je rozsah škôd. „Nezachytil som žiadne zbierky, keď nejaké zachytím a bude to mať význam, rád sa zapojím,“ povedal Beluský, ktorý tiež vraj na zbierky pravidelne prispieva.

Prečo sa ĽSNS aktivizovala v prípade vyhorenia Krásnej Hôrky a teraz sa pri podobnom nešťastí neangažuje?

„V Krásnej Hôrke išlo o pozemky, kde boli nelegálne osady. Nešlo o hrad, to s tým nemalo nič spoločné, takže nevidím dôvod, prečo by sa v Banskej Štiavnici mali organizovať nejaké protesty,“ reaguje Beluský. Dodáva však, že keď v minulosti Slovensko postihli povodne, členovia strany pomáhali odstraňovať škody. „Keby bola nejaká výzva, že potrebujú aj civilistov, tak sa radi zapojíme,“ dodal podpredseda ĽSNS.

Smer: Pomôcť je najmä úloha štátu

Ani mediálne aktívny Smer sa k ničivému požiaru na sociálnych sieťach nevyjadroval. Poslanec Smeru Richard Takáč na otázku, či prispeje na zbierku na obnovu Banskej Štiavnice, zareagoval, že v prvom rade je to úloha štátu.

„Je pre mňa zarážajúce, že na tie budovy neboli uzatvorené poistné zmluvy, takže je to zlyhanie štátu. Keby boli všetky budovy poistené, tak to vyriešia poisťovne. Nemusel by sa nikto zapájať do týchto zbierok,“ povedal Takáč a dodal, že v prvom rade by sa malo pomáhať ľuďom pri zvýšených cenách potravín a energií.

„Nebudem sa teraz aktívne zapájať do takejto zbierky. Politici by v prvom rade mali vytvárať legislatívu a zákony na to, aby takéto veci boli riešené a ľudia sa nemuseli zbierať,“ dodal Takáč.

Ináč to vidí podpredseda Hlasu Erik Tomáš, ktorý sa do zbierky na obnovu Banskej Štiavnice plánuje zapojiť. „Ja pomáham pravidelne sociálne odkázaným ľuďom, keďže som člen sociálneho výboru. Inšpirovala ma stránka Ľudia ľuďom. Keď som to párkrát urobil cez túto stránku, ľudia sa o pomoc začali ozývať sami,“ dodal Tomáš.

Firmy chcú byť „dobrým susedom“

S podporou by mohli prísť aj firmy, korporácie či menší podnikatelia. Na firemnú filantropiu sa dlhodobo zameriava Nadácia Pontis, ktorá firmám odporúča, aby sa podpora firiem sústredila na obmedzený počet tém, ktoré však bude dlhodobo podporovať. Čoraz viac firiem a korporácií sa preto snaží angažovať v lokálnych komunitách cez podporu konkrétnych projektov či dobrovoľníctva.

„To však zároveň znamená menšie možnosti vyčleniť ad hoc pomoc tam, kde to aktuálne situácia vyžaduje. Veľké korporácie väčšinou rátajú aj s takýmito situáciami a často vedia vyčleniť prostriedky nad rámec svojho strategického zamerania,“ vysvetľuje výkonná riaditeľka Business Leaders Forum Ivana Vagaská.

Za posledné roky však Slovensko zažilo viac situácií, ktoré si vyžiadali dlhodobú pomoc – pandémiu covidu, vojnu na Ukrajine či prírodné katastrofy.

„Ničia „peňaženka“ nie je bezodná, a to najmä s ohľadom na to, že za posledné obdobie sme svedkami rôznych katastrof, ktoré si vyžadujú pomoc. Firmy na Slovensku pomáhali a dodnes aktívne pomáhajú vojnou postihnutej Ukrajine a jej obyvateľom, vyčlenili aj peniaze na pomoc obyvateľom Turecka a Sýrie postihnutým zemetrasením,“ dodáva Vagaská.

To, či pomôžu firmy s obnovou vyhoreného centra Banskej Štiavnice, sa podľa Vagaskej bude odvíjať od toho, či budú mať dostatok peňazí s ohľadom na inú urgentnú pomoc, ktorú už poskytli.

„Súčasná ekonomická situácia rozhodovanie vyčleniť ‚extra peniaze‘ sťažuje. Významnú rolu pri rozhodovaní zohrá aj to, či je firma nejakým spôsobom prepojená s mestom, respektíve regiónom, a s témou záchrany historického či kultúrneho dedičstva,“ hovorí Vagaská.

Čím je firma väčšia, tým dlhšie trvá rozhodovanie. „Menšie a lokálne firmy sú určite pružnejšie, otázkou však je dostupnosť finančných prostriedkov. Čo však veľké firmy môžu robiť už teraz, je využiť početnú zamestnaneckú základňu a vyhlásiť zamestnaneckú zbierku – pomáhajú tak síce individuálne ich zamestnanci a zamestnankyne, ale firmy často ich príspevky následne doplnia svojím vkladom, typicky ho zdvojnásobia,“ dodáva Vagaská.