Fosbury nebol dosť dobrý, jeho skok bol na smiech. On ním vyhral olympiádu a navždy zmenil atletiku
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Dobrý deň,
uplynulú nedeľu vo veku 76 rokov zomrel Dick Fosbury, americký skokan do výšky, ktorého športový príbeh je ako vystrihnutý z vymyslenej motivačnej literatúry.
Prečo vymyslenej? Scenár, ktorý rodák z Oregonu svojím životom napísal, sa zdá až príliš gýčový na to, aby mohol byť skutočný.
Je o športovcovi, ktorý nemal dostatok talentu na veľké víťazstvá, no odmietol sa vzdať a vytrvalo hľadal cestu, ako sa k nim dopracovať. Keď sa zdalo, že ju konečne našiel, tréneri aj odborníci sa mu vysmiali a novinári mu vymysleli ironickú prezývku. Doktor ho dokonca prosil, aby „pre dobro mladých Američanov prestal“.
On si však z posmeškov nič nerobil a svoj vynález naďalej zdokonaľoval.
Až prišla olympiáda 1968 v Mexiku a Fosbury dostal šancu predviesť sa pred celým svetom. Vďaka inovatívnej metóde dokázal v skoku do výšky zvíťaziť v novom olympijskom rekorde a svoju disciplínu tým zmenil na nepoznanie. Dalo by sa povedať, že ju otočil na hlavu. Doslova.
Namiesto čela sa pri skoku otočil k latke chrbtom a preskočil ju tak, že dopadol na lopatky. Nová technika sa o pár rokov stala samozrejmosťou a dnes je nepredstaviteľné, že by ktokoľvek skákal inak ako on.
A posmešky? Označenie „Fosburyho flop“, ktoré odkazovalo na metajúce sa ryby a malo byť iróniou až urážkou, je dnes plnohodnotnou súčasťou odbornej atletickej terminológie.
Pravidelný newsletter Výklus o behu a pohybe posielame aj e-mailom, vypočuť si ho môžete aj ako podcast.
Za športovými začiatkami Dicka Fosburyho bola rodinná tragédia z detstva. Pri spoločnom výlete na bicykli opitý vodič auta zrazil jeho brata Grega a Dick hľadal spôsob, ako uniknúť pred smútkom. Vo futbale a basketbale však nebol dosť dobrý, a tak po príchode na strednú školu skúsil atletiku.
Okrem behov a šprintov vyskúšal aj skok do diaľky či vrh guľou, až sa dostal k skoku do výšky, pri ktorom si uvedomil, že v ňom môže byť úspešnejší ako v iných disciplínach. Na pravidelné víťazstvá mu však stále niečo chýbalo. Napríklad talent. Nemal ho toľko ako jeho najväčší súperi. Dokázal to však nahradiť zanietením a inovatívnosťou.
Keď ako tínedžer so
