Denník N

Samotné reformy nás nespasia, hovorme aj o našich hodnotách

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

O Slovensku v posledných rokoch hovoríme ako o krajine uviaznutej v pasci stredného príjmu. Náš hospodársky rast je už nedostatočný na pokračovanie ekonomickej konvergencie k priemeru EÚ, ale nie je to len stavom ekonomiky.

Autor je tímlíder pre oblasť vzdelávania v politickom projekte Jablko

V roku 1905 Max Weber dokončil svoj magnum opus Protestantská etika a duch kapitalizmu. Weber si v Nemecku všimol istý vzťah medzi úspechom v súkromných, rozumej kapitalistických firmách na jednej strane a protestantským pozadím na strane druhej. Následne tento vzťah medzi kapitalizmom a protestantizmom pripísal „protestantskej etike“, ako sú usilovná práca, skromnosť, šetrnosť a efektívnosť. Tieto hodnoty vraj prispeli k ekonomickému úspechu protestantov v počiatočných fázach európskeho kapitalizmu.

Do ekonomických teórií sa politika, kultúra (spoločenské hodnoty) a iné neekonomické faktory dostávajú až začiatkom 80. rokov vďaka nobelistovi Douglassovi Northovi, ktorý priniesol do teórie rozvoja novú premennú zodpovednú za ekonomický rast – inštitúcie. North mal však na mysli hlavne majetkové práva a vymožiteľnosť zmlúv, ktoré dodnes mnoho ekonómov považuje za kľúčové pre ekonomický rast.

No Francis Fukuyama vo svojej novej brilantnej knihe Liberalism and Its Discontents spomína profesorku Deidru McCloskeyovú a jej tvrdenie o chýbajúcom dôkaze, že za nástupom raketového hospodárskeho rastu v Európe po 17. storočí stoja výlučne bezpečné vlastnícke práva a nie aj iné faktory, ako sú príklon k buržoáznym („Weberovým“ protestantským) spoločenským hodnotám či rozvoj nových vedeckých metód, ktoré nastupujú približne v rovnakom čase.

Z uvedeného vyplýva, že opakujúce sa požiadavky podnikateľov a odporúčania medzinárodných inštitúcií na vytvorenie priaznivého podnikateľského prostredia vo forme právnej istoty, politickej stability, predvídateľnosti legislatívnych zmien, kvalitného vzdelávacieho systému, podporného daňového a odvodového systému zostávajú naďalej dôležitým predpokladom silného hospodárskeho rastu, no aj tieto faktory po čase vyčerpajú svoj „prorastový potenciál“ a narazia na „limit kultúry“.

Kultúra ako limit hospodárskeho rastu

O Slovensku v posledných rokoch hovoríme ako o krajine uviaznutej v pasci stredného príjmu. Náš hospodársky rast je už nedostatočný na pokračovanie ekonomickej konvergencie k priemeru EÚ. Odborníci preto dlhodobo varujú, že bez štrukturálnych reforiem vzdelávacieho, zdravotného, odvodového, dôchodkového a daňového systému, zrýchlenia digitalizácie spoločnosti, nového prístupu k našim regiónom, výrazne lepším čerpaním EÚ zdrojov a cielenej podpory vedy a výskumu bude naša stagnácia pokračovať.

Zmenu našej kultúry, rozumej hodnôt, ako predpoklad ďalšej modernizácie krajiny z týchto úvah vynechávame. Tento prístup je nesprávny z viacerých dôvodov.

Po prvé, naša súčasná spoločnosť sa až nápadne podobá tej, ktorú koncom 19. storočia opísal Thorstein Veblen v svojej slávnej knihe Teória záhaľčivej triedy. V nej hrajú hlavnú úlohu inštinkty napodobňovania a dravosti. Ľudia bez rozdielu – bohatí aj chudobní – robia maximum pre to, aby zapôsobili na ostatných, a snažia sa získať špecifickú výhodu prostredníctvom toho, čo Veblen nazýva „nápadnou spotrebou“

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Politici píšu

Komentáre

Teraz najčítanejšie