Denník N

Publikujú u predátorov, dvojako vykazujú výsledky. Ako sa podvádza v slovenskej vede?

Soňa Ftáčniková je expertka na etiku a integritu vo vede. Foto N - Tomáš Benedikovič
Soňa Ftáčniková je expertka na etiku a integritu vo vede. Foto N – Tomáš Benedikovič

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Denník N sa rozprával so Soňou Ftáčnikovou, odborníčkou na etiku a integritu vo vede z Centra vedecko-technických informácií SR (CVTI).

Expertka vraví, že medzi väčšinou poctivých vedcov zo Slovenska sa nachádzajú aj takí, ktorí sa dopúšťajú prehreškov alebo podvodov, napríklad pripisovaním sa na štúdie, na ktorých nerobili.

V Centrálnom registri evidencie publikačnej činnosti (CREPČ), kam sa hlásia všetky vedecké publikácie, sa „povedané slušne, dejú dosť veľké prehrešky“, vraví Ftáčniková. Ak je spoluautor zo zahraničia, v systéme sa mu za vedecký prínos k výskumu udelí 1 %, zatiaľ čo slovenské inštitúcie si obvykle zapíšu zvyšných 99 %, vysvetľuje odborníčka. „Ak sa pozriete do databázy CREPČ, skoro vždy je to medzi zahraničných a domácich autorov rozdelené v pomere 1 k 99 %.“ Slovenské vedecké inštitúcie tak umelo nafukujú svoj prínos, aby dostali viac financií.

V rozhovore sa dočítate aj:

  • či sú medzi kvalifikačnými prácami bežné aj kompiláty a plagiáty a ako možno obísť antiplagiátorský systém;
  • či sa u nás zvykne publikovať len kvôli publikovaniu;
  • čo si myslieť o tom, ak väčšina poplatkov za „open access“ články putovala do vydavateľstva MDPI, ktoré čelí obvineniam z predátorstva;
  • čo je „ghost writing“ a ako fungujú fabriky na články („paper mills“).

Je možné, aby vedec – v tomto prípade zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre – vydal za rok 89 vedeckých prác?

Myslím si, že za bežných okolností vydať 89 vedeckých výstupov za rok nie je možné. Lebo vydať toľko článkov je veľmi náročné. Samozrejme, záleží na odbore, či ide o biológiu, kde pokusy trvajú veľmi dlho, alebo o humanitné a sociálne vedy či matematiku. No aj keď sa pozriem na odbory, kde experimenty nie sú potrebné, myslím si, že to nie je možné, lebo do úvahy treba vziať aj prípravu výskumu, recenzné konanie, ktoré trvá nejaký čas, a tak ďalej.

Možno má daný vedec širokú sieť spolupracovníkov a iba dohliada na koncept alebo robí finálnu úpravu štúdie. No vo väčšine časopisov sa to nepovažuje za kritérium autorstva. Preto si neviem predstaviť, ako je možné vydať za rok toľko vedeckých štúdií, hoci vylúčiť to úplne neviem. Možno nemám takú fantáziu. No z mojich skúseností je to vysoko nepravdepodobné.

Vedec z SPU v Nitre eviduje za rok 2021 95 vedeckých výstupov, z nich 89 tvoria tvoria vedecké práce v zahraničných karentovaných časopisoch a vedecké práce v zahraničných časopisoch registrovaných v databázach Web of Science alebo SCOPUS (kliknutím sa obrázok zväčší). Reprofoto – is.uniag.sk

Nevieme, či sa to udialo aj v spomenutom prípade, ale stáva sa na Slovensku, že sa vedci pripisujú na štúdie, s ktorými majú málo spoločné?

Áno, stáva sa to. Deje sa to najmä mladým výskumným pracovníkom, ktorí na článok dobrovoľne alebo z donútenia pripíšu svojho šéfa či vedúceho laboratória, ktorý na výskume nič neurobil, iba im zadal tému. Ešte horšie je, keď ich prinútia, aby šéfa pripísali ako prvého autora. Na to, aby si mladí výskumní pracovníci vytvorili kariéru, potrebujú mať články, kde sú prví autori. Takto ukazujú, že dokážu pracovať samostatne. No keď ako prvý autor stále vystupuje ich mentor, v ich kariére to predstavuje hendikep. Niekedy sa vedci navzájom dohodnú, že

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Školstvo

Slovensko, Veda

Teraz najčítanejšie