Dušan Mikušovič
Matúš Zdút
Parlament takmer ústavnou väčšinou posunul do druhého čítania zákon o rodnom čísle, ktorý predložili poslankyne Anna Záborská a Anna Andrejuvová z klubu OĽaNO spolu s Evou Hudecovou a Jozefom Lukáčom z klubu Sme rodina.
Zákon podľa kritikov fakticky znemožní, aby slovenské úrady na ľudí, ktorí prejdú tranzíciou, nazerali podľa ich novej identity. V občianskom preukaze či pase si síce budú môcť zmeniť meno, ale pohlavie a rodné číslo im zostane také, aké im bolo určené pri narodení.
Návrh podporilo až 87 poslancov parlamentu: všetci prítomní poslanci OĽaNO, takmer celý klub strany Smer a Sme rodina, poslanci krajnej pravice aj nezaradení zákonodarcovia – Martin Čepček a Katarína Hatráková.
Proti hlasovali len poslanci SaS a odídenci z klubu OĽaNO z občiansko-demokratickej platformy okolo Kristiána Čekovského (Demokrati). Zdržali sa poslanci Hlasu, Juraj Šeliga a Jana Žitňanská zo strany Za ľudí, za zákon cielene nehlasoval ani poslanec Smeru a lekár Vladimír Baláž.
Inšpirácia Viktorom Orbánom
Čo novela mení? Zákon o rodnom čísle doteraz obsahoval ustanovenie, podľa ktorého mohlo ministerstvo vnútra zmeniť pohlavie človeka na požiadanie, a to „na základe lekárskeho posudku o zmene pohlavia osoby“.
Rodné čísla mužov a žien sa líšia: ženy majú k mesiacu narodenia prirátané číslo 50. Navrhovatelia novely prišli s tvrdením, že spomínané ustanovenie bolo „výkladovo nejednoznačné“, a preto chceli zabezpečiť „v aplikačnej praxi ústavne konformný výklad pojmu pohlavie“.
Zmena rodného čísla by podľa ich návrhu bola možná len v prípade, že pohlavie bolo predtým „nesprávne určené“, a to na základe lekárskeho posudku „preukazujúceho na základe genetického testu správne určenie pohlavia osoby“.
Reálny dosah tejto úpravy je zrejmý – neumožniť, aby sa úrady na transrodových ľudí pozerali tak v zhode s ich identitou po tranzícii.
Právnička a podpredsedníčka mimoparlamentného hnutia Progresívne Slovensko (PS) Lucia Plaváková je z novely zhrozená a upozorňuje, že sa navrhovatelia inšpirovali Viktorom Orbánom.
„V parlamente sa nachádza až skoro 90 poslancov a poslankýň, ktorí chcú ľuďom výslovne ubližovať,“ povedala. „Tento návrh by v praxi znemožnil transrodovým ľuďom zosúladiť si úradné záznamy s ich rodovou identitou. Ide prakticky o zákaz tranzície v podobnom duchu, ako presadil Orbán v Maďarsku.“
Plaváková naráža na fakt, že maďarský parlament v roku 2020 schválil podobný zákon. Novela zákona o matrikách, ktorú schválili zväčša poslanci strany Fidesz premiéra Viktora Orbána, zmenila na úradných dokumentoch kategóriu „pohlavie“ na „pohlavie pri narodení“.
Tú definovali ako „biologické pohlavie určené primárnymi pohlavnými charakteristikami a chromozómami“. Po prvom úradnom určení sa pohlavie už v tejto kategórii na dokladoch nedá zmeniť.
Kritická k novele poslancov OĽaNO a Sme rodina je aj poslankyňa SaS Jana Bittó Cigániková. „Prekvapuje ma, že černokňažníci majú v našej krajine takúto moc,“ povedala.
„Nikomu to nič neprinesie, len to nejakej časti obyvateľstva ublíži. A na toto sa nájde skoro ústavná väčšina. Nerozumiem tejto obsesii ubližovať niekomu, koho som v živote nevidel, nestretol a netuším, čo je to za skupinu ľudí.“
OĽaNO verzus WHO
Novela zákona o rodnom čísle prešla do druhého čítania prakticky bez diskusie, keďže sa na rokovanie dostala nečakane v utorok ráno po tom, čo minister školstva Ján Horecký nechal posunúť rokovanie o školskom zákone.
V rozprave vystúpila poslankyňa Anna Andrejuvová, členka strany Nova a klubu OĽaNO. Vo svojom príhovore odmietla, že by novela úplne znemožnila ľuďom podstúpiť tranzíciu. „Nie, neznemožní, záujemcovia budú môcť tranzíciu podstupovať, no ich rodné číslo bude naďalej odrážať ich biologické pohlavie,“ povedala.
Poslanci OĽaNO a Sme rodina sa teda rozhodli cez zákon o rodnom čísle prezentovať svoj pohľad na rod a pohlavie. Odborníci definujú transrodovosť ako situáciu, keď sa prežívaná identita človeka nezhoduje so spoločenskými očakávaniami na rodové roly determinované pohlavím, ktoré mu bolo pridelené pri narodení.
Andrejuvová však argumentuje „biologickou“ skutočnosťou. „Pojem pohlavie je nespochybniteľnou biologickou skutočnosťou, ktorá okrem iného súvisí s genetikou,“ povedala poslankyňa OĽaNO v rozprave.
„Pri tranzíciách nedochádza k zmene chromozomálnej a hormonálnej výbavy, a teda nedochádza k zmene biologického pohlavia. Spresnenie platného zákona teda potrebujeme preto, aby sme jednoznačne povedali, že ak v rodnom čísle a registri uvádzame pohlavie človeka, myslíme tým biologické pohlavie.“
Autori návrhu teda spájajú rodovú identitu človeka s jeho chromozómami, čo je v rozpore s najnovšími štandardmi WHO aj nášho ministerstva zdravotníctva.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v roku 2019 vydala doteraz najnovšiu, jedenástu verziu dokumentu Medzinárodná klasifikácia chorôb – MKCH 11 (anglická verzia dokumentu sa volá International Classification of Diseases 11, ICD-11).
V ňom už transsexualizmus nedefinuje ako chorobu či poruchu. Pri súčasne platných štandardoch WHO sa už pri transrodových osobách hovorí o „rodovom nesúlade“, ktorý predstavuje rozdielnosť rodového prežívania človeka v porovnaní s rodom či pohlavím, ktoré im bolo pripísané pri narodení.
Plaváková: Problém s ESĽP
Plaváková z PS tvrdí, že novela o rodnom čísle je v rozpore s Dohovorom o ľudských právach. „Okrem toho, že tento návrh je ľudsky úplne neakceptovateľný a nekresťanský, tak je aj v rozpore s medzinárodnými ľudskoprávnymi záväzkami Slovenska,“ vysvetľuje.
„Európsky súd pre ľudské práva ešte pred dvadsiatimi rokmi rozhodol, že zmluvné štáty Dohovoru, teda aj Slovensko, sú povinné umožniť transrodovým ľuďom prepis úradných záznamov v súlade s ich rodovou identitou. Poslanci a poslankyne tak hlasovali za návrh, ktorý je v rozpore so základnými demokratickými hodnotami, na ktorých Európa stojí.“
Novelu v spoločnom stanovisku kritizovali aj občianske združenie Saplinq a poradenské centrum Prizma Košice, ktoré sa špecializujú na dostupnosť práv transrodových ľudí. Podľa nich sa novelou prefíkaným spôsobom zakáže právna tranzícia transrodových ľudí.
„Transrodovým ľuďom sa na jednej strane schválením štandardov na ministerstve zdravotníctva umožňuje medicínska tranzícia, čím budú spoločnosťou vnímaní tak, ako sa identifikujú, ale znemožní sa im právna tranzícia – ich doklady budú v rozpore s tým, ako vyzerajú. Muži budú mať ženské doklady a ženy mužské.“
Združenia upozorňujú na dôsledky na duševné zdravie transrodových ľudí. „Znemožní im to viesť plnohodnotný a kvalitný život a vplyvy na duševné zdravie budú katastrofálne. Dlhodobo v poradni pre LGBTI+ ľudí Prizma v Košiciach upozorňujeme, že medicínska aj právna tranzícia sú pre transrodových ľudí životne dôležité.“
Poslanci novelu schválili krátko po tom, čo končiaci minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský tesne pred svojím odchodom schválil usmernenie pre transrodových ľudí, čím umožnil zapísať zmenu pohlavia aj bez chirurgického zákroku.
Toto odborné usmernenie by transrodovým osobám nepomohlo, pretože mu je nadradený zákon.
Kultúrne vojny cez zvláštne zákony
Návrh poslancov OĽaNO a Sme rodina nebol jediným návrhom o transrodových ľuďoch, o ktorom parlament v utorok rokoval.
Na program sa dostala aj novela Trestného zákona z dielne ĽSNS, ktorej cieľom bolo zaviesť nový trestný čin „nedovolenej zmeny pohlavnej identity“ a ktorý mal medicínsku tranzíciu trestať väzením na štyri až desať rokov.
Parlament zákon neschválil, podporilo ho 14 poslancov z ĽSNS a Republiky, trojica tarabovcov, poslanec Martin Čepček aj poslanec Martin Borguľa.
Pol roka pred voľbami poslanci rokujú o viacerých ďalších kultúrno-etických témach. A do sporov sa dostanú aj pri zákonoch, kde by sa to na prvý pohľad nečakalo.
Nejde len o zákon o rodnom čísle, na aktuálnej schôdzi sa v parlamente strhla diskusia aj pri zákone o radiačnej ochrane. Časť koaličných poslancov sa pokúsila v jeho texte zjednotiť používané termíny „plod“ a „nenarodené dieťa“ tak, aby sa používal len termín „nenarodené dieťa“.
Argumentovali požiadavkou na zjednotenie terminológie, ktorá mala vyplývať z európskej smernice.
Poslankyňa Jana Bittó Cigániková (SaS) za tým videla ideológiu a poslancom vysvetľovala, že európska smernica nenariaďuje, aby sa slovo „plod“ v celom texte zmenilo na „nenarodené dieťa“.
Hlasovanie o zákone sa pre tento spor viackrát odsunulo a bol nakoniec schválený tak, že v texte na rôznych miestach zostali oba termíny – aj plod, aj nenarodené dieťa.
Do programu marcovej schôdze bol pôvodne zaradený aj návrh poslankyne Anny Záborskej (klub OĽaNO) na pomoc tehotným ženám, ktorý však zároveň predlžovaním lehôt a rozširovaním poučenia komplikoval prístup k interrupciám.
Poslankyňa návrh nakoniec stiahla, keďže neuplynula polročná lehota od momentu, keď parlament odmietol obdobný návrh zákona.
Na rokovaní je však naplánovaný návrh poslanca Martina Čepčeka (nezaradený), podľa ktorého by mal byť lekár pri sonografickom vyšetrení povinný zabezpečiť, aby žena mohla vidieť obraz embrya alebo plodu, „a ak je to technicky možné, zabezpečiť aj to, aby mohla počuť tlkot srdca embrya alebo plodu“.
Poslanci budú rozhodovať aj o zákaze nedeľného predaja.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
