Denník N

Narcistickí ľudia sú nesmierne citliví na kritiku. Ako funguje svet a vzťahy, sa niektorí naučia až v terapii, hovorí psychologička

Je mi zo seba zle. Foto - Oslo Pictures
Je mi zo seba zle. Foto – Oslo Pictures

Čo je zdravá súťaživosť? Má ľudská túžba po pozornosti hranice? A čo sa stane, keď ich prekročíme?

Film Je mi zo seba zle rozpráva príbeh nešťastnej ženy žijúcej v súťaživom prostredí a v toxickom partnerskom vzťahu. V snahe strhnúť na seba pozornosť ide až nemysliteľne ďaleko.

Signe a Thomas žijú vo vzťahu, kde je pre oboch najvyššou hodnotou záujem okolia. Thomas je začínajúci umelec a práve po jeho prvej úspešnej výstave začne tichý súboj o pozornosť naberať na obrátkach. Signe skúša čokoľvek, aby sa mu vyrovnala. Nič nefunguje, a tak sa rozhodne zjesť veľké množstvo nelegálnych liekov, ktoré jej spôsobia vážne kožné ochorenie. Jej zdravotný stav sa neustále zhoršuje, no ani to ju nezastaví. Konečne si ju niekto všíma. K záujmu zo strany najbližších sa postupne pridáva aj mediálny záujem či príležitosť v modelingu. Signe sa tak dostane do sledu udalostí, z ktorých sa len tak ľahko nevymotá.

Kristoffer Borgli, režisér tejto čiernej neromantickej komédie, skúma narcistickú povahovú črtu v modernej spoločnosti. Film je absurdným, no predsa len svedectvom o súčasných problémoch. Borgli hľadal inšpiráciu vo svojom okolí, ako aj objavovaním svojho vlastného narcistického ja. To, čo odpozoroval, niekoľkonásobne nafúkol a vytvoril film, ktorý mal minulý rok premiéru na filmovom festivale v Cannes. V slovenských kinách si ho diváci mohli prvýkrát pozrieť v rámci festivalu severských filmov Scandi, kde bol viackrát vypredaný ešte pred samotným premietaním.

Otázky súvisiace s túžbou po pozornosti, so sebahodnotou či s narcizmom, ktoré film skúma, sú v dnešnej spoločnosti vysoko aktuálne. Niektoré z nich sme preto položili klinickej psychologičke Hane Ševčíkovej, ktorá si pred rozhovorom film Je mi zo seba zle pozrela.

V rozhovore sa dočítate:

  • či je dnes náročnejšie zaujať a odlíšiť sa od ostatných;
  • ako funguje partnerský vzťah dvoch ľudí s vysokou mierou narcizmu;
  • čo je Munchhausenov syndróm a či ho mala aj hlavná postava filmu;
  • či by film mohol byť „terapeutickým nástrojom“.

Ktorá filmová scéna vám ako terapeutke najviac utkvela v pamäti?

Mňa najviac chytila za srdce scéna ku koncu filmu, keď hlavná predstaviteľka prišla za svojou priateľkou novinárkou a povedala jej pravdu (o tom, že si chorobu vyvolala naschvál – pozn. red.). Novinárka reagovala odmietnutím. Odišla od nej s akýmsi zhnusením, ktorému sme v prvom pláne všetci rozumeli. Cítila sa oklamaná a podvedená. Bol to však moment, keď ľudia nešťastní takým spôsobom ako hlavná postava veľmi potrebujú, aby sa to odmietnutie nedostavilo.

Pri tejto scéne sa vo mne prebudil ten terapeut, ktorý jej veľmi prial, aby ju priateľka nezavrhla. Väčšinu života ponúkala niečo falošné, klamala. Keď prišla prvýkrát s pravdou, bola surovo odmietnutá, čo sa týmto ľuďom stáva často. Udržiava to len bludný kruh, pretože sa im potvrdí, že nič iné ako klamstvo tomuto svetu nemôžu ponúknuť. Keď prídu s tým, akí naozaj sú, dostaví sa len zhnusenie.

Takže správna reakcia by bola vypočuť ju, prípadne sa spýtať na dôvody, ktoré ju k takému správaniu viedli?

Neviem, či správna. Chápem tú priateľku, že sa nahnevala. Cítila sa oklamaná, zasahovalo jej to ešte aj do profesie, keďže s ňou o ochorení robila rozhovor pre médium, v ktorom pracovala. Určite by to bola pre Signe liečivá reakcia, že by s tým, aká naozaj je, nebola odmietnutá. Pokojne by to mohlo sprevádzať aj nejaké vyjadrenie hnevu alebo sklamania. Bolo by však fajn, keby mala pri sebe niekoho, kto by to s ňou v danej chvíli vydržal.

Režisér filmu povedal, že sa pri tvorbe charakteru hlavnej postavy inšpiroval príbehmi iných ľudí, ale aj reflexiou svojich vlastných narcistických čŕt a túžby po pozornosti. Táto potreba je podľa neho „známa komukoľvek, kto žije v modernej dobe“. Je dnes ťažšie odlíšiť sa?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Duševné zdravie

Filmy

Rozhovory

Vzťahy

Kultúra, Rodina a vzťahy, Zdravie

Teraz najčítanejšie