V globálnom trezore plodín uprostred Arktídy je aj vyše tisíc vzoriek zo Slovenska

Ak by autori apokalyptického filmu zvažovali, kam umiestniť budovu, ktorá má pomôcť zachrániť ľudstvo, asi by zvažovali aj miesto, na ktorom takáto stavba naozaj stojí.

Globálny trezor semien, ktorý bol vybudovaný na ochranu svetových zásob potravín pred katastrofami, je zasadený do arktického permafrostu na nórskom ostrove Špicbergy.

Útroby miesta prezývaného aj „trezor súdneho dňa“ skladujú viac ako milión vzoriek pôvodných aj vyšľachtených semien z takmer všetkých krajín sveta. V prípade potreby by sa z nich dali obnoviť zásoby mnohých odrôd strukovín, hľúz, ryže, obilnín či zeleniny.

Virtuálna prehliadka

Budova trezora, ktorá je takmer 150 metrov hlboká a šesť metrov vysoká, je pre verejnosť neprístupná, čo bolo roky živnou pôdou aj pre rôzne konšpirácie. Podľa niektorých vraj boli v jej útrobách napríklad tajné laboratóriá, v ktorých vedci skúmali, ako nastoliť potravinovú nadvládu vybraných krajín.

Teraz sa dovnútra môžete pozrieť aj sami a netreba kvôli tomu ani preletieť Severný ľadový oceán. Pri príležitosti 15. výročia vzniku projektu vytvorili jeho prevádzkovatelia virtuálnu prehliadku, ktorá vás budovou prevedie.

„Virtuálna prehliadka dáva každému možnosť nahliadnuť dovnútra. Myslíme si, že ide o všeobecnú otázku transparentnosti a zodpovednosti voči širšej verejnosti,“ povedal pre denník Guardian Stefan Schmitz, výkonný riaditeľ neziskovej organizácie Crop Trust, ktorá spolu s nórskymi úradmi trezor prevádzkuje.

„To, čo je zabezpečené vnútri trezoru, je jedným z najdôležitejších globálnych verejných statkov, ktoré na Zemi máme. Musíme ich však chrániť, zabezpečiť a uistiť sa, že budú zachované naveky,“ dodáva Schmitz s tým, že klimatická kríza, strata biodiverzity, prírodné katastrofy a konflikty čoraz častejšie destabilizujú naše potravinové systémy.

Ak sa na virtuálnu polcestu medzi Európou a severným pólom vyberiete, v trezore narazíte na krabice so slovenskými vzorkami.

Zima, polárne medvede a žiadne zemetrasenia

V rámci prehliadky si návštevník môže obzrieť aj okolie pôsobivej stavby v arktickej prírode. Trezor sa nachádza pri pobreží, uprostred zasnežených hôr a pohľad naň je možné prepnúť na denný alebo nočný režim. Každý z nich trvá za polárnym kruhom približne pol roka, keďže slnko tu vychádza začiatkom marca a začiatkom novembra sa stráca za obzorom.

Prečo si vedci vybrali ako miesto, kde postavia potravinový trezor, tento ostrov? Podmienky na prežitie sú tu náročné a podľa zákona sa tu ľudia môžu pohybovať mimo hlavného mesta Longyearbyen len s vybavením na odstrašenie ľadových medveďov.

„Špicbergy sú najsevernejším miestom, kam sa dá doletieť komerčným letom, a Longyearbyen je najsevernejším obývaným mestom na svete. Je to teda odľahlá lokalita, ktorá má zároveň okolo seba vybudovanú schopnú infraštruktúru,“ vysvetľuje virtuálna sprievodkyňa.

Oblasť je geologicky stabilná, takže zemetrasenia, ktoré by trezor mohli poškodiť, sú len málo pravdepodobné.

Stavba sa zároveň nachádza vysoko nad hladinou mora, aby bola v prípade zvýšenia hladiny oceánov dostupná. Táto ochrana sa však neukázala ako najspoľahlivejšia, keďže vstup do trezoru v roku 2017 zaplavila po vlne horúčav voda z roztopených ľadovcov. Trezor aj samotné semená však zostali neporušené a pri následnej rekonštrukcii bol tento problém vyriešený.

Záloha ľudstva

Pre prípad rôznych environmentálnych problémov, pandémií či vojny trezor momentálne uskladňuje 1,2 milióna vzoriek semien takmer zo všetkých krajín sveta. Patria k nim aj semená vzácnych rastlín, ktoré boli vyšľachtené na to, aby prežili v extrémne suchom prostredí, či semená rastlín, ktoré sú, naopak, na pokraji vyhynutia.

Väčšinou ich na sever posielajú génové banky jednotlivých krajín, aby mali zálohu v prípade, že o svoje zásoby prídu.

„Celé ľudstvo sa spolieha na genetickú diverzitu plodín udržiavaných vo svetových génových bankách a globálny trezor semien je poslednou líniou obrany proti strate tejto diverzity,“ povedala pre Reuters Sandra Borchová, nórska ministerka poľnohospodárstva a výživy.

Keďže k najväčším hrozbám pre diverzitu plodín patrí vplyv klimatickej krízy, je tak trochu ironické, že práve špicberský Longyearbyen je najrýchlejšie otepľujúce sa mesto na Zemi. Teplota sa tu za posledných 50 rokov zvýšila až o 4 stupne Celzia.

Odborníci však tvrdia, že sklady sú pochované tak hlboko v permafroste, že budú v bezpečí ešte po stáročia.

Semená v trezore sa vymieňajú každých pár desaťročí, a ak by chladiaci systém niekedy zlyhal, pravdepodobne by trvalo stovky rokov, kým by teplota vnútri klenieb vystúpila nad nulu.

Vojna v Sýrii

Inštitúcie a vlády, ktoré semená do trezoru poslali, sú aj naďalej ich vlastníkom a ako jediní ich môžu z trezora dať vybrať.

Zatiaľ sa to stalo len raz, v dôsledku vojny v Sýrii. Medzinárodné centrum pre poľnohospodársky výskum v suchých oblastiach (ICARDA) si ich vyžiadalo v roku 2015 po zničení svojej génovej banky v Aleppe.

Práve ICARDA bola medzi prvými inštitúciami, ktoré poslali duplikáty svojich semien na Špicbergy. Podľa Medzinárodnej organizácie pre získavanie agrobiotechnologických aplikácií (ISAAA) to bola práve génová banka v Aleppe, ktorá vlastnila najväčšiu a najrozmanitejšiu zbierku plodín z oblasti úrodného polmesiaca. Toto územie je známe ako kolíska poľnohospodárstva a civilizácie.

ICARDA pomocou záložných semien svoju zbierku reštartovala v Libanone a Maroku. Od roku 2016 obnovila viac ako 30-tisíc vzoriek semien, ktoré ďalej poskytuje vedcom a pestovateľom.

-18 °C

Vráťme sa však k virtuálnej prehliadke. Keď si návštevník pozrie arktickú prírodu, môže vojsť dnu, kde ho čaká spleť betónových chodieb.

Aj keď sa o tomto trezore konšpirovalo ako o tajnom podzemnom laboratóriu, zvnútra vyzerá ako mix jaskyne a poloplného veľkoskladu. Po prechode niekoľkými kovovými dverami sa návštevník ocitne v takzvanej „katedrále“, ktorá vyúsťuje do troch komôr, v ktorých sa hromadia zásielky semien. Tie sa otvárajú len trikrát do roka, aby boli semená čo najmenej vystavené vonkajšiemu svetu.

Do každej z komôr je možné uložiť takmer 3 000 zásielok.

„Naozaj je to ako byť v katedrále. Miestnosť má vysoké stropy a nie je tu počuť takmer žiadny zvuk, keďže ste vnútri kopca. Jediné, čo počujete, ste vy,“ povedala Lise Lykke Steffensen, výkonná riaditeľka spoločnosti NordGen, ktorá je zodpovedná za každodennú prevádzku trezoru, pre Guardian.

„Keď otvoríte dvere [do komôr], je tam -18 °C – medzinárodná norma na konzervovanie semien –, čo je veľká zima. Potom uvidíte krabice so semenami zo všetkých týchto krajín. Bola som tu mnohokrát, ale stále som zvedavá.“

Pomedzi regály sa v komorách môžete virtuálne prechádzať a prezerať si zásielky. Grafika síce miestami vyzerá ako z nízkorozpočtovej počítačovej hry, no pri niektorých krabiciach sú uvedené aj krátke informácie o plodinách, ich pôvode a vlastnostiach. Zaujímavé sú napríklad krabice plné ryžových semien zo Severnej Kórey, ktoré sú ako jediné z dreva.

Slovenské plodiny

Hneď v prvej komore, kúsok od vzoriek divokej sóje z Etiópie, jačmeňa z Mongolska a zo zeleniny z USA, narazíte aj na krabice zo Slovenska.

V februári 2022 ich na Špicbergy poslali pracovníci Génovej banky SR vo Výskumnom ústave rastlinnej výroby v Piešťanoch, ktorý patrí pod Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum.

Krabica obsahuje 152 vzoriek jačmeňa a bola súčasťou druhej zásielky z Génovej banky Slovenska do trezoru.

Prvý slovenský depozit z roku 2019 pozostával z ovsa, viky a zo pšenice dvojzrnovej, ktorá poskytuje takzvané vysoké výnosy v horských oblastiach s nízkou kvalitou pôdy v oblastiach strednej Európy.

Tretia zásielka zo Slovenska prišla začiatkom marca tohto roku. Všetky tri mala na starosti rovnaká inštitúcia.

„Do svetového úložiska Špicberský globálny trezor semien sme posielali vzorky semien rastlín výlučne slovenského pôvodu. Od nášho prvého uloženia v roku 2019 bolo na Špicbergoch uložených 1 232 vzoriek a z toho bolo 1 036 vzoriek obilnín, 159 obilnín, 22 olejnín, 6 zelenín, 5 tráv a 4 pseudoobilnín,“ povedal pre Denník N René Hauptvogel, vedecko-výskumný pracovník génovej banky.

Cesta zásielky na sever

Otázka ochrany pôvodne pestovaných rastlín u nás spadá pod ministerstvo poľnohospodárstva a rozvoja vidieka, s ktorým výskumný ústav pri zabezpečovaní vzoriek spolupracuje.

„Naším cieľom je zabezpečiť záchranu pôvodných genetických zdrojov rastlín Slovenska v rámci medzinárodnej siete ochrany genetických zdrojov rastlín pre výživu a poľnohospodárstvo,“ hovorí Hauptvogel.

Odborník dodáva, že Slovensko takto prispieva k zachovaniu maximálneho množstva genetickej rozmanitosti významného pre budúce generácie ľudstva i vedecký výskum.

Na to, aby vedci mohli vzorky do trezoru odoslať, musia ich vysušiť na sedempercentnú vlhkosť a vákuovo zabaliť do špeciálnych vzduchotesných a trojvrstvových hliníkových vreciek. Každá takáto vzorka obsahuje približne 500 životaschopných semien. Potom ich vložia do špeciálnych vodotesných boxov odolných voči zmenám teplôt a zapečatia.

„Po prílete na letisko v Longyearbyene sú boxy preskenované, aby sa do trezoru nedostalo niečo, čo tam nepatrí, a jeho zamestnanci ich označia čiarovým kódom a ‚filmovými‘ pásmi, ktoré obsahujú záznamy o identite semien a iné informácie. Tým sa zabezpečí, aby sa tieto informácie nestratili ani v prípade narušenia alebo zničenia dátových systémov,“ vysvetľuje proces Hauptvogel.

V regáloch sú potom semená nepretržite monitorované senzormi, ktoré kontrolujú ich bezpečné uchovanie v suchu a stabilnej teplote -18 °C.

Odolné jahody

Okrem slovenských vzoriek prišlo pri príležitosti 15. výročia od spustenia projektu do trezoru takmer 20 tisíc semien z 20 génových bánk. Prvýkrát sem poslalo svoje plodiny Chorvátsko, Severné Macedónsko, Benin a Albánsko, ktoré svetovú zbierku doplnilo o 290 vzoriek kukurice, pšenice a fazule.

Zaujímavým prírastkom sú aj odrody lesných jahôd z Nemecka.

„Tieto lesné jahody sú úžasné. Svojou schopnosťou prežiť v prírode milióny rokov dokázali, aké sú robustné. Dokážu odolať klimatickým zmenám, vydržia drsné situácie, keď nemajú takmer žiadnu pôdu, a to je presne to, čo zaujíma vedcov a šľachtiteľov rastlín,“ povedal Stefan Schmitz pre Guardian.

Podľa OSN sa vo svete pestuje viac ako 6 000 rôznych plodín, ktoré sú uspôsobené na konzumáciu, no len deväť z nich tvorí 66 % celkovej produkcie a v súčasnosti získavame približne 40 % kalórií len z troch hlavných plodín – z kukurice, zo pšenice a z ryže.

Takýto úzky jedálniček nás robí zraniteľnými pre prípad, že by úrodu týchto potravín výrazne ohrozili napríklad veľké suchá, premnoženie škodcov alebo zlé hospodárenie.

Aj keď je otázne, koľko populácie lesné jahody nasýtia, väčšia biodiverzita a výskum semien odolnejších plodín nám v budúcnosti môže pomôcť.

„Meniace sa vzorce počasia spôsobujú zmeny vegetačných období a životného prostredia, čo má vplyv aj na kultúrne plodiny, ktoré pestujeme,“ vysvetľuje Hauptvogel. „Semená rastlín nesú dôležitú genetickú výbavu, ktorú vedci a šľachtitelia využívajú pri tvorbe nových odrôd na zlepšenie ich vlastností a výnosu alebo odolnosti voči chorobám poľnohospodárskych odrôd,“ dodáva.

Zdá sa teda, že počiatočné ingrediencie pre prípadnú katastrofu máme zabezpečené dobre. Otázne je, či ich bude mať kto nasadiť a aké budú podmienky na ďalší rast.