Oplatí sa Slovensku vymeniť migy za americké bojové vrtuľníky? (otázky a odpovede)

Za stíhačky MiG-29, ktoré vláda pošle Ukrajine, by Slovensko okrem finančnej kompenzácie malo získať aj dvanásť bojových vrtuľníkov AH-1Z Viper, potvrdil v utorok poverený minister obrany Jaroslav Naď (pôvodne OĽaNO, teraz Demokrati).

Je to zatiaľ len ponuka od americkej vlády, ktorú Hegerova poverená vláda môže prijať alebo odmietnuť.

Protihodnotou za vrtuľníky Viper je nielen odovzdanie uzemnených migov Ukrajine, ale aj doplatok 340 miliónov dolárov.

To samo osebe robí z tohto obchodu tretí najväčší vojenský nákup od parlamentných volieb 2020 (po pásových vozidlách CV-90 a kolesových transportéroch Patria).

Oslovili sme vojenských odborníkov a pripravili sme súhrnný text, v ktorom odpovedáme na dvanásť otázok o tejto možnej výmene.

1. Koľko má dnes armáda vrtuľníkov?

Prevádzkuje ich dvanásť, z toho tri staré ruské Mi-17 a deväť moderných amerických vrtuľníkov UH-60 Black Hawk. Všetky operujú z vojenského letiska pri Prešove.

Ruské Mi-17 pochádzajú ešte z federálnej výzbroje, americké blackhawky kúpila za 250 miliónov eur druhá vláda Roberta Fica.

Aj napriek protiamerickým vyhláseniam určeným voličom najväčšie vojenské obchody s USA doteraz uzatvorili politici Smeru a SNS – či už išlo o vrtuľníky Black Hawk, alebo o dvojmiliardový nákup stíhačiek F-16.

Vrtuľníky Black Hawk a Mi-17 patria do podobnej kategórie. Nazývajú sa „viacúčelové“. Ich úlohou je preprava osôb, materiálu, ale aj hasenie lesných požiarov či záchranárske práce.

Na boj sú uspôsobené menej. Napríklad vrtuľníky Black Hawk síce môžu niesť moderné riadené strely, ale minister obrany zo Smeru Martin Glváč ich objednal bez akejkoľvek výzbroje a bez systémov vlastnej ochrany. Bolo teda veľmi riskantné posielať ich do bojovej zóny. Na ministerstve ich preto aj posmešne prezývajú „autobusy“.

Pokročilejšiu výbavu k vrtuľníkom Black Hawk vrátane palubných zbraní objednalo až súčasné vedenie ministerstva.

2. Aké boli doterajšie plány?

Nákup bojových vrtuľníkov ani zďaleka nepatril medzi priority: za normálnych okolností sú drahé na obstaranie aj prevádzku.

Aj minister Naď ešte v lete 2020 naznačoval, že pokiaľ by objednával ďalšie vrtuľníky, prednosť by dostali stroje ľahšej kategórie. Do úvahy pripadali napríklad Eurocopter UH-72 Lakota alebo americký Bell 429. Ide o vojenské verzie civilných helikoptér.

„Môj osobný názor je, že by ozbrojené sily nemali mať len ťažké vrtuľníky, pri ktorých sú veľké náklady na prevádzku,“ hovoril Naď pred troma rokmi.

Ešte pred začiatkom vojny sa napokon rozhodol ďalej investovať do vrtuľníkov Black Hawk. S využitím 40-miliónovej dotácie od americkej vlády si ministerstvo objednalo ďalšie dva kusy. Slovenské vzdušné sily tak budú mať v dohľadnom čase jedenásť blackhawkov.

Novinkou bude, že tieto dva najnovšie vrtuľníky vyčlení ministerstvo pre potreby špeciálnych síl, čomu bude zodpovedať aj ich výbava: budú mať schopnosť dlhšieho doletu, pokročilejšie prístroje pre let za zlých podmienok aj výkonný rotačný guľomet.

„Je rozdiel, keď máme nad hlavou vrtuľník s minigunom, ktorý vystrelí od 2000 nábojov za minútu, než guľomet, ktorý musí po vystrelení 200 nábojov prebíjať,“ hovoril vlani vtedajší veliteľ slovenských špeciálnych síl generál Branislav Benka.

Okrem toho ministerstvo rozhodlo, že ešte niekoľko rokov bude prevádzkovať aj zostávajúce tri ruské vrtuľníky Mi-17. Na rozdiel od stíhačiek MiG-29 ich Slovensko podľa Naďa dokáže servisovať aj bez Rusov.

„Vrtuľníky Mi-17 si vieme opravovať vo vlastnej réžii v štátnom podniku Letecké opravovne Trenčín,“ povedal vlani Naď.

3. Prečo Slovensko nemá aj bojové vrtuľníky?

Bojový vrtuľník je jednoúčelový stroj, ktorý má hlavne bojovať. Jeho úlohou je ničiť tanky, obrnené vozidlá, pechotu, budovy, ale v prípade vhodnej výzbroje môže zostreľovať aj nepriateľské vrtuľníky alebo drony.

Slovenské vzdušné sily v minulosti bojové vrtuľníky prevádzkovali. Konkrétne disponovali ôsmimi ruskými typmi Mi-24, no len polovica z nich bola letuschopná.

Rozhodnutie o ich vyradení padlo počas vlády Ivety Radičovej, keď obranu viedol Ľubomír Galko (vtedy z SaS). Ministerstvo vtedy muselo pre hospodársku krízu výrazne škrtať rozpočet a zbavovalo sa techniky, ktorú nepovažovalo za perspektívnu.

Bojové Mi-24 skončili konkrétne preto, lebo mali drahú prevádzku, neboli príliš použiteľné pre civilné zložky a neboli ani žiadané v zahraničných misiách.

4. Čo prinesú vrtuľníky Viper?

Vojenský publicista Vladimír Bednár hovorí, že jeden moderný bojový vrtuľník je na bojisku ako desať tankov. „Ponúkaný AH-1Z Viper patrí medzi tri najlepšie vrtuľníky tejto kategórie na svete, predstavuje obrovskú bojovú hodnotu,“ dodáva Bednár.

Nepôjde pritom len o samotné vrtuľníky, ale aj o výzbroj. Naď spresnil, že Američania sľúbili aj viac než 500 rakiet AGM-114 Hellfire II. To sú moderné laserom navádzané strely, z ktorých každá stojí zhruba 150-tisíc eur.

Práve to bude pre slovenských pilotov civilizačný skok. S ničím takýmto doteraz nestrieľali.

„Hellfire je generačne úplne iná zbraň než čokoľvek, čím sme doteraz disponovali,“ potvrdzuje bývalý zástupca náčelníka generálneho štábu Pavel Macko.

Aj k pôvodným vrtuľníkom Mi-24 mala armáda navádzané rakety – sovietske 9M17 Falanga –, boli to však strely inej generácie. Navádzanie bolo oveľa zložitejšie a navyše mali aj niekoľkonásobne kratší dostrel.

Dostrel amerických rakiet Hellfire presahuje 10 kilometrov. Vrtuľník teda môže krúžiť v relatívnom bezpečí od frontovej línie a vyčkávať na cieľ. Keď spozoruje nepriateľský tank, vystrelí naň raketu, ktorá udrie zhora, odkiaľ je najviac zraniteľný, a následne sa môže premiestniť inam.

Bojové vrtuľníky tak fungujú ako lietajúce delostrelectvo, ktoré je však v porovnaní s klasickými húfnicami či raketometmi oveľa mobilnejšie.

„Vypália a zmiznú. Dokážu sa presúvať oveľa rýchlejšie než pozemné delostrelecké systémy,“ hovorí Macko.

5. Je cena výhodná?

Ignorovať americkú ponuku by bolo podľa Naďa „veľmi závažným zlyhaním“. Pripomína, že za 340 miliónov môže Slovensko získať nielen moderné vrtuľníky, ale k ním aj stovky navádzaných rakiet.

„Hodnota tohto materiálu presahuje jednu miliardu dolárov. Napríklad Bahrajn nakúpil pred piatimi rokmi dvanásť vrtuľníkov (Viper) s príslušenstvom za cenu 911 miliónov dolárov,“ povedal v stredu Naď.

Jeho argumenty uznali už aj politici SaS, Sme rodina či PS, ku ktorým sa v stredu, pomerne prekvapujúco, pridal aj predseda opozičného Hlasu Peter Pellegrini.

„Ak dostanete zariadenia, ktoré bežne na trhu stoja miliardu, a musíte za ne zaplatiť 300 miliónov, tak je to určite dobrá kúpa,“ povedal Pellegrini.

Naď hovorí, že pre rozpočet ministerstva obrany je suma 340 miliónov zvládnuteľná: jej splatnosť vrtuľníkov by sa po dohode s Američanmi mohla natiahnuť na tri až štyri roky.

„Vrtuľníky budú financované cez vládny americký program Foreign Military Financing, ktorý umožňuje vysokú mieru flexibility,“ spresnila hovorkyňa ministerstva Martina Kovaľ Kakaščíková.

S najväčšou pravdepodobnosťou tak vrtuľníky začne splácať až vláda, ktorá príde po septembrových voľbách.

Nepôjde o prvý prípad. Poslanec Hlasu Peter Kmec už pri vlaňajších nákupoch pozemnej techniky kritizoval Naďa, že jeho ministerstvo síce podpisuje mnohomiliónové zákazky, ale väčšinu peňazí na ne budú hľadať až jeho nástupcovia.

6. Aké budú ďalšie náklady?

Súčasťou americkej ponuky je podľa Naďa aj výcvik pilotov, pozemného personálu a dodávka základných zásob náhradných dielov.

Pri zavádzaní nového typu techniky, zvlášť leteckej, zvyčajne treba počítať aj s investíciami do letísk: do úprav pristávacej dráhy, hangárov a do príprav logistického zázemia. Pri vrtuľníkoch Viper by táto položka mala byť podľa ministerstva minimálna.

„V súčasnosti už prebiehajú významné investície do vojenských letísk vrátane Prešovského vrtuľníkového krídla. Preto zásadné investície nepredpokladáme,“ píše hovorkyňa.

Potom je tu však ďalšia položka, ktorá je zatiaľ neznáma, a to sú náklady na dlhodobú prevádzku.

Bojové vrtuľníky nie sú vhodné pre chudobné armády. Cena takzvanej letovej hodiny vrtuľníkov Viper je drahšia ešte aj v porovnaní s blackhawkmi, ktoré Naď svojho času označil za „mercedesy medzi vrtuľníkmi“.

„Letová hodina vrtuľníku Black Hawk sa pohybuje okolo 3800 dolárov, pri vrtuľníkoch Viper to môže byť až 4700 dolárov,“ hovorí Jan Grohmann, šéfredaktor českého servera Armádní noviny.

Letová hodina zahŕňa náklady na palivo, výcvik pilotov a pozemného personálu, náhradné diely či servis.

Na porovnanie: letová hodina ľahších vrtuľníkov typu UH-72 Lakota alebo Bell 429, o ktorých kedysi uvažoval Naď, je približne tisíc dolárov.

7. Nie sú vrtuľníky Viper zbytočný luxus?

Toto je asi najťažšia otázka. Názory sú rôzne. Napríklad vojenský publicista Bednár hovorí, že ministerstvo by malo primárne investovať peniaze do tých systémov, ktoré vojaci považujú za prioritu.

„Ak sa rozhodneme pre vrtuľníky Viper, tak budeme desiatky rokov rozvíjať spôsobilosti, ktoré neboli v žiadnych koncepciách ani v akvizičných plánoch považované za tie najdôležitejšie,“ pripomína Bednár.

Aj Naď doteraz označoval za prioritu nákup systémov protivzdušnej obrany ďalekého dosahu, teda náhradu za systém S-300, ktorý vlani poslal na Ukrajinu. Ďalšími na zozname boli útočné drony, nákladné automobily či cvičné podzvukové lietadlá.

Keď sa Denník N na priority spýtal náčelníka generálneho štábu Daniela Zmeka, generál do popredia vyzdvihol aj investície do rádioelektronického boja.

„Potrebujeme vidieť a počuť, čo sa na bojisku deje. Potrebujeme si zabezpečiť odolnosť našich komunikačno-informačných systémov,“ povedal Zmeko pred dvomi mesiacmi.

V našich rozhovoroch na tému vrtuľníkov Viper však opakovane zaznel nasledujúci argument: o bojových vrtuľníkoch sa doteraz neuvažovalo jednoducho preto, lebo na ne Slovensko nemalo.

„Tieto spôsobilosti sme považovali za také drahé, že sme si mysleli, že takúto techniku nikdy nezískame,“ hovorí predseda parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť Juraj Krúpa (SaS).

V čase vojny a všeobecného zbrojenia je navyše dôležitým parametrom aj dostupnosť. Dodacie lehoty modernej techniky sa neustále predlžujú.

Vrtuľníky Viper sú dostupné vďaka tomu, že americké firmy ich začali vyrábať pre iného zákazníka (neoficiálne sa hovorí o Pakistane), tento kontrakt sa však neuskutočnil. Americká vláda ich teda ponúkla svojim spojencom.

„Túto ponuku sme dostali ako prví. Ak vrtuľníky Viper nezoberieme my, pôjdu inej krajine,“ hovorí Naď.

Napríklad český publicista Grohmann zo serveru Armádní noviny si myslí, že Slovensko by nemalo váhať. Akvizíciou vrtuľníkov Viper totiž výrazne zvýši silu svojho letectva, čo môže byť dôležitým odkazom aj pre možného agresora.

„Zvýšite tým jeho náklady pri použití sily a tým aj šancu, že bude radšej hľadať diplomatické riešenie. Nákup zbraní vo výsledku slúži na to, aby ste menili pomer ziskov a strát svojich spojencov aj protivníkov,“ dodáva Grohmann.

8. Nepatria bojové vrtuľníky do minulosti?

Úvahy tohto typu podnietilo Japonsko, ktoré sa rozhodlo do budúcnosti už nerozvíjať ťažké bojové vrtuľníky. Keď dolietajú ich súčasné stroje AH-64 Apache a AH-1 Cobra, chcú sa Japonci spoliehať už len na útočné drony.

„Počas vojny na Ukrajine boli zostrelené desiatky vrtuľníkov. Táto skutočnosť spolu najnovším rozhodnutím Japonska môže viesť aj iné armády k prehodnoteniu významu tejto techniky,“ napísal server Business Insider.

Úplne inak vidí skúsenosti z Ukrajiny slovenské ministerstvo obrany: aktuálne boje vraj potvrdili aj význam bojových vrtuľníkov.

„Nahradenie bojových vrtuľníkov dronmi sa nepotvrdzuje ako reálne ani v rámci bojov na Ukrajine,“ odpovedá hovorkyňa Kovaľ Kakaščíková.

Slovenské ministerstvo nespochybňuje význam dronov či napríklad prenosných protitankových striel, ktorými sa Ukrajinci bránili hlavne v prvých týždňoch. O výsledku celej vojny však môže napokon rozhodnúť až ťažká technika a munícia k nej.

„Vidíme, že vrtuľníky sú dôležitou podporou pozemnej techniky a v určitých situáciách predstavujú významný prostriedok ničenia tankových a mechanizovaných jednotiek protivníka,“ dodáva hovorkyňa.

S tým súhlasí aj predseda bezpečnostného výboru Krúpa, ktorý sa vlani v zlom rozišiel s ministrom Naďom, keď odchádzal z OĽaNO. Nákup bojových vrtuľníkov však jednoznačne podporuje.

„Ukrajinci zastavili ruský postup primárne vďaka delostrelectvu a ťažkej technike. Bez nej sa brániť nedá. A súčasťou ťažkej techniky sú aj bojové vrtuľníky,“ hovorí Krúpa.

9. Kupujú vrtuľníky Viper aj iné štáty?

Áno, najbližším je Česko. České ministerstvo obrany sa v roku 2019 takisto rozhodlo pre americké stroje, konkrétne pre kombináciu bojových vrtuľníkov Viper a stredne ťažkých viacúčelových vrtuľníkov Bell UH-1Y Venom.

Česi si objednali štyri vrtuľníky Viper, ďalších šesť im americká vláda sľúbila zadarmo. Celkovo by teda mali disponovať desiatimi kusmi, kým Slovensko dvanástimi.

Akvizícia rovnakej techniky do budúcnosti ponúka obom krajinám priestor na hľadanie úspor.

„Je to obrovská výhoda. Môžete robiť spoločné nákupy munície, spoločné výcviky posádok, môžete si vymieňať skúsenosti s používaním,“ opisuje Grohmann.

10. Je slovenské územie vhodné pre bojové vrtuľníky?

Jednoznačne áno. Bojové vrtuľníky sú podľa odborníkov najúčinnejšie v horskom a členitom teréne, ktorým sa vyznačuje práve Slovensko.

„Na rovine sa vrtuľník neschová. V členitom teréne sa však ľahko môže vynoriť spoza horizontu a zaútočiť,“ vysvetľuje Macko.

Slovensko je špecifické tým, že pri jeho obrane by boli kľúčové horské priechody. Ak ich nepriateľ obsadí, odreže napríklad celý Liptov či Spiš od zvyšku krajiny. O to väčšiu úlohu by vtedy zohrávali práve vrtuľníky.

„Cez nepriateľom obsadené horské priechody sa vaše pozemné sily budú len ťažko prebíjať. Ak máte bojové vrtuľníky, dokážete tieto priechody obísť a ničiť nepriateľa zo vzduchu,“ dodáva Macko.

11. Prečo sú ničené aj moderné vrtuľníky?

Projekt Oryx, ktorý sleduje potvrdené straty pri bojoch na Ukrajine, doteraz zdokumentoval minimálne 33 zničených najmodernejších ruských vrtuľníkov KA-52. Tie sú považované za stroje rovnakej generácie ako vrtuľníky Viper.

Ani moderné bojové vrtuľníky nie sú nezničiteľné. Ich hodnotu však podľa Naďa nemožno posudzovať podľa ruských strát.

„Z poznatkov na Ukrajine je zrejmé, že akákoľvek ruská technika nebola a nie je taká kvalitná a spoľahlivá, ako sa ju kremeľská propaganda snažila vykresliť,“ píše slovenské ministerstvo.

Naď hovorí, že vrtuľníky Viper disponujú v porovnaní s ruskými strojmi lepšími systémami vlastnej ochrany: rušičkami či systémami na vystreľovanie klamlivých cieľov.

Pod pomerne vysoké straty vrtuľníkov Ka-52 sa však podpísali aj ďalšie aspekty. Rusi napríklad pre ne nemajú dosť moderných rakiet s dlhším dostrelom, preto musia lietať bližšie k bojisku.

„Ich pilotom zároveň často chýbajú spravodajské informácie o pohybe protivníka. Lietajú teda aj v prostredí, kde sa vystavujú veľkému riziku zostrelenia pomocou prenosných odpaľovacích zariadení,“ hovorí publicista Bednár.

Z týchto skúseností vyplýva podstatná úloha aj pre slovenských generálov: na to, aby mohli vrtuľníky Viper čo najefektívnejšie používať, musia ich čo najviac integrovať do iných zložiek armády.

„Kľúčové bude, či si vaše nové zbrane – od stíhačiek F-16 cez vrtuľníky Viper a Black Hawk po nové tanky a bojové vozidlá – dokážu vymieňať v reálnom čase dáta. Teda či dokážu pracovať ako jeden systém,“ vysvetľuje Grohmann.

12. Budú mať vrtuľníky Viper aj civilné využitie?

Minimálne. Podľa Grohmanna by ich armáda mohla teoreticky využívať napríklad na monitorovanie pohybu na hraniciach. Ich piloti majú totiž prilby s prehľadovým displejom, kde sa im premieta obraz z predného senzora vrtuľníka.

„Disponuje termovíziou, vďaka ktorej dokážu sledovať ciele vo dne i v noci. Vrtuľník Viper tak môže sledovať pohyb na hranici a obraz pomocou dátového spojenia prenášať na veliteľstvo,“ hovorí Grohmann.

Naďovo ministerstvo však otvorene hovorí, že pokiaľ ide o civilné využitie, napríklad na dopravné účely či v rámci krízového manažmentu, tam aj naďalej počíta s nasadením súčasných vrtuľníkov Black Hawk.

„Viper je bojový vrtuľník, ktorý je určený na poskytnutie podpory pozemným jednotkám vrátane úloh vzdušného prieskumu a palebnej podpory,“ dodáva ministerstvo.