Kedysi s ním nocovali, teraz o ňom hovoria brutálne vtipy. Ako veľmi sa zmenil postoj mladých Poliakov k Jánovi Pavlovi II.

Keď v roku 2005 zomrel Ján Pavol II., Poliaci prežívali skutočný smútok a autoritu poľského pápeža nespochybňoval v Poľsku takmer nikto.

Ján Pavol II. bol populárny najmä medzi mladými ľuďmi, nie nevyhnutne hlboko veriacimi, ktorí majú dnes 35 – 50 rokov. O niečo staršia generácia, dnes 50 – 70-ročná, si Jána Pavla II. zase vážila za podporu revolúcie Solidarity a zvrhnutia komunizmu.

Posledné dva týždne však v Poľsku prebieha búrlivá diskusia okolo investigatívy „Maxima culpa. Ján Pavol II. vedel“ od holandsko-poľského novinára Ekke Overbeeka. Venuje sa zodpovednosti Karola Wojtylu za skrývanie prípadov pedofílie medzi poľskými kňazmi.

Oveľa menej sa však popri tom hovorí o úpadku autority Jána Pavla II. medzi súčasnou mladou generáciou. Pre mladých Poliakov vo veku 13 – 25 rokov je Ján Pavol II. do značnej miery terčom agresívnych a vulgárnych vtipov, ktoré šokujú staršiu a strednú generáciu Poliakov.

Proces úpadku autority Jána Pavla II. medzi poľskou mládežou sa začal v roku 2009 a prebiehal bez ohľadu na nové obvinenia z ututlávania pedofílie. Poliaci si na internete vymieňali o pápežovi vtipy s pedofilným podtónom dávno pred tým, ako vyšli najavo fakty o zakrývaní sexuálnych deliktov.

Ako si naňho spomínajú tí, čo si ho pamätajú?

Reakcie na film Ekke Overbeeka sa medzi Poliakmi rôznia a sú silne ovplyvnené vekom a politickými názormi. Medzi ľuďmi, ktorí si dobre pamätajú Jána Pavla II., možno rozlíšiť dve hlavné skupiny.

Prvá je z veľkej časti zložená z politikov a priaznivcov PiS (Právo a spravodlivosť), ktorí sa domnievajú, že fakty prezentované holandsko-poľským novinárom sú nepravdivé.

Pre nich je pápež svätý a dokonalý, a ak tomu odporujú fakty, musia byť jednoducho falošné. Títo ľudia úprimne veria, že správy o pedofílii v cirkvi sú inšpirované zahraničnými agentmi, ktorí vraj chcú zničiť Poľsko a svätého muža. S týmito ľuďmi prakticky nie je možné diskutovať a nepomáha ani to, že politici PiS využívajú postavu Jána Pavla II. na svoje aktuálne politické ciele.

Druhá skupina sa do veľkej miery zhoduje s opozičnými voličmi. Títo ľudia sú prezentovanými informáciami do značnej miery šokovaní, no nepopierajú ich pravdivosť. Z tejto skupiny mnohí veria, že kanonizácia Jána Pavla II. prebehla príliš skoro a že pápež bol veľký a úžasný človek, no ako každý človek robil chyby a mal hriechy.

Ateista, čo podporuje pápeža: príbeh Aleksandra Kwaśniewského

Na obranu Jána Pavla II. sa nečakane postavil Aleksander Kwaśniewski, poľský prezident v rokoch 1995 – 2005, ktorý pochádza z prostredia postkomunistického Zväzu demokratickej ľavice (SLD).

Kwaśniewski sa počas svojho prezidentovania netešil sympatiám katolíckej cirkvi a kňazi počas nedeľných omší veriacim často vyslovene zakazovali, aby ho volili. Svoju politickú kariéru začal ešte v komunistickej strane a v poslednej komunistickej vláde bol ministrom športu – vtedy najmladším ministrom.

Potom ako líder SLD a prezident otvorene priznal, že nie je veriaci, čo mu vtedy v katolíckom Poľsku 90. rokov na popularite nepridalo. Pravicoví politici sa mu snažili pripísať spoluzodpovednosť za všetky komunistické zločiny vrátane boja režimu Wojciecha Jaruzelského s katolíckou cirkvou, ktorá bola vtedy v spojenectve s antikomunistickou Solidaritou.

Tento konflikt medzi komunistami a cirkvou mal v 80. rokoch dramatický priebeh, súvisiaci okrem iného s vraždou „kaplána Solidarity“, otca Jerzyho Popiełuszka.

Kwaśniewski s tým všetkým nemal nič spoločné a jediné, čo mu možno vyčítať, je konformizmus: podobne ako Robert Fico vstúpil do komunistickej strany ako mladý muž tesne pred pádom tohto režimu, v okamihu, keď sa slušní ľudia radšej postavili na stranu demokratickej opozície.

Ako vodca SLD a prezident sa však Kwaśniewski ukázal ako prozápadný štátnik, mal veľké zásluhy na uvedení Poľska do NATO a EÚ.

Práve o týchto snahách dostať Poľsko do euroatlantických štruktúr sa nedávno zmienil Kwaśniewski v rozhovore pre jednu z televíznych staníc. Hovoril o svojich početných stretnutiach s Jánom Pavlom II. z čias, keď bol prezidentom.

„Je zrejmé, že sme nehovorili o veciach viery. Pápež sa vždy pýtal, ako prebiehajú prístupové rokovania a ako môže pomôcť. Zohral obrovskú pozitívnu politickú úlohu pri vstupe Poľska do EÚ a NATO,“ pripomenul bývalý prezident. Podobne sa o Jánovi Pavlovi II. vyjadril aj Leszek Miller, predseda vlády v rokoch 2001 – 2004 (spolu s Kwaśniewskim viedol Poľsko do EÚ), ktorý tiež pochádza z postkomunistickej SLD.

Obaja politici pripomínajú, že výsledok prístupového referenda z roku 2003 nebol celkom istý, najmä preto, že bola potrebná účasť nad 50 %, čo bolo v poľských podmienkach náročné.

Kľúčový bol postoj katolíckej cirkvi, ktorá bola spočiatku voči EÚ skeptická, pretože sa obávala sekularizácie prichádzajúcej zo západoeurópskych krajín, ako sú Francúzsko či Holandsko (a mali pravdu – dnes už nie je Poľsko katolícke, ale skôr sekulárne).

Ako kľúčový sa podľa oboch politikov ukázal postoj Jána Pavla II., ktorý v tejto rozhodujúcej chvíli ovplyvnil poľských biskupov, aby podporili členstvo v EÚ.

Pápežova podpora Solidarity a Lecha Wałęsu

Postoj Aleksandra Kwaśniewského a Leszka Millera je dôležitý, pretože mnohí Poliaci zo staršej a strednej generácie rozmýšľajú o Jánovi Pavlovi II. podobne.

Zodpovednosť bývalého pápeža za zakrývanie škandálov s pedofíliou nepopierajú, no za dôležitejšie považujú iné, skôr geopolitické otázky. Pozerajú sa na pápeža nie z hľadiska náboženstva, ale ako na politika a historickú osobnosť.

V tejto súvislosti ho porovnávajú s inými veľkými postavami poľských a svetových dejín, napríklad s Józefom Piłsudským, ktorý mal vo svojom životopise veľa negatívnych momentov, ako napríklad májový prevrat v roku 1926 a zavedenie nedemokratického režimu či vytváranie táborov pre politických väzňov.

Nikto však nespochybňuje Piłsudského zásluhy o znovuzískanie nezávislosti Poľska v roku 1918 a víťazstvo v poľsko-sovietskej vojne v roku 1920.

Na Jána Pavla II. si takýmto spôsobom spomínajú najmä Poliaci, ktorí za komunizmu prežili mladosť či dospelosť. Boli to ťažké časy a v spoločnosti vládol pesimizmus a pocit beznádeje.

Zvolenie Karola Wojtyłu za pápeža bolo pre poľskú spoločnosť veľmi dôležité a ešte viac optimizmu priniesla prvá púť Jána Pavla II. do Poľska v roku 1979.

Ekonomická situácia sa zhoršovala, nedávny „ekonomický zázrak“ Edwarda Giereka sa zrútil, no spoločnosť nevidela žiadnu šancu na demokratické zmeny a spoločenskú aktivitu.

Na Poliakov vtedy veľmi zapôsobili slová Jána Pavla II.: „Nech zostúpi Svätý duch a obnoví tvárnosť zeme. Tejto zeme.“ Poliaci to vtedy vnímali ako doslova povzbudenie na zvrhnutie komunistického režimu. O rok neskôr sa začala demokratická revolúcia Solidarity, ktorú pápež aktívne podporoval.

Mnohí aktivisti Solidarity sa domnievajú, že toto sociálne hnutie by nebolo úspešné, keby nedošlo k zvoleniu Karola Wojtyłu za pápeža a bez následnej podpory Jána Pavla II. pre Lecha Wałęsu a Poliakov bojujúcich proti komunizmu.

Mnohí Poliaci sa domnievajú, že pápež bol, paradoxne, v prvom rade politickým vodcom, ktorého cieľom bolo oslobodiť Poľsko a ďalšie krajiny od komunistickej okupácie, a až v druhom rade bol náboženským vodcom a kňazom. Takto si vysvetľujú postoj Karola Wojtylu k pedofílii. Ako súčasť politickej kalkulácie, ktorá síce bola morálne zlá, ale splnila svoj účel v podobe pádu komunizmu a cesty strednej Európy do EÚ a NATO. Pre dnešných mladých ľudí sú však takéto kalkulácie neprijateľné a nič ich neospravedlňuje.

Aj preto sú také populárne vulgárne vtipy o pápežovi, o ktorých si povieme o niekoľko odsekov neskôr.

Generácia JP2 a jej pád

Ján Pavol II. prichádzal do Poľska často už po demokratických transformáciách roku 1989.

V Poľsku bol v rokoch 1991, 1995, 1997, 1999 a 2002. Najochotnejšie na stretnutia s pápežom prichádzali mladí ľudia, najmä študenti stredných a vysokých škôl.

Slávne „pápežské okno“ v rezidencii krakovských biskupov na Franciszkańskej ulici 3, kde pápež počas svojich pobytov v Krakove nocoval, sa stalo legendou.

Mladí ľudia sa spontánne schádzali neskoro večer pred rezidenciou, spievali svoje obľúbené piesne a Ján Pavol II. napriek únave stál pri okne a rozprával sa s mladými, žartoval a spomínal na svoju mladosť. Tieto stretnutia boli autentické a na Franciszkansku 3 k pápežovi prichádzala „normálna“ mládež – aj rebelantskí ľudia, ktorí neboli nijako zvlášť nábožní a ktorí si nie veľmi vážili kňazov a biskupov.

Po pápežovej smrti mladí Poliaci spontánne organizovali cestu do Talianska na pohreb Jána Pavla II. Pápež bol pre nich skutočnou autoritou – aj preto, že sa správal k ním normálne, nie v takom bizarnom štýle ako väčšina biskupov.

Médiá začali okamžite písať o „generácii JP2“. Sociológovia sa dnes zhodujú, že slová o „generácii JP2“ boli prehnané, ale generačné spomienky k pápežovi zostali a sú skôr pozitívne.

Bez ohľadu na hodnotenie pápežovho správania k pedofílii bol pre ľudí narodených v rokoch 1970 až 1990 Ján Pavol II. a jeho púte do Poľska neoddeliteľnou súčasťou spomienok z mladosti.

Ján Pavol II. bol jednou z tvárí posledných desiatich rokov komunizmu a poľskej transformácie 90. rokov. Bolo to obdobie veľkej chudoby, ekonomických a sociálnych problémov a zároveň rýchlej transformácie, snov o členstve v EÚ a vstupe do západného sveta. Poľský pápež bol vtedy vždy niekde v pozadí.

Jeho smrť nastala rok po vstupe Poľska do EÚ a týmto uzavrela jednu éru. Mladá generácia, ktorá si nepamätá Jána Pavla II, si nepamätá ani časy, keď Poľsko nebolo v EÚ a bolo chudobné.

Extrémne odlišné vnímanie Jána Pavla II. medzi súčasnou poľskou mládežou je do značnej miery spôsobené týmito rozdielnymi generačnými skúsenosťami. Mladí ľudia narodení po roku 2000 definujú dnešných 40- a 50-ročných ľudí slovom „dziadersovia“, čo sa dá preložiť ako „boomer“ a doslova ako „dedkovia“.

Nejde o formu ageizmu a pohŕdania staršími, ale o prežité postoje strednej a staršej generácie, ktorá sa nestará o ochranu klímy, nie je dostatočne citlivá voči ochrane deti pred pedofíliou a na práva sexuálnych menšín a vyrastala v časoch, ktoré sú pre mladých ľudí totálne nepochopiteľné a neatraktívne.

Ján Pavol II. je pre nich skôr vtipná ikona a symbol tých starých čias, keď Poľsko nebolo v EÚ, neexistoval internet ani mobily a všetko bolo retro.

Cenzopapa a vulgárne vtipy o pápežovi

Zatiaľ čo staršia a stredná generácia vážne diskutuje o Jánovi Pavlovi II., medzi mladými trvá už viac než 10 rokov trend ohovárať poľského pápeža.

Čím brutálnejšie a absurdnejšie útoky, tým lepšie.

Nie je za tým žiadna ideológia, okrem jednoduchej reakcie na prehnanie s cukríkovým obrazom pápeža ako svätého a ideálneho človeka. Samozrejme, nie všetci mladí ľudia v Poľsku urážajú Jána Pavla II., ale práve v tejto generácii je obraz Jána Pavla II. najhorší a nemá veľa spoločného s tým, čo si väčšina starších Poliakov a Slovákov myslí o Karolovi Wojtylovi.

Prvé vtipné a urážlivé obrázky Jána Pavla II. sa medzi patostreamermi objavili v roku 2009. Spočiatku ich vydávala subkultúra definujúca sa ako anoni (singulár – anon), ktorá sa označovala za elitu patointernetu.

Urážlivé obrázky boli pôvodne publikované na málo známych internetových fórach. Až o dva roky neskôr si našli cestu na populárny poľský portál Wykop.pl, ktorý tiež využívajú predovšetkým mladí ľudia.

Ide o jednu z prvých poľských sociálnych sietí, staršiu ako Facebook, a pochádza z čias, keď sa mladí používatelia internetu schádzali na diskusných fórach a na rozdiel od Facebooku boli všetci anonymní. Na Wykope používatelia zverejňujú obsah nazývaný „nálezy“, čiže v poľštine wykopaliska (odkazy na články, vážne alebo absurdné, vtipné alebo zaujímavé obrázky a filmy), a iní ľudia môžu tento obsah vykopať (potom sa dostanú na domovskú stránku a tak k mnohým používateľom) alebo ho pochovať, čiže zakopać (skryť to ako nezaujímavé).

Vďaka portálu Wykop.pl zľudoveli vtipy o pápežovi a teraz ho pozná celá mladá generácia.

Ján Pavol II. zomrel o 21.37 h a v Poľsku je to dodnes symbolická hodina.

Zatiaľ čo mnohí Poliaci v túto hodinu zapaľujú sviečku alebo sa stretávajú v kostole na modlitbe, medzi mladými ľuďmi sa práve vtedy na internete zverejňujú vtipy o pápežovi s čoraz urážlivejším obsahom. Medzi nimi už v roku 2012 boli narážky na pedofilné škandály, patostreameri používali heslo JP2GMD, čo doslova znamenalo „Ján Pavol II. znásilňoval malé deti“, ale aj „fajčím dva gramy marihuany denne“.

Podľa ľudí používajúcich tento slang mladí ľudia tomuto sloganu nerozumeli doslovne, ale použili ho ako formu protestu proti prílišnej prítomnosti Jána Pavla II. vo verejnom živote. Fenomén žartovania z pápeža sa označuje pojmom cenzopapa, tento slogan má svoj článok na Wikipédii a dokonca aj seriózne sociologické štúdie.

Povinným prvkom cenzopapy je takzvaná „žltá tvár“. Jeho zdrojom je autentická fotografia Jána Pavla II., na ktorej je pápežova tvár po spracovaní neprirodzene žltá.

Poľské slovo „żółty“ je v tomto prípade napísané zámerne s pravopisnými chybami ako rzułty. Táto forma „cenzopapy“ je odkazom na poľskú módu pápežských krémových koláčov (kremówki) a infantilný kult Jána Pavla II. v Poľsku, kde sú ľudové spomienky na pápežove príbehy dôležitejšie ako jeho výučba.

V júni 1999 bol pápež na púti v rodnom meste Wadowice pri Krakove, kde si počas stretnutia s obyvateľmi sentimentálne zaspomínal na svoju mladosť. Povedal, že tu sme chodili do školy, tam bola cukráreň a po promócii sme tam chodili na kremówki. Poliaci milovali tieto autentické, neinscenované spomienky pápeža a počúvali ich ochotnejšie ako jeho učenie.

Poliaci sa často obviňujú, že takmer nikto nečítal jedinú pápežovu encykliku, v krajine je už roky poľsko-poľská vojna a nenávisť, ale všetci milujú pápežove koláčiky z Wadowíc. Takýto cukríkový obraz Jána Pavla II. „predávajú“ najmä gorali zo Zakopaného (ktorí sú sami považovaní za poľský symbol chamtivosti a násilia voči ženám v rodinách, no najhlasnejšie bránia dobré meno Jána Pavla II.) a bývalý osobný tajomník pápeža, kardinál Stanisław Dziwisz, ktorý sa tiež neteší veľkej obľube.

Po celej krajine sú postavené ulice Jana Pawła II. a tisíce pamätníkov, z ktorých väčšina môže slúžiť ako vzor gýča. Mladí ľudia to všetko vnímajú ako jedno veľké pokrytectvo.

Cenzopapa a „žltá tvár“, publikované mladými ľuďmi na internete a predávané v špeciálnych internetových obchodoch, to je reakcia mladých ľudí na prílišný pápežov kult, ktorý nemá nič spoločné s jeho učením.

Súčasné správy o pedofílii v cirkvi sú šokom pre strednú a staršiu generáciu, no na mladých ľudí dojem nerobia. Medzi mladými sa autorita pápeža už dlho blížila k nule a na vine je poľská cirkev a vládnuca pravica, ktoré zredukovali kult Jána Pavla II. na šľahačkové koláčiky a infantilné obrázky.