Šatan by nám za hráčov z KHL musel vrátiť peniaze, hovorí štátny tajomník pre šport Nemec

Richard Nemec (OĽaNO) sa ako bývalý vrcholový športovec vie vžiť do situácie hokejistov, ktorí dostanú ponuku z KHL. „Neviem povedať stopercentne [či by som ponuku prijal], lebo je to práca, ktorou som sa živil. Veľmi by však zavážilo, že ide o Rusko, ktoré vedie vojnu proti Ukrajine,“ tvrdí štátny tajomník pre šport na ministerstve školstva.

Nemec podporuje zákon, ktorý tento týždeň prešiel v parlamente prvým čítaním, a hovorí o zavedení tretej hodiny telesnej výchovy. Priznáva však, že slovenské školy majú problémy s telocvičňami a že hlavne na prvom stupni je nedostatok odbornosti. Za riešenie považuje, že do škôl prídu učiť telesnú výchovu aj tréneri.

Súhlasíte s výrokom vášho predchodcu Ivana Husára, ktorý povedal, že slovenskí hokejisti v KHL zarábajú krvavé peniaze?

Veľmi sa s ním nestotožňujem, je to na samotných hráčoch, je to ich práca, oni si musia zodpovedať, či do takéhoto prostredia majú alebo nemajú ísť.

Takže nezarábajú krvavé peniaze? Vieme, že KHL je veľký propagandistický nástroj, stojí za ňou Vladimir Putin a kluby ovládajú jeho oligarchovia.

V tomto smere je to pofidérne, ale je to na ich slobodnej vôli, nie som tu na to, aby som ich súdil.

Ako sa pozeráte na to, že Slovenský zväz ľadového hokeja akoby v tejto situácii vyčkával? Nepovedal, že týchto hráčov nezavolá na majstrovstvá sveta, no zároveň ich v tejto sezóne nezavolal na žiadny prípravný turnaj.

Úloha štátu je jasná, v prvom rade odsudzuje vojnu na Ukrajine. Sme konzistentní v tom, že hráči by svoje pôsobenie v KHL mali zvážiť, no nemôžem im ho zakázať. Ani zväzu nemôžeme zakázať ich povolať. Sami vidíme, že vo vnútri sú nekonzistentní a na prípravné turnaje týchto hráčov nevolajú. My im môžeme niečo odporučiť, ale rozhodnúť sa musia sami, lebo sú nezávislí a majú právo riadiť týchto hráčov.

Aký je názor ministerstva na to, či by hráči z KHL mali reprezentovať Slovensko?

Zväzy majú svoju autonómiu, my im to nemôžeme zakázať, iba im môžeme niečo odporučiť. A môžeme spraviť to, že na prípravu týchto hráčov, ktorá sa hradí zo štátnej dotácie, budú musieť nájsť svoje prostriedky.

Hovoríte, že to môžete spraviť. A robíte to?

Áno. Zväzy upozorňujeme, aký máme postoj. Nebudeme sa podieľať na financovaní prípravy týchto hráčov.

V praxi – štát by teda neuhradil letenku či zlomenú hokejku hráčovi z KHL, ktorý by reprezentoval Slovensko?

Štvrťročne im vyplácame dotácie, ktoré musia účtovať. A ak pri zúčtovaní uvidíme daného hráča, túto položku im vyškrtneme a oni to budú musieť vrátiť. Dáme si pozor, ktorí hráči budú nominovaní.

Vy by ste boli najradšej, keby tam nešli, čítam to správne?

Som bývalý športovec a je tam tá stránka očistenia hráčov. Myslím si, že keby sa hráči očistili a odsúdili by vojnu, mohli by ísť reprezentovať a my by sme zvažovali, že by prostriedky dostali.

Kým však vojnu neodsúdia, váš názor je, že by nemali reprezentovať Slovensko?

Nemali, kým budú podporovať agresiu na Ukrajine.

Čo si o tom myslia vaši medzinárodní partneri? Česi, Poliaci či pobaltské krajiny sú nielen proti účasti Rusov a Bielorusov na medzinárodných podujatiach, ale aj proti účasti hráčov z KHL na majstrovstvách sveta. Nie je to napríklad tak, že lotyšský funkcionár je nahnevaný na náš hokejový zväz?

Zatiaľ nie, zatiaľ je to v politickej rovine, sú to také politické a názorové mikrosúboje. Na úrovni sveta ani Európy nemáme jasné pravidlá napríklad ohľadom očistenia hráčov. Ak by sa ruskí hráči dokázali očistiť, ako to hovorí MOV, znamenalo by to, že by odišli z krajiny a odsúdia vojnu. Aj keď si neviem predstaviť, ako by sa vrátili naspäť, lebo by odsúdili krajinu, ktorá im platí prípravu. Pre športovcov to nie je jednoduchá situácia.

Asi pod najväčším tlakom spomedzi slovenských funkcionárov je Miroslav Šatan, keďže hokej je u nás sledovaný šport, obzvlášť majstrovstvá sveta. Aký je váš názor na to, ako sa správa v tejto situácii? Sklamalo vás to alebo to vnímate neutrálne?

Je to stavanie sa do takej neutrálnej pozície, ide o rozhodnutie výkonných výborov jednotlivých zväzov a aj tam je to nekonzistentné. Mal by zaujať nejaký postoj, ale veď uvidíme, koľkých hráčov nominujú z KHL, a podľa toho sa budú musieť vyjadriť a novinári sa ich budú pýtať, aký k tomu majú postoj. Zatiaľ nie je jednoznačný.

Potešilo by vás, keby Miroslav Šatan povedal, že týchto hráčov neberie na majstrovstvá sveta?

Neviem, či potešilo. Stará sa o kvalitu reprezentácie, aby na sto percent reprezentovali Slovenskú republiku. V tomto mu rozumiem, no na druhej strane viem, že majú problém s brankármi. Tam by posila [z KHL] bola vhodná, no myslím, že máme dosť hráčov, ktorí by ich nahradili.

Tento týždeň sa skončili majstrovstvá sveta v boxe žien v Indii, na ktorých malo Slovensko tri reprezentantky. Tu už je jasné, že im to neuhradíte, keďže na tomto šampionáte Rusko aj Bielorusko štartovalo pod neutrálnymi vlajkami, a mnoho krajín preto turnaj bojkotovalo.

Sme konzistentní, nemôžeme zasahovať do ich autonómie, ale povedali sme im, že nesúhlasíme s tým, aby tam poslali reprezentantov. Aj tak tam vycestovali s tým, že je to na ich vlastné náklady.

Rovnako to bude aj v máji, keď budú majstrovstvá sveta mužov v Uzbekistane?

Áno.

Ste bývalý špičkový volejbalista. Keby ste teraz mali 30 rokov, kariéra by sa chýlila ku koncu a prišla by ponuka z Ruska na skvelé peniaze, išli by ste tam?

Neviem povedať stopercentne, lebo je to práca, ktorou som sa živil. Veľmi by však zavážilo, že ide o Rusko, ktoré vedie vojnu proti Ukrajine.

Naznačujete, že rozumiete argumentom hráčov, ktorí síce nepovedia, že vojnu odsudzujú, ale povedia, že sú za mier. Zároveň však spomenú aj to, že majú krátku kariéru a potrebujú si zarobiť.

Veľmi dobre tomu rozumiem, preto hovorím, že je to na ich zodpovednosti, ja za nich hovoriť nebudem. Môžem hovoriť za seba a za štát.

Čo si myslíte o výroku, ktorý sa stal po začiatku vojny proti Ukrajine veľmi populárny, a síce, že šport by sa nemal spájať s politikou?

Šport je veľmi naviazaný na politiku; aj naša krajina financuje šport, ktorý je závislý od štátu, politika je v úzkej súčinnosti so športom. S týmto výrokom teda nesúhlasím.

Slúžia Slováci v KHL ruskej propagande?

Nie je veľa vystúpení, v ktorých by jej slúžili; ak to robia, je to nesprávne, a ako poznáme ruskú propagandu, asi všetko zneužije vo svoj prospech. Keby som mal ísť hrať ligu do Ruska, veľmi by mi to prekážalo a ohradil by som sa.

Nejde len o to, či nejako priamo podporia vojnu. Ide aj o to, že už len svojím pôsobením v KHL ukážu, že Rusko je ako predtým a nič sa nezmenilo. Legitimizujú tým režim, keď tam sú ako hráči z krajiny, ktorú Rusko označilo za nepriateľa. 

Áno, ale aj Rusi si asi uvedomujú, že šport nemôžu zneužívať donekonečna, lebo by sa to vyhranilo ešte viac. Asi sú radi, že športovci tam idú a zabávajú Rusov, ale nemyslím si, že toto by úplne zneužívali.

Strana Smer podporuje, aby ruskí a bieloruskí športovci štartovali na olympiáde, napríklad pod neutrálnou vlajkou. Čo si o tom myslíte?

Smer deklaruje priateľstvo s Rusmi, nečudoval by som sa, keby to nebolo pod neutrálnou, ale pod ich vlajkami. To však nebudem hodnotiť, nech si to zodpovedia sami pred sebou a pred týmto národom. Už aj MOV vyhlásilo, že zvažuje, ako by sa ruskí športovci mohli predstaviť na olympiáde pod neutrálnou vlajkou. Neviem si však predstaviť, ako by sa očistili. Očistia sa jedine tak, že odsúdia vojnu. A potom by sa mali vrátiť za svojimi rodinami?

Máme tu však ruských športovcov, ktorí emigrovali a možno by chceli reprezentovať. Viem si predstaviť, že by na olympiáde štartovali pod nejakou bielou vlajkou.

Viete sa vžiť do toho, čo teraz prežívajú ruskí športovci? Pamätáme si to aj z nášho priestoru, keď naši športovci nemohli ísť na letnú olympiádu do Los Angeles v roku 1984. Ste voči nim empatický alebo skrátka uplatňujete kolektívnu vinu?

Viem sa ľudsky vžiť, aj ako športovec. Ale veď nech v tej krajine vytvoria tlak, aby sa vojna skončila. Viete si predstaviť, že by Putin zastavil vojnu počas olympiády v Paríži? Olympiáda je mierový symbol, nemala by sa diať táto vojna. Ruskí občania by mali vytvoriť tlak na vládu, aby sa táto agresia skončila.

V tomto máte prísnejší pohľad ako Slovenský olympijský a športový výbor, ktorý tvrdí, že ruskí športovci nenesú vinu za vojnu.

Samotní športovci ju nenesú, ale sú financovaní ruskou vládou, ktorá pácha túto agresiu na Ukrajine. V tomto by som sa asi [so SOŠV] úplne nezhodol. Samozrejme, športovci za túto vojnu nemôžu.

Poďme k aktuálnej téme. Čo má priniesť tretia hodina telesnej výchovy žiakom? Tento týždeň sa zákon o jej zavedení dostal v parlamente do druhého čítania.

Nie je to len o jej vrátení, musíme ju aj skvalitniť. Najviac nás topánka tlačí na prvom stupni, kde ju vyučujú učiteľky [ktoré učia všetky predmety]. Pracujeme na tom, aby učitelia telesnej a športovej výchovy mohli prísť na prvý stupeň, plus je tu projekt Tréneri do škôl od Karola Kučeru. Na ministerstve máme moduly v školách, čiže pomáhame všetkými možnými prostriedkami, aby školy vedeli tretiu hodinu čo najrýchlejšie a v čo najväčšej kvalite aplikovať na školy. Potrebujeme rozhýbať deti, máme tu obezitu, dysbalancie, deti sa nám nehýbu. Tretia hodina telesnej výchovy je správna.

Bude mať priestory?

Zameriavame sa len na telocvične, ale telesná výchova sa dá robiť aj vonku, počítajú sa tam aj plavecké či branné. Možno by som im to teraz neprikázal, ale išiel by som nad rámec dobrovoľnosti s tým, že im to uhradíme a deti budú o hodinu dlhšie v škole. Vedeli by sme odmerať, ktoré školy si to môžu dovoliť, a nezasahovali by sme do disponibilných hodín. Dali by sme trošku dobrovoľnosti a potom by sme zvolili stratégiu, či to prikázať natvrdo, či si s tým školy vedia poradiť.

Máme infraštruktúrne problémy s telocvičňami, malotriedky ich nemajú. Máme cirkevné školy, ktoré si vykrývajú náboženstvo z disponibilných hodín, aby spĺňali kritériá cirkevnej školy. Miniproblémov je veľa, rozumiem školám, ale myslím si, že by sa s tým vedeli dosť dobre vyrovnať a padlo by to na úrodnú pôdu.

Je reálne, aby to boli kvalitné hodiny? Napríklad absolventi FTVŠ hovoria, že po škole sa im viac oplatí robiť trénera, kde hneď zarobia oveľa viac.

Ale to je rozdiel, na FTVŠ buď vyštudujete za trénera, alebo učiteľský smer.

Trénera môže robiť niekto, kto si urobí víkendový kurz.

To nie je až taká pravda, nemôžete toho takto veľa urobiť. Skôr si myslím, že nožnice by sme mali otvárať v tom zmysle, že do škôl pustíme trénerov, ktorí sú kvalifikovaní, majú vysokú školu a dokončia si pedagogické minimum. Pustíme ich na školu, nech skvalitňujú výchovu. Deti majú poobede na krúžkoch, a ak má [tréner] možnosť nižšieho úväzku v škole, bude s tými istými deťmi.

Telesnú výchovu treba aj skvalitňovať, roky sme ju podceňovali, napríklad na pedagogickej [fakulte] sme zrušili špecializáciu telesnej výchovy, čiže učiteľky nemali pridané hodiny, aby skvalitňovali telesnú výchovu. Znížili sme počet hodín. Nebudovali sme športoviská ako v iných krajinách. Stále sme išli dozadu a my chceme ísť dopredu, aby deti športovali, v tom zlatom motorickom veku na prvom stupni. Keď budú štyri roky sedieť v laviciach, na druhom stupni ich už nedokážeme rozhýbať. Preto nás tlačí topánka na prvom stupni, potom už prichádzajú kluby, krúžky či Akadémia Mateja Tótha. Máme štatistiky, že veľa detí je odkázaných len na pohyb na telesnej výchove.

Takže tým, že na telesnú výchovu pustíte trénerov, viete skokovo skvalitniť vyučovanie?

Vieme naliať viac odborníkov do školského systému. Tým, že nožnice trochu pootvoríme a dáme tam vzdelaného športovca alebo trénera, dostanú úväzok a skvalitníme vyučovanie. Talenty si potom môže podchytiť už v škole. Toto vedia vzdelaní tréneri možno aj lepšie posúdiť ako učiteľky na prvom stupni.

Mnoho ľudí vrátane mňa si pamätá telesnú výchovu v štýle: tu máte loptu a hrajte futbal, a komu sa nechce, nech pokojne sedí na lavičke. V takom prípade tretia hodina nič nerieši.

Týmto to vieme zmeniť, lebo tréneri vedia deťom spestriť telesnú výchovu, ako nám ukazujú aj skúsenosti napríklad z projektu Tréneri do škôl. Samozrejme, rešpektujeme ospravedlnenky. S Karolom Kučerom máme z dvoch našich konferencií veľmi veľa vyjadrení od ministerstva obrany, vnútra či pediatrov. Vieme si predstaviť zošnurovanie, že ospravedlnenka bude len od lekára a aj s uvedením, čo sa ospravedlňuje. Napríklad astmatik nemôže behať, ale posilňovať môže. Obézny nemôže behať, ale môže posilňovať s vlastnou váhou. Je penzum možností, ako to zatraktívniť, niektoré školy to aj robia, kde je riaditeľ telocvikár alebo má blízko k pohybu. Samozrejme, nechcem ani všetky učiteľky hádzať do jedného vreca, lebo mnoho sa ich snaží, aby deti dostali adekvátny pohyb. Len im treba pomáhať, aby sme sa zosúladili a aby tu nebol „hejt“, že ideme do niečoho zasahovať. Potrebujeme byť na jednej palube, aby deti mali kvalitný pohyb.

Dobrý učiteľ telesnej výchovy spraví dobrú hodinu aj na chodbe, ale predpokladám, že to nie je dlhodobo udržateľné. Čo s telocvičňami, na ktoré nemôžu ísť peniaze z plánu obnovy?

Máme dlh infraštruktúry, ktorá nám chýba. Máme však Fond na podporu športu, kam ide už tretia výzva na túto malú infraštruktúru, z čoho sa to dá robiť. V mestách máme športoviská, ktoré deti môžu využívať. Spúšťame kurikulárnu reformu na 40 školách a tam si už rozvrh môže tvoriť telocvikár. Moja idea je, aby boli dve dvojhodinové hodiny za týždeň. Vtedy ich učiteľ môže zobrať na bicykel, lyžovať, korčuľovať a nemá len 45 minút, kde je čistý čas cvičenia možno 15 či 20 minút. V tomto by im kurikulárna reforma mala pomôcť. Musí to ísť ruka v ruke, aby sme dosiahli, že deti z toho budú mať radosť.

A aby z toho mali radosť aj telocvikári? Pracuje sa na zvýšení ich platov?

Učiteľom sa tento rok dvíhajú platy, už je to na tejto vláde a tomto štáte a myslím si, že platy by sa im mali dvíhať tak, aby boli motivovaní, aby kvalitne učili, vzdelávali. Budem bojovať za to, aby platy boli zdvihnuté.