Denník N

Právnička, ktorá píše o knihách: Keď nemám chuť čítať, vyplýva z toho, ako sa mám a čo prežívam

Foto - archív M. H.
Foto – archív M. H.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Michaela Hanzelová pracuje ako environmentálna právnička v Londýne, kde aj študovala. Počas nášho rozhovoru sa práve nachádzala v Taliansku. Hoci si tento výlet naplánovala ešte minulý rok, hodnotí, že prišiel v správny čas.

„Moja profesia veru nemá pozitívne štatistiky, čo sa týka vyhorenia. Tá práca nie je až taká zábavná, je veľmi zdĺhavá, stále sa niečo deje, človek stále musí na niečom pracovať. Nároky sú pritom vysoké, očakávajú sa veľmi dobré výsledky a veľmi aktívna angažovanosť.“

Právničke napovedá, kedy má spomaliť, aj jej hobby – čítanie kníh. Na Instagrame si založila profil Knižná someliérka, kde pravidelne zverejňuje osobné recenzie aj s opisom, aké jedlá či nápoje by sa podľa nej k daným titulom hodili. Pokiaľ si na dočítanie kníh dlhšie nedokáže nájsť čas, vie, že niečo je zle.

V rozhovore sa dozviete:

  • podľa čoho priraďuje jedlá a nápoje ku knihám;
  • prečo nepoužíva aplikáciu Goodreads;
  • ako pracuje so strachom z vyhorenia;
  • prečo odišla študovať do Londýna;
  • čo si myslí o neplatených stážach.

Na začiatku pandémie ste si na Instagrame založili účet Knižná someliérka. Dodnes tam pridávate krátke recenzie s netradičnými odporúčaniami, ktoré jedlá či nápoje by sa k danej knihe najviac hodili. Ako ste dostali tento nápad?

Neviem, či by Knižná someliérka bez pandémie vôbec vznikla. Veľmi dlho som chcela nejakým spôsobom písať o knižkách, len som na to nemala čas. Osobne ma až tak nebaví čítať si iba recenzie, preto som chvíľu premýšľala, ako by sa dali moje opisy kreatívne ozvláštniť.

Najskôr som ich formulovala ako etikety na vínach. Teda v štýle: „Táto kniha má silný buket, plnú chuť a hodia sa k nej zrelé syry alebo červené mäso.“ Lenže podobných opisov viem zo seba dostať asi tak päť, pričom ročne prečítam oveľa viac kníh. Zároveň si uvedomujem, že človek musí prejsť someliérskymi kurzmi, aby naozaj rozumel vínam, takže ja nie som ozajstná someliérka. Po čase som preto zmenila prístup a už píšem viac-menej „menučka“.

Napríklad k reportážnej knihe Miedzianka od Filipa Springera odporúčate zemiakové pirohy s bryndzou, tempehovou slaninou a k tomu ružovú malinovku. Podľa čoho vytvárate tieto spojenia?  

Často sa viažu na lokalitu, ktorá buď súvisí s knihou, alebo s pôvodom autora či autorky. Veľakrát sa riadim aj jedlami a nápojmi spomenutými v príbehu, prípadne ak práve cestujem, niektoré odporúčania vychádzajú z toho, čo som počas dovolenky konzumovala. Vždy si so sebou beriem viacero kníh a takto mi k nim vznikajú asociácie.

S knihami sa mi zvyknú spájať aj životné obdobia.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Duševné zdravie

Knihy

Mladí

Rozhovory

Životy žien

Kultúra, Rodina a vzťahy

Teraz najčítanejšie